Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 58/2013
PDF · 159.56 KB
No categories available
III. ÚS 58/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. januára 2013
predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. M. P., Ž., a Ing. P. S., Ž., zastúpených advokátom
JUDr. Ing. J. L., Advokátska kancelária, Ž., vo veci namietaného porušenia základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom
pod sp. zn. 2 C 155/2011 a takto
rozhodol:
Sťažnosť JUDr. M. P. a Ing. P. S. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. októbra
2012 doručená sťažnosť JUDr. M. P., Ž., a Ing. P. S., Ž. (ďalej len „sťažovatelia“),
pre namietané porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 38
ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na prejednanie ich
záležitosti v primeranej lehote zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len
„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 C 155/2011 (ďalej len „napadnuté
konanie“).
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že okresný súd v napadnutom konaní uznesením
z 28. júna 2011 vydal predbežné opatrenie, ktorým uložil povinnosť sťažovateľom umožniť
navrhovateľom prístup a právo cesty peši, motorovým vozidlom k nehnuteľnostiam
vo vlastníctve sťažovateľov a zároveň uložil povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania
smerujúceho k zamedzeniu takéhoto prístupu a práva cesty. Sťažovatelia v sťažnosti uviedli,
že „podaním zo dňa 08.09.2011 žiadali, aby súd predbežné opatrenie v zmysle § 77 ods. 2
OSP zrušil“.
Sťažovatelia sú toho názoru, že „Okresný súd v Žiline porušil právo na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v konaní
vedenom na Okresnom súde v Žiline, č. k. 2C 155/2011, nakoľko o návrhu na zrušenie
predbežného opatrenia vôbec nerozhodoval za obdobie dlhšie ako jeden rok“.
Sťažovatelia tiež v sťažnosti uviedli, že „dňa 14.02.2012 sme podali sťažnosť do rúk
predsedu Okresného súdu v Žiline, avšak bez výsledku“.
Sťažovatelia v závere svojej sťažnosti navrhujú, aby ústavný súd po prijatí ich
sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:
„1. Základné právo JUDr. M. P. a Ing. P. S. na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, v čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd a v čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv
a slobôd Okresným súdom v Žiline postupom v konaní vedenom pod sp. zn. 2C 155/2011
porušené bolo.
2. Okresnému súdu Žilina prikazuje v konaní vedenom pod sp. zn. 2C 155/2011
konať bez zbytočných prieťahov.
3. JUDr. M. P. a Ing. P. S. priznáva primerané finančné zadosťučinenie každému
po 3.000,- € (slovom tritisíc eur), ktoré je Okresný súd v Žiline povinný vyplatiť do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Žilina je povinný uhradiť sťažovateľom trovy právneho zastúpenia
vo výške 269,58 € na účet právneho zástupcu JUDr. Ing. J. L., advokát, Ž., do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí
bez prítomnosti navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy
alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny každý má právo, aby sa jeho vec
verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť
ku všetkým vykonávaným dôkazom.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom...
Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“
garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“,
preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98,
I. ÚS 132/03). Uvedené obdobne platí aj pre základné právo na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 38 ods. 2 listiny.
O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým vtedy,
ak namietaným postupom orgánu verejnej moci, proti ktorému sťažnosť smeruje (v tomto
prípade okresnému súdu), nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva, ktoré označili
sťažovatelia, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom
tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ako aj vtedy, ak
v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré
vylučujú, aby tento orgán (všeobecný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože
uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05,
II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, II. ÚS 76/06).
V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je považovaná sťažnosť za zjavne
neopodstatnenú aj vtedy, ak preskúmanie namietaného postupu, resp. rozhodnutia
všeobecného súdu v rámci predbežného prerokovania vôbec nesignalizuje možnosť
porušenia základného práva alebo slobody sťažovateľa, reálnosť ktorej by bolo potrebné
preskúmať po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, II. ÚS 101/03,
Sťažovatelia v sťažnosti tvrdili, že okresný súd vo veci ich návrhu (z 8. septembra
2011) na zrušenie nariadeného predbežného opatrenia (z 28. júna 2011) v napadnutom
konaní je viac ako rok nečinný, čím dochádza k porušovaniu ich označených práv.
Ústavný súd v súčinnosti s okresným súdom zistil nasledovné skutočnosti podstatné
pre posúdenie veci. Sťažovatelia proti nariadenému predbežnému opatreniu podali v lehote
odvolanie (14. júla 2011), ktoré okresný súd spolu so spisovým materiálom predložil
Krajskému súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) 24. októbra 2011. Krajský súd rozhodol
o odvolaní sťažovateľov uznesením sp. zn. 10 Co 313/2011 z 25. januára 2012 tak, že
zmenil rozhodnutie okresného súdu o predbežnom opatrení. Proti zmeňujúcemu
rozhodnutiu krajského súdu bolo okresnému súdu doručené dovolanie 14. marca 2012, ktoré
spolu so spisovým materiálom okresný súd predložil Najvyššiemu súdu Slovenskej
republiky (ďalej len „najvyšší súd“) 19. apríla 2012. Najvyšší súd rozhodol o dovolaní
uznesením sp. zn. 4 Cdo 101/2012 z 28. mája 2012 tak, že zrušil uznesenie krajského súdu
sp. zn. 10 Co 313/2011 z 25. januára 2012 a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Uvedené uznesenie najvyššieho súdu bolo doručené okresnému súdu 2. júla 2012, ktorý
obratom ten istý deň rozhodnutie najvyššieho súdu spolu so spisovým materiálom zaslal
krajskému súdu na opätovné rozhodnutie. Vec sa v súčasnosti nachádza na krajskom súde.
Z uvedených zistení ústavného súdu vyplýva, že sťažovatelia podali odvolanie
(14. júla 2011) proti nariadenému predbežnému opatreniu na okresnom súde skôr, ako
doručili svoj návrh (8. septembra 2011) na zrušenie toho istého predbežného opatrenia.
Keďže okresnému súdu bolo doručené odvolanie skôr ako návrh na zrušenie predbežného
opatrenia, nemožno mu vyčítať postup, ktorý smeroval k predloženiu podaného odvolania
krajskému súdu na rozhodnutie. V konkurencii dvoch procesných úkonov smerujúcich
k zrušeniu nariadeného predbežného opatrenia okresný súd správne nerozhodoval o návrhu
na zrušenie predbežného opatrenia, pretože odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo
nariadené predbežné opatrenie, má prednosť pred návrhom na zrušenie nariadeného
predbežného opatrenia, a to z dôvodu, že pokiaľ pri odvolaní proti predbežnému opatreniu
sa skúma, či boli splnené zákonné podmienky na jeho nariadenie (teda, či existujú dôvody
na jeho nariadenie), pri zrušení sa skúma to, či pominuli dôvody, pre ktoré bolo predbežné
opatrenie nariadené. Keďže o odvolaní proti predbežnému opatreniu nebolo ešte
právoplatne rozhodnuté, nie je možné rozhodovať o tom, či dôvody, pre ktoré bolo
nariadené, už pominuli alebo nie.
Vychádzajúc z uvedených záverov je ústavný súd toho názoru, že existovala
a existuje prekážka, pre ktorú okresný súd vo veci návrhu sťažovateľov na zrušenie
predbežného opatrenia v napadnutom konaní nemohol a zatiaľ ani nemôže rozhodnúť.
Ústavný súd v tejto súvislosti vychádzajúc zo svojich zistení o priebehu napadnutého
konania dodáva, že okresný súd postupoval v súlade s označenými právami sťažovateľov.
Z uvedeného dôvodu ústavný súd v rámci predbežného prerokovania sťažnosť sťažovateľov
odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
Keďže ústavný súd odmietol sťažnosť už pri jej predbežnom prerokovaní, bolo bez
právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi uvedenými v petite.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 30. januára 2013