Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 61/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. januára 2013

predbežne prerokoval sťažnosť M. H., N., zastúpenej advokátkou Mgr. E. S., N., vo veci

namietaného porušenia , jej základného práva podľa

a práva podľa Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresnej prokuratúry Komárno vo veci

vedenej pod sp. zn. a jej uznesením z 18. septembra 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. H. o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. decembra

2012 doručená sťažnosť M. H. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie čl. 13

(ďalej len „“), svojho základného práva podľa

ods. 1 a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresnej prokuratúry Komárno (ďalej len „okresná

prokuratúra“) vo veci vedenej pod sp. zn. a jej uznesením z 18. septembra

2012 (ďalej len „napadnuté uznesenie prokuratúry“).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že uznesením vyšetrovateľky okresnej

prokuratúry ČVS: ORP-852/OEK-KN-2010-FU z 22. augusta 2012 (ďalej len „uznesenie

vyšetrovateľky“) bola sťažovateľke uložená pokuta v sume 500 €, pretože sa nedostavila

na základe riadneho písomného predvolania vyšetrovateľky okresnej prokuratúry na výsluch

svedka nariadený na 27. február 2012 a následne aj na 11. máj 2012. Písomné predvolania

na oba výsluchy riadne prevzala, pričom svoju neúčasť na nich dostatočne neospravedlnila.

Proti tomuto uzneseniu vyšetrovateľky podala sťažovateľka sťažnosť. Napadnutým

uznesením prokuratúry bola sťažnosť sťažovateľky zamietnutá, pretože prokurátorka

okresnej prokuratúry dospela k záveru, že nie je dôvodná.

Podľa názoru sťažovateľky napadnutý postup a uznesenie prokuratúry sú nezákonné,

pretože

«- rozhodnutie sa nevysporiadalo so základnými námietkami sťažovateľky v podanej

sťažnosti, teda nevyrovnalo sa argumentačne s tvrdeniami a faktami podstatnými pre

rozhodnutie,

- rozhodnutie nie je dostatočne odôvodnené, pričom právo na riadne odôvodnenie je

neoddeliteľnou súčasťou práva na spravodlivé súdne /právne/ konanie,

- rozhodnutie – a to ani napadnuté rozhodnutie, ani rozhodnutie v konaní jemu

predchádzajúcom, sa ani náznakom nezmieňuje o závažnosti konania sťažovateľky, resp.

iných skutočnostiach, ktoré ho viedli k uloženiu pokuty práve vo výške 500 eur, pričom ani

rozhodnutie poriadkového charakteru nemôže byť svojvoľné a neodôvodnené,

- pokiaľ zákon nedefinuje „dostatočnosť“ rozsahu ospravedlnenia, a porovnateľný

prípad nie je judikovaný, nie je spravodlivé pripísať vinu za vzniknutú procesnú situáciu

(aj vo vzťahu k namietaným pochybeniam – viď odvolanie) výhradne sťažovateľke

a postihovať ju za to pokutou vo výške takmer dvojnásobku životného minima pri sociálnom

statuse invalidnej dôchodkyne,

- rozhodnutie je v zásadnom rozpore so zásadou proporcionality, teda váhou

chráneného záujmu a intenzitou tvrdeného porušenia, pri sociálnom a majetkovom statuse

sťažovateľky a rovnako ho sťažovateľka považuje za neprimerané v porovnaní

s judikovanými postihmi osôb s výrazne vyššími príjmami,

- uloženie sankcie dva mesiace PO splnení vynucovanej povinnosti sa míňa

donucovacím účinkom, pričom jeho sankčný účinok je neprimerane prísny. Aj keď trestný

poriadok neobsahuje vo vzťahu k poriadkovému opatreniu osobitné ustanovenie obdobné

účinnej ľútosti pri zavinených trestných činoch, nepovažuje sťažovateľka za spravodlivé,

aby dodatočným splnením povinností, ktoré boli porušené zavinene a vedome, sa páchateľ

trestu vyhol (najobvyklejší prípad neplnenie vyživovacej povinnosti), a sťažovateľka, splniac

si svoju povinnosť po dodatočnom zistení, že jej subjektívne dôvody boli bez toho, aby ona

o tom vedela, hodnotené ako „nepostačujúce“, sa tak ocitá v horšej situácii, ako páchateľ

úmyselného trestného činu.».

Sťažovateľka pripojila k sťažnosti okrem iného aj podanie z 15. októbra 2012

označené ako „Žiadosť o zrušenie právoplatného rozhodnutia“ adresované Generálnej

prokuratúre Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“), ktoré generálna

prokuratúra kvalifikovala ako podnet a ktorého obsahom bol okrem iného aj návrh

na zrušenie napadnutého uznesenia prokuratúry, ako aj uznesenia vyšetrovateľky. Z prípisu

generálnej prokuratúry sp. zn. XV/1 Pz 564/12 z 2. januára 2013, ktoré si ústavný súd

zaobstaral v súvislosti s prípravou predbežného prerokovania veci, vyplýva, že uznesením

generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) sp. zn.

XV/2 Pz 143/12 zo 14. decembra 2012 bolo napadnuté uznesenie prokuratúry, ako

aj uznesenie vyšetrovateľky zrušené, pretože bol nimi porušený zákon v ustanoveniach

a .

Sťažovateľka v závere sťažnosti navrhuje, aby ústavný súd vydal nález, v ktorom

vysloví porušenie , jej základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým postupom a uznesením prokuratúry, zruší

napadnuté uznesenie prokuratúry a prizná jej finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov

konania. Zároveň navrhla vydanie dočasného opatrenia s tým, aby ústavný súd odložil

vykonateľnosť napadnutého uznesenia prokuratúry.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na ktorých prerokovanie ústavný súd nemá

právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné sťažnosti,

alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene

môže ústavný súd odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Rovnako môže ústavný

súd odmietnuť sťažnosť aj vtedy, ak je zjavne neopodstatnená.

Ešte predtým, ako sa ústavný súd začne zaoberať vecným prieskumom ťažiskových

dôvodov podanej sťažnosti, je vždy povinný preskúmať procesnú stránku veci. Z toho

vyplýva, že iba v prípade, ak sťažnosť spĺňa všetky zákonom ustanovené formálne

náležitosti a zároveň neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde, sa ňou môže zaoberať aj z hľadiska jej vecnej stránky. Právomoc

ústavného súdu v konaní o sťažnostiach podľa , resp. podľa

ako prostriedku ochrany (alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou) zaručených základných práv alebo slobôd je založená na princípe

subsidiarity.

Zmyslom a účelom tejto zásady je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy

veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej

moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima

ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých

ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by

znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad

uvedených v ().

Z konania o sťažnosti podľa teda vyplýva, že ústavnému súdu

prislúcha právomoc zaoberať sa porušením základného práva alebo slobody za predpokladu,

že právna úprava takému právu neposkytuje účinnú ochranu ().

V okolnostiach predmetnej veci sťažovateľka v súvislosti s napadnutým uznesením

prokuratúry a postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu, ešte predtým než podala proti nim

smerujúcu sťažnosť ústavnému súdu, podala generálnemu prokurátorovi podnet, ktorým sa

domáhala zrušenia napadnutého uznesenia prokuratúry.

Ak sa za tejto situácie sťažovateľka domáha svojho práva sťažnosťou podanou

ústavnému súdu a zároveň bolo napadnuté uznesenie prokuratúry posudzované

aj generálnym prokurátorom v rámci konania o mimoriadnom opravnom prostriedku (§ 363

), pričom jej návrhu bolo vyhovené a napadnuté uznesenie prokuratúry

bolo zrušené (uznesením generálneho prokurátora sp. zn. XV/2 Pz 143/12 zo 14. decembra

2012), musela byť sťažnosť odmietnutá pre jej neprípustnosť. Sťažovateľka totiž podnetom

na zrušenie právoplatného rozhodnutia v prípravnom konaní podľa § 363 Trestného

poriadku dosiahla to, čo sledovala podaním sťažnosti podľa . Ústavný

súd v tejto súvislosti poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru (m. m. ), podľa

ktorej vyčerpaním opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon

sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých

použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov, nemožno rozumieť už

samotné podanie tohto účinného právneho prostriedku oprávnenou osobou, ale

až rozhodnutie o ňom príslušným orgánom. Sťažnosť podľa

nepredstavuje právny prostriedok nápravy, ktorý možno využiť súčasne popri iných

prostriedkoch nápravy, ktoré má sťažovateľ k dispozícii; sťažnosť je prípustná iba vtedy,

ak napriek vyčerpaniu všetkých prípustných prostriedkov nápravy došlo podľa tvrdenia

sťažovateľa k porušeniu jeho základných práv alebo slobôd (m. m. ,

).

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo už bez právneho významu, aby ústavný súd

rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľky (vrátane návrhu na vydanie dočasného

opatrenia). Taktiež bolo bez právneho významu vyzývať sťažovateľku na predloženie

kvalifikovaného splnomocnenia na jej zastupovanie v konaní pred ústavným súdom (§ 20

ods. 2 ), ktoré nebolo k sťažnosti pripojené.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. januára 2013