Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 76/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. februára 2013

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti B., s. r. o., B., zastúpenej advokátom

JUDr. F. N., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu

zaručeného v a práva na spravodlivý súdny proces

zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Okresného súdu Bratislava II č. k. -968 z 25. júla 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti B., s. r. o., o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. októbra

2012 doručená (na poštovú prepravu podaná 22. októbra 2012, pozn.) sťažnosť spoločnosti

B., s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základného práva

na súdnu ochranu zaručeného v (ďalej len

„ústava“) a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného

súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) č. k. -968 z 25. júla 2012.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že v konaní vedenom okresným súdom pod

sp. zn. sa sťažovateľka domáha proti B., a. s. (ďalej len „žalovaná“),

zaplatenia sumy 2 656 000 € s príslušenstvom z titulu náhrady majetkovej ujmy.

Okresný súd na základe podania (návrhu) žalovanej zo 4. júla 2012 uznesením č. k.

-968 z 25. júla 2012 v zmysle ustanovenia

Zb. v znení účinnom od 1. januára 2012 (ďalej aj „OSP“) uložil

sťažovateľke a žalovanej povinnosť zložiť na účet okresného súdu preddavok na trovy

konania, každej z nich v sume 132 800 €, v lehote 30 dní odo dňa nadobudnutia

právoplatnosti uznesenia.

Keďže v zmysle ustanovenia proti uzneseniu, ktorým sa

rozhodlo o povinnosti zložiť preddavok na trovy konania podľa , odvolanie nie

je prípustné, toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 20. augusta 2012.

Sťažovateľka porušenie základného práva na súdnu ochranu zaručeného v ústave,

ako aj práva na spravodlivý súdny proces zaručeného dohovorom odôvodňuje najmä takto:

«... Podanie žalovaného pritom nebolo Sťažovateľovi vôbec doručované a Sťažovateľ

sa o jeho existencii dozvedel až zo samotného Uznesenia. Okresný súd... pred vydaním

Uznesenia pritom ani len nevyzval Sťažovateľa na vyjadrenie sa k splneniu podmienok

aplikácie inštitútu zloženia preddavku na trovy konania podľa ustanovenia ,

v dôsledku čoho úplne paralyzoval iniciatívnu možnosť Sťažovateľa preukázať splnenie

predpokladov na oslobodenie od súdnych poplatkov v zmysle ustanovenia

v celom rozsahu, ktoré diskvalifikujú použitie inštitútu zloženia preddavku na trovy konania.

Podľa nášho názoru sa predmetným postupom súdu inter alia odňala Sťažovateľovi

možnosť konať pred súdom.

... Okresný súd... v Uznesení skonštatoval, že u Sťažovateľa nie sú splnené

predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov... v celom rozsahu, pretože uznesením

tunajšieho súdu zo dňa 14. 09. 2009 č. k. -153, ktoré nadobudlo

právoplatnosť dňa 19. 02. 2010 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa

29. 01. 2010 č. k. -167, nebolo Sťažovateľovi priznané oslobodenie od

súdnych poplatkov. V tejto súvislosti je však potrebné poukázať na okolnosť, že pred

vydaním spomínaného uznesenia Okresného súdu... č. k. -153 zo dňa 14. 09.

2009, Sťažovateľ požiadal o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov v súvislostí

so zaplatením súdneho poplatku za podaný návrh na začatie konania, ktorý bol

neporovnateľne nižší ako preddavok na trovy konania v zmysle Uznesenia.

... V zmysle vyššie uvedeného je zjavné, že v okamihu ukladania povinnosti

Sťažovateľovi zložiť predmetný preddavok na trovy konania... Okresný súd... žiadnym

reálnym spôsobom neskúmal splnenie predpokladov na oslobodenie od súdnych poplatkov...

v celom rozsahu. Okresný súd... sa obmedzil výlučne len na konštatáciu, že u Sťažovateľa

nie sú údajne splnené predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov s poukazom na

skutočnosť, že na základe rozhodnutia (vydaného pritom pred takmer tromi rokmi od

vydania Uznesenia) nebolo Sťažovateľovi priznané oslobodenie od súdnych poplatkov.

... V inom obdobnom súdnom konaní pritom Okresný súd... svojím Uznesením sp. zn.

-526 zo dňa 06. 09. 2012, priznal Sťažovateľovi oslobodenie od platenia

súdnych poplatkov. Dovoľujeme si podotknúť, že predmetné uznesenie bolo vydané len dva

dni po vydaní Uznesenia a vydal ho rovnaký súd...

... Okresný súd... dospel k záveru o údajnom splnení všetkých podmienok na uloženie

povinnosti zložiť preddavok na trovy konania..., avšak náležite sa nevysporiadal

s negatívnou podmienkou možnosti aplikácie predmetného právneho inštitútu, a to

nesplnením predpokladov oslobodenia od súdnych poplatkov... v celom rozsahu

u... Sťažovateľa...

... je povinnosťou súdu..., skúmať inter alia tiež riziko následkov spôsobených

uložením povinnosti zložiť preddavok na trovy konania v kauzálnej súvislosti s ohrozením

práva navrhovateľa domáhať sa ochrany svojho práva súdnou cestou... Európsky súd pre

ľudské práva vyslovil v kauze Scollo v. Taliansko a Spadea a Scalabrino v. Taliansko

stanovisko, že „... musí existovať rozumný proporčný vzťah medzi použitými prostriedkami

a sledovaným cieľom...“

... Okresný súd... vôbec nezvažoval vyššie uvedenú skutočnosť. Máme za to, že súdu

pri aplikácii inštitútu zloženia preddavku na trovy konania... prináleží povinnosť overiť, či

jeho podmienky nepredstavujú obmedzenie práva na prístup k spravodlivosti, či sledujú

legitímny ciel a či existuje primeraný vzťah proporcionality medzi použitými prostriedkami

a sledovaným cieľom. Pri posudzovaní proporcionality by mal súd zjavne zohľadňovať aj

výšku preddavkov na trovy konania...

... Bez ohľadu na vyššie uvedené si Sťažovateľ nedovolí nepodotknúť, že právny

inštitút preddavku na trovy konania podľa ustanovenia bol konštituovaný až

novelou realizovanou s účinnosťou od 01. 01. 2012, teda po

viac ako troch rokoch po iniciovaní súdneho konania vedeného na Okresnom súde

Bratislava II pod sp. zn. . ... V neposlednom rade je potrebné podotknúť, že

preddavok na trovy konania v zmysle Uznesenia zodpovedá viac ako 23 úkonov právnej

služby v kontúrach súdneho konania vedeného na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn.

, pričom Sťažovateľ v predmetnom súdnom konaní už zaplatil aj maximálny

súdny poplatok za podaný návrh na začatie konania.

... Ďalej si dovoľujeme zdôrazniť, že predmetom súdneho konania... je náhrada

majetkovej ujmy z titulu obmedzeného užívania pozemkov v ochranných pásmach

vodárenských zdrojov vyhlásených na základe správnych rozhodnutí orgánov štátnej moci.

Pritom primeraná náhrada za nútené obmedzenie vlastníckeho (resp. užívacieho) práva je

jednou z ústavných podmienok núteného obmedzenia tohto práva. Z ústavnoprávneho

hľadiska je pritom žiaduce, aby táto náhrada bola stanovená najneskôr v okamihu, keď

nastane nútené obmedzenie týchto práv...

... Podľa názoru Sťažovateľa je Uznesenie arbitrárne a ústavne neudržateľné, keďže

nie je náležite odôvodnené a nespĺňa ani požiadavky kladené na spravodlivý súdny proces.

... In fine si dovoľujeme poukázať aj na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky

sp. zn. -30 zo dňa 06. 06. 2012 v obdobnej veci...»

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka žiada, aby ústavný súd po prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie takto rozhodol:

„1. Základné právo Sťažovateľa na súdnu ochranu zaručené v článku 46 ods. 1

a právo na spravodlivý súdny proces zaručené v článku 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a Uznesením

Okresného súdu Bratislava II sp. zn. -968 zo dňa 25. 07. 2012 porušené bolo.

2. Uznesenie Okresného súdu Bratislava II sp. zn. -968 zo dňa

25. 07. 2012 sa zrušuje a vec sa vracia Okresnému súdu Bratislava II na ďalšie konanie.

3. Okresný súd Bratislava II je povinný nahradiť Sťažovateľovi trovy právneho

zastúpenia Sťažovateľa na účet jeho právneho zástupcu do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah...

Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti sťažovateľky je tvrdenie o porušení jej základného práva na

súdnu ochranu zaručeného v a práva na spravodlivý proces zaručeného

v čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením okresného súdu č. k. -968 z 25. júla 2012.

Zo sťažnosti možno vyvodiť, že jej podstatou je námietka sťažovateľky, podľa ktorej

napadnutým uznesením okresného súdu došlo k neprípustnému zásahu do jej základného

práva na súdnu ochranu, a to konkrétne do jej práva na prístup k súdu, keďže v zmysle

poslednej vety ak navrhovateľ preddavok v určenej lehote nezloží

a odporca, ktorý má povinnosť zložiť preddavok, ho zložil, súd konanie v lehote 15 dní od

uplynutia lehoty na zloženie preddavku zastaví.

Podľa názoru ústavného súdu je v posudzovanom prípade už na prvý pohľad zrejmé,

že napadnutým uznesením okresného súdu k neprípustnému zásahu do označeného

základného práva dôjsť nemohlo. Samotné vydanie napadnutého uznesenia, ale ani

nadobudnutie právoplatnosti tohto uznesenia nemá totiž bez ďalšieho za následok stratu

prístupu k súdu pre sťažovateľku. K dôsledkom, na ktoré sťažovateľka v sťažnosti

poukazuje, by totiž mohlo dôjsť až prípadným vydaním uznesenia o zastavení konania

v zmysle už citovaného ustanovenia (obdobne pozri napr.

, ).

Na rozdiel od uznesenia o povinnosti zložiť preddavok v zmysle § 141a ods. 1

poslednej vety proti uzneseniu o zastavení konania je prípustné odvolanie a proti

prípadnému nepriaznivému potvrdzujúcemu rozhodnutiu odvolacieho súdu prichádza do

úvahy aj podanie dovolania, a to s prihliadnutím na dôvod uvedený . Tak

v rámci odvolacieho konania, ako aj v rámci dovolacieho konania proti prípadnému

uzneseniu okresného súdu o zastavení konania bude mať sťažovateľka možnosť uplatňovať

všetky tie zásadné námietky, ktoré sú obsahom sťažnosti podanej ústavnému súdu.

Všeobecné súdy preto v takomto prípade budú mať možnosť skúmať, či prípadné zastavenie

konania pre nezaplatenie preddavku na trovy konania je v danom prípade zlučiteľné s tými

právami, porušenie ktorých sťažovateľka touto sťažnosťou namieta. Za týchto okolností

ústavný súd považuje podanie sťažnosti podľa za predčasné, keďže

sťažovateľka bude mať v ďalšom priebehu konania vedeného pod sp. zn.

k dispozícii účinné právne prostriedky na ochranu svojho základného práva zaručeného

, ako aj práva zaručeného v dohovoru.

Na základe uvedeného ústavný súd sťažnosť sťažovateľky pri predbežnom

prerokovaní podľa v spojení s odmietol ako

neprípustnú.

Nad rámec odôvodnenia tohto rozhodnutia považoval ústavný súd za potrebné

vyjadriť sa aj k nálezu ústavného súdu sp. zn. zo 6. júna 2012. V obdobnej

právnej veci nálezom sp. zn. zo 6. júna 2012 vyslovil porušenie práv podľa

a dohovoru, ku ktorým malo dôjsť uznesením Okresného súdu Poprad č. k.

-938 z 9. januára 2012, ktorým bola účastníkovi konania uložená povinnosť

zložiť preddavok na trovy konania, avšak zároveň zdôrazňuje, že s prihliadnutím na ďalšiu

rozhodovaciu činnosť ústavného súdu išlo o ojedinelý (menšinový) názor jedného

zo senátov ústavného súdu, ktorého ojedinelosť preukazuje aj uznesenie toho istého senátu

(I. ÚS), ktorý v obdobnej veci uznesením sp. zn. z 3. októbra 2012 (teda po

vydaní uznesenia sp. zn. ) sťažnosť už meritórne neposudzoval, ale ju

odmietol podľa .

Pretože sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd o ďalších návrhoch sťažovateľky

nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. februára 2013