Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 91/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. februára 2013

predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti L., a. s., B., zastúpenej advokátom

doc. JUDr. B. F., PhD., Advokátska kancelária F., s. r. o., B., vedené pod sp. zn.

a sp. zn. vo veci namietaného porušenia základného práva

vlastniť majetok zaručeného v , základného práva

na súdnu ochranu zaručeného v , práva na

spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a práva na ochranu majetku zaručeného v čl. 1 Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uzneseniami Okresného súdu

Bratislava I sp. zn. z 10. decembra 2012 a sp. zn.

z 3. decembra 2012 a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti L., a. s., vedené pod sp. zn. a sp. zn.

spája na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod

sp. zn. .

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti L., a. s., o d m i e t a ako neprípustné.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 17. januára

2013 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti L., a. s. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorými

namieta porušenie základného práva vlastniť majetok zaručeného v

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na súdnu ochranu zaručeného

v , práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na

ochranu majetku zaručeného v čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) uzneseniami

Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 10. decembra

2012 a sp. zn. z 3. decembra 2012 (ďalej len „napadnuté rozhodnutia

okresného súdu“).

Zo sťažností vyplýva, že sťažovateľka je v postavení žalobkyne v konaniach

vedených pred okresným súdom pod sp. zn. a sp. zn. . Žaloby

smerujú proti Slovenskej republike a predmetom konania je náhrada materiálnej škody

a nemajetkovej ujmy.

Napadnutými rozhodnutiami okresného súdu bola sťažovateľke uložená povinnosť

zložiť preddavok na trovy konania.

Podľa názoru sťažovateľky napadnuté rozhodnutia okresného súdu sú v rozpore

s ustanoveniami a v znení

neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“), ako aj so zámerom zákonodarcu v súvislosti s týmto

ustanovením, taktiež s ustanovením § 4 ods. 1 písm. k) zákona Slovenskej národnej rady

č. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) a napokon aj so zásadou

rovnosti účastníkov konania.

Sťažovateľka tvrdí, že výroky napadnutých rozhodnutí okresného súdu sú založené

na nesprávnom právnom posúdení veci, keď okresný súd na zistený skutkový stav aplikoval

síce správnu právnu normu, ale nesprávne ju interpretoval.

Podľa sťažovateľky interpretácia ustanovenia založená na

premise, že súd je vždy povinný uložiť navrhovateľovi povinnosť zložiť preddavok na trovy

konania, ak to navrhne odporca a ak je v konaní uplatňované právo na zaplatenie peňažnej

sumy, pričom u navrhovateľa nie sú splnené predpoklady na oslobodenie od súdnych

poplatkov v celom rozsahu, je nesprávna.

Na podporu svojho presvedčenia sťažovateľka v sťažnostiach okrem iného uvádza:

«Pri rozhodovaní súdu o návrhu odporcu na zloženie preddavku na trovy konania

nie je totižto právne bezvýznamné, kto je odporcom. Ak je odporcom subjekt, ktorého

majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu o

konkurznom konaní..., je vylúčené, aby bola navrhovateľovi uložená povinnosť zložiť

preddavok na trovy konania. Bráni tomu ústavne súladná interpretácia ust. .

Podľa ust. veta štvrtá cit. „Ak navrhovateľ preddavok na trovy

konania v určenej lehote nezloží a odporca, ktorý má povinnosť zložiť preddavok, ho zložil,

súd konanie v lehote 15 dní od uplynutia lehoty na zloženie preddavku na trovy konania

zastaví.“ Platí teda, že súd môže pre nezloženie preddavku na trovy konania konanie

zastaviť len vtedy, ak kumulatívne nastanú nasledovné právne skutočnosti:

- navrhovateľ preddavok na trovy konania v súdom určenej lehote nezložil;

- odporca, ktorý má povinnosť zložiť preddavok, ho zložil;

Právne nie je možné, aby súd pre nezloženie preddavku na trovy konania konanie

zastavil vtedy, ak:

- navrhovateľ preddavok na trovy konania v súdom určenej lehote nezložil;

- odporca, ktorý nemá povinnosť zložiť preddavok, ho nezložil;

a ani v prípade, že

- navrhovateľ preddavok na trovy konania v súdom určenej lehote nezložil;

- odporca, ktorý nemá povinnosť zložiť preddavok, ho zložil.

Právna úprava reflektuje vôľu zákonodarcu zachovávať zásady spravodlivého

súdneho konania aj v prípade rozhodovania o návrhu odporcu podľa ust. . Bolo

by totiž porušením zásady rovnosti účastníkov konania, ak by súd legálne mohol na návrh

vecne oslobodenej žalovanej strany, ktorá má evidentný záujem na tom, aby konanie pred

súdom neprebiehalo, disproporcionálne zaťažiť žalobcu povinnosťou uhradiť bez existencie

racionálneho dôvodu vysokú finančnú sumu a previazať splnenie tejto povinnosti s

udelením sankcie v podobe zastavenia konania. Obiter dictum, ak by žalovaný, ktorého

majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu

o konkurznom konaní (v okolnosti daného prípadu Slovenská republika) mohol svojím

úkonom vytvoriť iracionálnu prekážku, ktorá by spôsobila zastavenie konania (t. j. podať

bez odôvodnenia návrh na zloženie preddavku na trovy konania), a súd by o takom návrhu

rozhodol uložením povinnosti preddavok zložiť, došlo by k porušeniu základného práva

žalobcu na súdnu ochranu, osobitne práva na prístup k súdu, ktoré je jeho imanentnou

súčasťou.

Súd môže uložiť žalobcovi povinnosť zložiť preddavok na trovy konania podľa ust.

len vtedy, ak o takejto povinnosti rozhoduje na návrh žalovaného, ktorý

má, resp. v prípade pozitívneho rozhodnutia bude mať, povinnosť zložiť preddavok na trovy

konania a to v rovnakej výške ako žalobca. V prípade, ak návrh na zloženie preddavku

podal žalovaný, ktorý nemá povinnosť, resp. v prípade pozitívneho rozhodnutia súdu

nebude mať povinnosť zložiť preddavok na trovy konania v rovnakej výške ako žalobca,

pretože jeho majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu

o konkurznom konaní, musí súd takýto návrh zamietnuť a to s poukazom na ústavne súladnú

interpretáciu ust. .

Uloženie povinnosti žalobcovi zložiť preddavok na trovy konania tam, kde je

žalovaný od takejto povinnosti vecne oslobodený, postráda akýkoľvek zmysel, pretože aj

keď žalobca zaťažený povinnosťou preddavok nezloží, konanie nemožno zastaviť...»

Sťažovateľka tiež zdôrazňuje, že je v konaní vedenom okresným súdom vecne

oslobodená od platenia súdnych poplatkov v zmysle ustanovenia § 4 ods. 1 písm. k) zákona

o súdnych poplatkoch. Vecné oslobodenie od súdnych poplatkov sa vzťahuje na celé

konanie, a preto nie je dôvod, aby bola posudzovaná z pohľadu splnenia predpokladov na

oslobodenie od súdnych poplatkov. Tam, kde zákon presne ustanoví, že navrhovateľ je

oslobodený od platenia súdneho poplatku v konaní, v ktorom sa domáha náhrady škody

v súvislosti s nesprávnym úradným postupom, je „bizarné“, aby mu zároveň ustanovil

povinnosť zložiť preddavok na trovy konania bez toho, aby takúto povinnosť mal aj

odporca.

Sťažovateľka ďalej namieta, že okresný súd ignoroval formálnu podmienku § 141a

ods. 1 , podľa ktorej je možné rozhodovať o uložení povinnosti zložiť preddavok len

vtedy, ak sa uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy prevyšujúcej 400-násobok

životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, ako aj pravidlo obsiahnuté v § 141a

ods. 2 , podľa ktorého výška preddavku je 5 % z peňažnej sumy uplatňovanej

navrhovateľom, pričom na príslušenstvo sa neprihliada. V posudzovanom prípade je zjavné,

že sťažovateľkou uplatňovaná istina neprevyšuje 400-násobok životného minima pre jednu

plnoletú fyzickú osobu a požadovaná suma preddavku nepredstavuje 5 % uplatňovanej

istiny.

Napokon sťažovateľka zdôrazňuje, že návrh odporkyne neobsahoval žiadne

odôvodnenie účelu, na ktorý by mal byť zložený preddavok použitý. Súd sa účelnosťou

a dôvodmi vôbec nezaoberal. Pritom je zrejmé, že zloženie tak enormne vysokej sumy

nemôže slúžiť racionálnemu cieľu. V tomto type konania objektívne nemôžu vzniknúť také

trovy, ktoré by mali byť kryté tak vysokou sumou preddavku. Účel návrhu je preto podľa

sťažovateľky viac než zrejmý; ide o to, aby bola postavená do bezvýchodiskovej situácie

tak, aby rezignovala na uplatňovanie svojich legitímnych práv a prestala žiadať

od odporkyne náhradu škody a nemajetkovej ujmy.

V súvislosti s rozhodovacou činnosťou ústavného súdu sťažovateľka upriamuje

pozornosť na vec vedenú pod sp. zn. , v rámci ktorej sťažovateľ namietal

porušenie svojho základného práva podľa a práva podľa

dohovoru tým, že Okresný súd Poprad mu svojím uznesením uložil povinnosť zložiť

preddavok na trovy konania v sume 792 850 €. Ústavný súd uznesením sp. zn.

zo 7. marca 2012 prijal sťažnosť na ďalšie konanie a zároveň odložil

vykonateľnosť napadnutého uznesenia Okresného súdu Poprad a neskôr „nálezom

-30 rozhodol, že základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu zaručené

v a právo na spravodlivý súdny proces zaručené

v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo porušené

postupom a uznesením Okresného súdu Poprad č. k. -938 z 9. januára 2012, t.

j. vydaním uznesenia o povinnosti zložiť preddavok na trovy súdneho konania...

Z uvedeného sa javí, že v právne zhodných veciach, kde nevystupuje ako sťažovateľ

L. a. s. sa Ústavný súd SR bude meritórne zaoberať sťažnosťou a príjme ju na ďalšie

konanie a dokonca konštatuje porušenie základných práv sťažovateľa, avšak vo veciach,

v ktorých vystupuje ako sťažovateľ L. a. s. sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú...

Spomenutý postup Ústavného súdu SR a protichodné rozhodnutia v právne zhodných

veciach svedčia o nekonzistentnom rozhodovaní Ústavného súdu SR. Taký postup prispieva

k porušovaniu základných práv a právnej neistote.“.

Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na

ďalšie konanie rozhodol nálezom, ktorým vysloví porušenie ňou označených základných

práv zaručených a práv zaručených dohovorom a dodatkovým protokolom

napadnutými rozhodnutiami okresného súdu, zruší napadnuté rozhodnutia a vec vráti na

ďalšie konanie. Požaduje tiež priznanie finančného zadosťučinenia v sume 500 €, ako aj

úhradu trov konania.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy

zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

1. K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci

to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia

.

V zmysle môže súd v záujme hospodárnosti konania spojiť

na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých

istých účastníkov.

nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade

s citovaným možno v konaní o sťažnosti podľa

použiť na prípadné spojenie vecí primerane .

S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.

a sp. zn. a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú

súvislosť uvedených sťažností, ako aj vzhľadom na totožnosť v osobe sťažovateľky

a okresného súdu, proti ktorému sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd o spojení

sťažností na spoločné konanie tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.

2. K namietanému porušeniu sťažovateľkou označených práv napadnutými

rozhodnutiami okresného súdu

Predmetom sťažností sťažovateľky je tvrdenie o porušení jej základného práva

vlastniť majetok zaručeného v , základného práva na súdnu ochranu

zaručeného v , práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v

ods. 1 dohovoru a práva na ochranu majetku zaručeného v čl. 1 dodatkového protokolu

rozhodnutiami okresného súdu sp. zn. z 10. decembra 2012 a sp. zn.

z 3. decembra 2012.

Zo sťažností možno vyvodiť, že napadnutými rozhodnutiami okresného súdu malo

dôjsť k neprípustnému zásahu do základného práva na súdnu ochranu sťažovateľky, a to

konkrétne do jej práva na prístup k súdu, keďže v zmysle poslednej vety

ak navrhovateľ preddavok v určenej lehote nezloží a odporca, ktorý má povinnosť zložiť

preddavok, ho zložil, súd konanie v lehote 15 dní od uplynutia lehoty na zloženie preddavku

zastaví.

Podľa názoru ústavného súdu je v posudzovaných prípadoch už na prvý pohľad

zrejmé, že napadnutými uzneseniami okresného súdu k neprípustnému zásahu do

označeného základného práva dôjsť nemohlo. Samotné vydanie napadnutých rozhodnutí,

ale ani nadobudnutie právoplatnosti týchto rozhodnutí nemá totiž bez ďalšieho za následok

stratu prístupu k súdu pre sťažovateľku. K dôsledkom, na ktoré sťažovateľka v sťažnosti

poukazuje, by totiž mohlo dôjsť až prípadným vydaním uznesenia o zastavení konania

v zmysle už citovaného ustanovenia (obdobne pozri napr.

, ).

Na rozdiel od uznesenia o povinnosti zložiť preddavok v zmysle § 141a ods. 1

poslednej vety proti uzneseniu o zastavení konania je prípustné odvolanie a proti

prípadnému nepriaznivému potvrdzujúcemu rozhodnutiu odvolacieho súdu prichádza do

úvahy aj podanie dovolania, a to s prihliadnutím na dôvod uvedený . Tak

v rámci odvolacieho konania, ako aj v rámci dovolacieho konania proti prípadnému

uzneseniu okresného súdu o zastavení konania bude mať sťažovateľka možnosť uplatňovať

všetky tie zásadné námietky, ktoré sú obsahom sťažností podaných ústavnému súdu.

Všeobecné súdy preto v takomto prípade budú mať možnosť skúmať, či prípadné zastavenie

konania pre nezaplatenie preddavku na trovy konania je v danom prípade zlučiteľné s tými

právami, porušenie ktorých sťažovateľka týmito sťažnosťami namieta. Za týchto okolností

ústavný súd považuje podanie sťažností podľa za predčasné, keďže

sťažovateľka bude mať v ďalšom priebehu konaní vedených pod sp. zn.

a sp. zn. k dispozícii účinné právne prostriedky na ochranu svojich

základných práv zaručených a , ako aj práv zaručených

v čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu.

Na základe uvedeného ústavný súd sťažnosti sťažovateľky pri predbežnom

prerokovaní podľa v spojení s odmietol ako

neprípustné.

Nad rámec odôvodnenia tohto rozhodnutia považoval ústavný súd za potrebné

vyjadriť sa aj k námietke „nekonzistentnosti“ jeho rozhodovacej činnosti v obdobných či

rovnakých prípadoch. Sťažovateľka v tejto súvislosti s poukazom na nález ústavného súdu

sp. zn. zo 6. júna 2012 uvádza, že ústavný súd sa „v právne zhodných

veciach, kde nevystupuje ako sťažovateľ L. a. s.“, sťažnosťou meritórne zaoberá, sťažnosť

príjme na ďalšie konanie, a „dokonca konštatuje porušenie základných práv sťažovateľa,

avšak vo veciach, v ktorých vystupuje ako sťažovateľ L. a. s. sťažnosť odmietne ako zjavne

neopodstatnenú.“. V súvislosti s uvedeným ústavný súd nemá síce dôvod spochybňovať

sťažovateľkou tvrdenú skutočnosť, že v obdobnej právnej veci nálezom sp. zn.

zo 6. júna 2012 vyslovil porušenie práv podľa a dohovoru, ku

ktorým malo dôjsť uznesením Okresného súdu Poprad č. k. -938 z 9. januára

2012, ktorým bola účastníkovi konania uložená povinnosť zložiť preddavok na trovy

konania, avšak zároveň zdôrazňuje, že s prihliadnutím na ďalšiu rozhodovaciu činnosť

ústavného súdu išlo o ojedinelý (menšinový) názor jedného zo senátov ústavného súdu,

ktorého ojedinelosť preukazuje aj uznesenie toho istého senátu (I. ÚS), ktorý v obdobnej

veci (nie vo veci sťažovateľky, pozn.) uznesením sp. zn. z 3. októbra 2012

(teda po vydaní uznesenia sp. zn. ) sťažnosť už meritórne neposudzoval, ale

ju odmietol podľa .

Pretože sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd o ďalších návrhoch sťažovateľky

nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. februára 2013