Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 91/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. februára 2013

predbežne prerokoval sťažnosť J. B., M., zastúpeného advokátkou Mgr. L. M., Advokátska

kancelária, B., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv „vyplývajúcich z čl. 46

a “ postupom Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky a jeho uznesením z 24. januára 2012 v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. B. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. mája 2012

doručená sťažnosť J. B., M. (ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie jeho

základných práv podľa „“ a (ďalej len

„ústava“) postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)

a jeho uznesením z 24. januára 2012 v konaní vedenom pod sp. zn. .

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ vystupoval v pozícii

poškodeného v prípravnej fáze trestného konania vedeného pre zločin podvodu podľa

ustanovení a v znení

neskorších predpisov.

Na základe návrhu Generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len

„generálny prokurátor“) podaného 11. januára 2012 najvyšší súd namietaným uznesením

rozhodol v zmysle ustanovení v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) o nepripustení účasti poškodených

v predmetnom trestnom konaní.

Sťažovateľ je toho názoru, že namietaným uznesením najvyššieho súdu došlo

k porušeniu jeho základných práv, pretože mu bola takýmto postupom odňatá možnosť

uplatňovať práva poškodeného v trestnom konaní, a to práva vymedzené ustanoveniami

a .

Sťažovateľ argumentuje, že odňatie týchto práv sa vzťahuje aj na možnosť nazerať

do spisového materiálu, čo mu ako poškodenému sťažuje možnosť zistiť osobu skutočného

páchateľa (príp. páchateľov) ako pôvodcu (príp. pôvodcov) škody, a teda aj možnosť

uplatniť si svoj nárok na náhradu škody proti uvedeným osobám v občianskoprávnom

konaní. Sťažovateľ dôvodí, že momentom doručenia namietaného uznesenia najvyššieho

súdu mu začína plynúť premlčacia doba na uplatnenie označeného nároku, a teda existuje

dôvodná hrozba, že v dôsledku nemožnosti identifikácie subjektu, ktorý škodu spôsobil

(páchateľa trestného činu), mu bude fakticky znemožnené uplatniť si nárok na náhradu

spôsobenej škody v občianskoprávnom konaní.

Podľa sťažovateľa označeným postupom a uznesením najvyššieho súdu došlo

k porušeniu jeho základného práva na súdnu ochranu, preto v závere sťažnosti sťažovateľ

navrhuje, aby ústavný súd v jeho veci rozhodol nálezom, ktorým by vyslovil porušenie jeho

základných práv „vyplývajúcich z a “ postupom najvyššieho súdu

a jeho uznesením z 24. januára 2012 v konaní vedenom pod sp. zn.

a predmetné uznesenie zrušil.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez

prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú neopodstatnenosť je absencia

priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo slobodou na jednej strane

a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto práva alebo slobody na strane

druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť medzi namietaným

postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ

namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne (obdobne

napr. , , ).

Sťažovateľ namieta, že postupom najvyššieho súdu došlo k neprípustnému

okliešteniu jeho procesných prostriedkov ochrany spojených s postavením poškodeného

v trestnom konaní, ktoré sa podľa jeho názoru premietlo do porušenia jeho základného

práva na súdnu ochranu zaručeného (ako aj čiastkového základného

práva garantujúceho právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 48

ods. 2 ).

Právo na súdnu a inú právnu ochranu poskytuje každému právu, ktoré je

v právnom poriadku Slovenskej republiky upravené a ktorého sa zákonom ustanoveným

postupom možno domáhať na súdnom alebo inom orgáne Slovenskej republiky. Obsah

práva na súdnu a inú právnu ochranu v nespočíva len v tom, že osobám

nemožno brániť v uplatňovaní práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho

obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej

republiky, keďže konanie súdu alebo iného orgánu, ktoré je v rozpore so zákonom, je

porušením zaručeného práva na súdnu alebo inú právnu ochranu ().

Takýmto zákonom, ktorý upravuje postup všeobecného súdu v trestnom konaní, je Trestný

poriadok.

Rámec povinností štátnych orgánov, voči ktorým smeruje právo na súdnu a inú

právnu ochranu, upravuje , podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba

na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Každé

konanie štátneho orgánu, ktoré nie je v súlade so zákonom, t. j. ak štátny orgán nekoná

v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, protirečí príkazu ústavnej normy.

Postup všeobecného súdu, keď tento nekoná v súlade s procesnoprávnymi predpismi

konania, treba považovať za porušenie základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (mutatis mutandis ).

Ústavný súd tak pri posúdení námietky sťažovateľa v intenciách prezentovanej

judikatúry sústredil svoju pozornosť na relevantnú právnu úpravu, a teda na zodpovedanie

otázky, či postup najvyššieho súdu, ktorý rozhodol o nepripustení účasti poškodených

v dotknutom trestnom konaní, mal dostatočnú oporu v príslušnej procesnej norme.

Podľa ustanovení poškodený je osoba, ktorej bolo

trestným činom ublížené na zdraví, spôsobená majetková, morálna alebo iná škoda alebo

boli porušené či ohrozené jej iné zákonom chránené práva alebo slobody. Poškodený má

právo v prípadoch ustanovených týmto zákonom sa vyjadriť, či súhlasí s trestným stíhaním,

má právo uplatniť nárok na náhradu škody, robiť návrhy na vykonanie dôkazov alebo na ich

doplnenie, predkladať dôkazy, nazerať do spisov a preštudovať ich, zúčastniť sa na hlavnom

pojednávaní a na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní alebo o dohode o priznaní viny

a prijatí trestu, vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, má právo záverečnej reči a právo

podávať opravné prostriedky v rozsahu vymedzenom týmto zákonom.

Podľa ustanovení poškodený, ktorý má podľa zákona

proti obvinenému nárok na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená trestným činom, je tiež

oprávnený navrhnúť, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť

nahradiť túto škodu; návrh musí poškodený uplatniť najneskoršie do skončenia vyšetrovania

alebo skráteného vyšetrovania. Z návrhu musí byť zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške

sa nárok na náhradu škody uplatňuje.

Podľa ustanovení ak je v tej istej veci veľký počet

poškodených, spravidla prevyšujúci sto, a jednotlivým výkonom ich práv by mohol byť

závažným spôsobom ohrozený účel a rýchly priebeh trestného stíhania, rozhodne

v prípravnom konaní na návrh generálneho prokurátora o účasti poškodených v trestnom

konaní najvyšší súd uznesením, ktoré sa doručí navrhovateľovi. Ak návrh nebol zamietnutý,

generálny prokurátor zabezpečí, aby bolo uznesenie vhodným spôsobom zverejnené.

Najvyšší súd v namietanom uznesení postup podľa citovaného ustanovenia Trestného

poriadku (§ 47 ods. 3) odôvodnil poukazom na návrh generálneho prokurátora, podľa

ktorého v posudzovanej trestnej veci počet poškodených vyšetrovanou trestnou činnosťou

bol ustálený na 109 fyzických osôb, ktorých výsluchy museli byť realizované na viacerých

miestach Slovenskej republiky, a až následne bol určený ako miestne príslušný

na realizáciu trestného konania Odbor kriminálnej polície Okresného riaditeľstva

Policajného zboru Nitra. Vychádzajúc z uvedeného dospel generálny prokurátor k záveru,

že tieto okolnosti signalizujú, že výkon práv zo strany tohto rozsiahleho počtu poškodených

môže závažným spôsobom ohroziť účel a rýchly priebeh trestného konania. Najvyšší súd sa

s takýmto záverom stotožnil ako s dôvodným a rozhodol o vylúčení účasti týchto

poškodených v dotknutom trestnom konaní v zmysle ustanovenia § 47 ods. 3 Trestného

poriadku. Najvyšší súd v odôvodnení uznesenia zároveň zdôraznil, že procesné postavenie

poškodených ako také ostáva zachované, avšak bez možnosti realizácie práv vymedzených

ustanoveniami a .

Ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označených základných práv

sťažovateľa postupom a uznesením najvyššieho súdu v posudzovanom konaní

(sp. zn. ), pretože je zrejmé, že najvyšší súd aplikoval platnú a účinnú právnu

normu ( ), a postupoval teda zákonným spôsobom v súlade

s relevantnými ustanoveniami trestnoprocesného kódexu, keď splnenie podmienok

na uplatnenie inštitútu nepripustenia účasti poškodených v trestnom konaní vo svojom

rozhodnutí aj náležite vysvetlil.

Nad rámec, avšak v kontexte námietok sťažovateľa prezentovaných v sťažnosti,

ústavný súd poznamenáva, že sa so stanoviskom sťažovateľa o potenciálnom ohrození

možnosti včasného uplatnenia jeho nároku na náhradu škody v občianskom súdnom konaní

nemožno stotožniť. Ústavný súd tu upriamuje pozornosť na právnu úpravu obsiahnutú

v ustanoveniach , podľa ktorých možno okrem okruhu

taxatívne vymedzených subjektov trestného konania umožniť nazretie do spisového

materiálu trestného konania aj inej osobe, ktorá osvedčí relevantný právny záujem (ak je to

potrebné na uplatnenie jej práv). Zákonodarca, ktorý pre výnimočné prípady v záujme

garantovania prioritného účelu trestného konania obmedzil práva poškodeného, nepochybne

počítal s podporným mechanizmom zakotveným v trestnoprocesnom kódexe, ktorý limituje

krajne neprípustné dôsledky takéhoto obmedzenia.

Ústavný súd vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti sťažnosť sťažovateľa odmietol

podľa ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. februára 2013