Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 58/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. januára 2013

predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. M. P., Ž., a Ing. P. S., Ž., zastúpených advokátom

JUDr. Ing. J. L., Advokátska kancelária, Ž., vo veci namietaného porušenia základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. M. P. a Ing. P. S. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. októbra

2012 doručená sťažnosť JUDr. M. P., Ž., a Ing. P. S., Ž. (ďalej len „sťažovatelia“),

pre namietané porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručeného (ďalej len „“) a

ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na prejednanie ich

záležitosti v primeranej lehote zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté

konanie“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že okresný súd v napadnutom konaní uznesením

z 28. júna 2011 vydal predbežné opatrenie, ktorým uložil povinnosť sťažovateľom umožniť

navrhovateľom prístup a právo cesty peši, motorovým vozidlom k nehnuteľnostiam

vo vlastníctve sťažovateľov a zároveň uložil povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania

smerujúceho k zamedzeniu takéhoto prístupu a práva cesty. Sťažovatelia v sťažnosti uviedli,

že „podaním zo dňa 08.09.2011 žiadali, aby súd predbežné opatrenie v zmysle § 77 ods. 2

zrušil“.

Sťažovatelia sú toho názoru, že „Okresný súd v Žiline porušil právo na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa v konaní

vedenom na Okresnom súde v Žiline, č. k. , nakoľko o návrhu na zrušenie

predbežného opatrenia vôbec nerozhodoval za obdobie dlhšie ako jeden rok“.

Sťažovatelia tiež v sťažnosti uviedli, že „dňa 14.02.2012 sme podali sťažnosť do rúk

predsedu Okresného súdu v Žiline, avšak bez výsledku“.

Sťažovatelia v závere svojej sťažnosti navrhujú, aby ústavný súd po prijatí ich

sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo JUDr. M. P. a Ing. P. S. na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov upravené v , v Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd a v čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv

a slobôd Okresným súdom v Žiline postupom v konaní vedenom pod sp. zn.

porušené bolo.

2. Okresnému súdu Žilina prikazuje v konaní vedenom pod sp. zn.

konať bez zbytočných prieťahov.

3. JUDr. M. P. a Ing. P. S. priznáva primerané finančné zadosťučinenie každému

po 3.000,- € (slovom tritisíc eur), ktoré je Okresný súd v Žiline povinný vyplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Žilina je povinný uhradiť sťažovateľom trovy právneho zastúpenia

vo výške 269,58 € na účet právneho zástupcu JUDr. Ing. J. L., advokát, Ž., do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí

bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa a listiny každý má právo, aby sa jeho vec

verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť

ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom...

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“,

preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ,

). Uvedené obdobne platí aj pre základné právo na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa čl. 38 ods. 2 listiny.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým vtedy,

ak namietaným postupom orgánu verejnej moci, proti ktorému sťažnosť smeruje (v tomto

prípade okresnému súdu), nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva, ktoré označili

sťažovatelia, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom

tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ako aj vtedy, ak

v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré

vylučujú, aby tento orgán (všeobecný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože

uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (, ,

, , ).

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je považovaná sťažnosť za zjavne

neopodstatnenú aj vtedy, ak preskúmanie namietaného postupu, resp. rozhodnutia

všeobecného súdu v rámci predbežného prerokovania vôbec nesignalizuje možnosť

porušenia základného práva alebo slobody sťažovateľa, reálnosť ktorej by bolo potrebné

preskúmať po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (, ,

).

Sťažovatelia v sťažnosti tvrdili, že okresný súd vo veci ich návrhu (z 8. septembra

2011) na zrušenie nariadeného predbežného opatrenia (z 28. júna 2011) v napadnutom

konaní je viac ako rok nečinný, čím dochádza k porušovaniu ich označených práv.

Ústavný súd v súčinnosti s okresným súdom zistil nasledovné skutočnosti podstatné

pre posúdenie veci. Sťažovatelia proti nariadenému predbežnému opatreniu podali v lehote

odvolanie (14. júla 2011), ktoré okresný súd spolu so spisovým materiálom predložil

Krajskému súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) 24. októbra 2011. Krajský súd rozhodol

o odvolaní sťažovateľov uznesením sp. zn. z 25. januára 2012 tak, že

zmenil rozhodnutie okresného súdu o predbežnom opatrení. Proti zmeňujúcemu

rozhodnutiu krajského súdu bolo okresnému súdu doručené dovolanie 14. marca 2012, ktoré

spolu so spisovým materiálom okresný súd predložil Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky (ďalej len „najvyšší súd“) 19. apríla 2012. Najvyšší súd rozhodol o dovolaní

uznesením sp. zn. z 28. mája 2012 tak, že zrušil uznesenie krajského súdu

sp. zn. z 25. januára 2012 a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Uvedené uznesenie najvyššieho súdu bolo doručené okresnému súdu 2. júla 2012, ktorý

obratom ten istý deň rozhodnutie najvyššieho súdu spolu so spisovým materiálom zaslal

krajskému súdu na opätovné rozhodnutie. Vec sa v súčasnosti nachádza na krajskom súde.

Z uvedených zistení ústavného súdu vyplýva, že sťažovatelia podali odvolanie

(14. júla 2011) proti nariadenému predbežnému opatreniu na okresnom súde skôr, ako

doručili svoj návrh (8. septembra 2011) na zrušenie toho istého predbežného opatrenia.

Keďže okresnému súdu bolo doručené odvolanie skôr ako návrh na zrušenie predbežného

opatrenia, nemožno mu vyčítať postup, ktorý smeroval k predloženiu podaného odvolania

krajskému súdu na rozhodnutie. V konkurencii dvoch procesných úkonov smerujúcich

k zrušeniu nariadeného predbežného opatrenia okresný súd správne nerozhodoval o návrhu

na zrušenie predbežného opatrenia, pretože odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo

nariadené predbežné opatrenie, má prednosť pred návrhom na zrušenie nariadeného

predbežného opatrenia, a to z dôvodu, že pokiaľ pri odvolaní proti predbežnému opatreniu

sa skúma, či boli splnené zákonné podmienky na jeho nariadenie (teda, či existujú dôvody

na jeho nariadenie), pri zrušení sa skúma to, či pominuli dôvody, pre ktoré bolo predbežné

opatrenie nariadené. Keďže o odvolaní proti predbežnému opatreniu nebolo ešte

právoplatne rozhodnuté, nie je možné rozhodovať o tom, či dôvody, pre ktoré bolo

nariadené, už pominuli alebo nie.

Vychádzajúc z uvedených záverov je ústavný súd toho názoru, že existovala

a existuje prekážka, pre ktorú okresný súd vo veci návrhu sťažovateľov na zrušenie

predbežného opatrenia v napadnutom konaní nemohol a zatiaľ ani nemôže rozhodnúť.

Ústavný súd v tejto súvislosti vychádzajúc zo svojich zistení o priebehu napadnutého

konania dodáva, že okresný súd postupoval v súlade s označenými právami sťažovateľov.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd v rámci predbežného prerokovania sťažnosť sťažovateľov

odmietol podľa ako zjavne neopodstatnenú.

Keďže ústavný súd odmietol sťažnosť už pri jej predbežnom prerokovaní, bolo bez

právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi uvedenými v petite.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. januára 2013