Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 94/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. februára 2013

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. J. M., B., zastúpeného advokátom JUDr. J. B., R.,

vo veci namietaného porušenia „základného práva na verejné prerokovanie veci pred

súdom v jeho prítomnosti“ podľa rozsudkom

Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. -12 z 23. februára 2001 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. J. M. o d m i e t a ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. júla 2012

doručená sťažnosť Ing. J. M. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

„základného práva na verejné prerokovanie veci pred súdom v jeho prítomnosti“ podľa

(ďalej len „“) rozsudkom Okresného súdu

Rimavská Sobota (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) č. k. -12 z 23. februára

2001 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“).

Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že:

„Sťažovateľ podáva sťažnosť podľa (...) vo veci porušenia jeho

základného práva na verejné prerokovanie veci pred súdom v jeho prítomnosti upraveného

v (...) postupom Okresného súdu Rimavská Sobota v konaní vedenom

pod sp. zn. , týkajúcom sa rozvodu manželstva.

Sťažovateľ sa náhodne, s odstupom času dozvedel, že Okresný súd v Rimavskej

Sobote v konaní rozhodol rozsudkom zo dňa 23. 02. 2001 o rozvode jeho

manželstva, rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 04. 04. 2001. (...)

Po tomto zistení sťažovateľ dňa 15. 05. 2012 poveril splnomocneného zástupcu

vyhotovením fotokópií kompletného spisu, zo získaných dokladov zistil tento stav:

1. Žalobný návrh bol podaný 25. 01. 2001, doplnený dňom 06. 02. 2001

2. Súd 29. 01. 2001 uložil zistiť adresu pobytu sťažovateľa.

Pripomínam, že navrhovateľka poznala adresu skutočného pobytu sťažovateľa,

z adresy ktorého jej posielal poštou výživné.

3. Súd bez toho, aby mal relácie od inštitúcií, ktoré žiadal o informáciu o pobyte

sťažovateľa, ustanovil uznesením z 09. 02. 2001 sťažovateľovi opatrovníka.

4. Súd už 06. 02. 2001 nariadil pojednávanie na 23. 02. 2011, hoci v tom čase nebol

opatrovník ustanovený, uznesenie bolo opatrovníkovi doručené dňa 09. 02. 2001 a v čase

konania pojednávania ustanovenie opatrovníka nebolo právoplatné.

5. Súd sa preukázateľne ani nepokúsil doručiť sťažovateľovi predvolanie na žiadnu

zo známych adries.

Pojednávanie sa konalo bez prítomnosti a bez zastúpenia sťažovateľa.

Žalobkyňa nepravdivo uvádzala, že nemá vedomosť o pobyte sťažovateľa, súd

nepravdivo uviedol v rozsudku, že sa sťažovateľovi nepodarilo doručiť žiadnu písomnosť,

v skutočnosti žiadnu písomnosť neposielal.

6. Rýchlosť s akou súd vo veci rozhodoval, si zaslúžil pozornosť, rovnako to, že

neurčoval výživné, čo by vyžadovalo preukázanie relevantných skutočností. Evidentne išlo

o urýchlené vybavenie rozvodu.

7. O vydanom a nezákonne právoplatnom rozsudku sťažovateľa nikto neinformoval.

Pre nevedomosť o rozvode bol vylúčený sťažovateľ z možnosti riešiť majetkové veci,

hlavne vyporiadania BSM a odkúpenie bytu, čím bol výrazne poškodený.

Vyššie uvedené skutočnosti nesporne vyplývajú zo súdneho spisu.

Nezákonným postupom v konaní porušiteľ hrubo porušil sťažovateľovo právo

garantované v (...)

Vzhľadom na predmet sporu a dôsledky nezákonného rozhodnutia na rodinný život a

majetok sťažovateľa žiadame súd, aby sťažovateľovi priznal finančné zadosťučinenie

vo výške 10.000 €(...).

V súlade s ustanoveniami písmena a), a

Z. z.(...) a na základe vyššie uvedených skutočností, preto žiadame Ústavný súd aby

rozhodol nasledovne:

1. Základné právo sťažovateľa, upravené (...) bolo postupom

Okresného súdu Rimavská Sobota porušené.

2. Ústavný súd priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie vo výške 10.000 €

(...), ktoré je Okresný súd Rimavská Sobota povinný vyplatiť sťažovateľovi do 15 dní

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. Porušiteľ je povinný sťažovateľovi zaplatiť náhradu trov právneho zastúpenia(...)

spolu s DPH 305,18 €.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie svojho „základného práva

na verejné prerokovanie veci pred súdom v jeho prítomnosti“ podľa

rozsudkom okresného súdu a jeho rozsudkom č. k. -12 z 23. februára 2001,

ktorým bolo jeho manželstvo rozvedené „bez prítomnosti a bez zastúpenia sťažovateľa“.

Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 4. apríla 2001.

Podľa ustanovenia jednou z podmienok prijatia

sťažnosti fyzickej osoby na konanie pred ústavným súdom je podanie sťažnosti v lehote

dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia

o inom zásahu, pričom táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa

sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť (pozri napr. ,

). neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty

odpustiť (napr. ).

Ústavný súd konštatuje, že predmetná sťažnosť je oneskorene podaná, pretože

sťažovateľ ňou napáda rozsudok okresného súdu č. k. -12 z 23. februára 2001,

ktorý nadobudol právoplatnosť 4. apríla 2001, pričom predmetná sťažnosť bola odovzdaná

na poštovú prepravu až 6. júla 2012.

Nad rámec uvedeného ústavný súd dodáva, že ak by lehota na podanie predmetnej

sťažnosti podľa začala v okolnostiach danej veci plynúť až dňom, keď sa

sťažovateľ „dozvedel“ o napadnutom rozsudku, pretože ten bol vydaný v jeho

neprítomnosti (v zast. opatrovníkom), teda vychádzalo by sa z toho, že v danom prípade by

išlo o „iný zásah“, a nie o „právoplatné rozhodnutie“, aj tak by bola táto ústavná sťažnosť

podaná oneskorene, pretože sťažovateľ o existencii napadnutého rozsudku mal nesporne

vedomosti už v rokoch 2006 – 2007. Z rozsudku okresného súdu sp. zn.

z 28. novembra 2011, ktorým bolo zvýšené výživné na maloleté dieťa sťažovateľa a ktorý

bol sťažovateľovi riadne doručený, totiž okrem iného vyplýva vyjadrenie sťažovateľa, že:

„Pre otca maloletého je nepochopiteľné, že od januára 2001 do 23. 02. 2001 teda za jeden

mesiac súd manželstvo účastníkov konania rozviedol o čom sa otec maloletého dozvedel iba

náhodne približne po 5-tich rokoch.“ Uvedené rozhodnutie o zvýšení výživného

na maloleté dieťa nadobudlo právoplatnosť podľa zistenia ústavného súdu 17. februára

2012, a pretože predmetná sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu v čase (6. júla

2012), keď už uplynula lehota ustanovená v , ústavný

súd sa už nemohol zaoberať opodstatnenosťou námietok uvedených v sťažnosti.

Aj na základe uvedených dôvodov by pripadalo do úvahy posúdenie návrhu ako podaného

oneskorene.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. februára 2013