Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 109/2013
PDF · 169.35 KB
No categories available
II. ÚS 109/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. februára 2013
predbežne prerokoval sťažnosť J. Ď., S., a E. Ď., S., vo veci namietaného porušenia
základných práv podľa čl. 12 ods. 1, 2 a 4 a čl. 2 ods. 2, čl. 13 ods. l písm. a) a ods. 3, čl. 16
ods. l a 2, čl. 19 ods. l, 2 a 3, čl. 20 ods. l a 3, čl. 26 ods. l, čl. 39 ods. l a 2, čl. 40, čl. 46 ods.
l až ods. 4, čl. 47 ods. 2 a 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 2 ods. l, čl. 3, čl.
5 ods. 1, čl. 6 ods. l, čl. 8 ods. l a 2, čl. 10 ods. l, čl. 13, čl. 14 a čl. 17 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, čl. l ods. 1 a 2 Protokolu č. 12 k Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, čl. 1, čl. 2 ods. l a 2, čl. 3, čl. 5, čl. 6, čl. 7, čl. 8, čl. 10,
čl. 12, čl. 17 ods. l a ods. 2, čl. 19, čl. 21 ods. 2, čl. 22, čl. 25 ods. 1, čl. 28, čl. 29 ods. 2 a 3 a
čl. 30 Všeobecnej deklarácie ľudských práv, Medzinárodného paktu o občianskych a
politických právach a Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych
právach a opčného protokolu k Medzinárodnému paktu o občianskych a politických
právach, Medzinárodného dohovoru o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie,
Dohovoru proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu
alebo trestaniu a Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím a opčného protokolu
k Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím postupom a rozhodnutím
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sžr 31/2010 z 12. apríla 2011 a sp. zn.
10 Sžr 129/2011 z 25. apríla 2012, postupom a rozhodnutím Krajského súdu v Ž. sp. zn. 23
Sp 13/2010 z 23. novembra 2010 a sp. zn. 23 Sp 13/2010 z 20. júna 2011, postupom
a rozhodnutím Správy katastra v B. sp. zn. 606/2008 z 18. septembra 2008, sp. zn.
A 2001/03184 z 20. februára 2001 a postupom a rozhodnutím notára sp. zn. N 375/95,
Nz 84/96 zo 6. marca 1996 a listom z 22. februára 2001 a takto
rozhodol:
Sťažnosť J. Ď. a E. Ď. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. júla 2012
doručená sťažnosť J. Ď., S., a E. Ď., S. (ďalej len „sťažovatelia“, vo veci namietaného
porušenia základných práv podľa čl. 12 ods. 1, 2 a 4 a čl. 2 ods. 2, čl. 13 ods. l písm. a) a
ods. 3, čl. 16 ods. l a 2, čl. 19 ods. l, 2 a 3, čl. 20 ods. l a 3, čl. 26 ods. l, čl. 39 ods. l a 2, čl.
40, čl. 46 ods. l až ods. 4, čl. 47 ods. 2 a 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej
len „ústava“), čl. 2 ods. l, čl. 3, čl. 5 ods. 1, čl. 6 ods. l, čl. 8 ods. l a 2, čl. 10 ods. l, čl. 13, čl.
14 a čl. 17 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj „dohovor“), čl.
1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej
len „dodatkový protokol“), čl. l ods. 1 a 2 Protokolu č. 12 k Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd, čl. 1, čl. 2 ods. l a 2, čl. 3, čl. 5, čl. 6, čl. 7, čl. 8, čl. 10, čl. 12,
čl. 17 ods. l a 2, čl. 19, čl. 21 ods. 2, čl. 22, čl. 25 ods. 1, čl. 28, čl. 29 ods. 2 a 3 a čl. 30
Všeobecnej deklarácie ľudských práv, Medzinárodného paktu o občianskych a politických
právach a Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach
a opčného protokolu k Medzinárodnému paktu o občianskych a politických právach,
Medzinárodného dohovoru o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie, Dohovoru
proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo
trestaniu a Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím a opčného protokolu
k Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím postupom a rozhodnutím
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 1 Sžr 31/2010
z 12. apríla 2011 a sp. zn. 10 Sžr 129/2011 z 25. apríla 2012, postupom a rozhodnutím
Krajského súdu v Ž. (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 23 Sp 13/2010 z 23. novembra 2010
a sp. zn. 23 Sp 13/2010 z 20. júna 2011, postupom a rozhodnutím Správy katastra v B. sp.
zn. 606/2008 z 18. septembra 2008, sp. zn. A 2001/03184 z 20. februára 2001 a postupom
a rozhodnutím notára sp. zn. N 375/95, Nz 84/96 zo 6. marca 1996 a listom z 22. februára
2001.
2. Sťažovatelia v sťažnosti uviedli: „Sťažovatelia v 1 a 2 rade sú vlastníkmi
pozemku..., ktoré získali darovaním a dedením od otca sťažovateľa v 1 rade, Š. Ď., ktorý ich
vlastnil na základe dávnej deľby, zámen a darovaní a mal ich zapísané v evidenčnom liste
č. 144, ktorý sa na Správe katastra v B. záhadne stratil..., čím bol správou katastra v B.
porušený zákon a ustanovenie čl. 2 ods. 2 Ústavy SR.
V roku 1995, bez vedomia a súhlasu sťažovateľov v 1 a 2 rade, boli protiprávne
v rozpore s ustanovením § 1 ods. a, ods. b, zákona SNR č. 293/1992 Z. z. - podľa ktorých
bolo účelom zákona upraviť podmienky a postup pri zápise neevidovaných vlastníckych
vzťahov k nehnuteľnostiam, vyskytujúcich sa na území Slovenskej republiky do evidencie
nehnuteľností, podľa zákona č. 22/1964 Z. z. v znení zákona č. 150/1983 Z. z., resp. zákona
č. 266/1992 Z. z. a zmierniť niektoré majetkové krivdy podľa § 7 ods. 1 zákona č. 229/1991
Z. z. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení
zákona č. 93/1992 Z. z., ktoré sa týkali konfiškácii majetku na základe dekrétov prezidenta
(a nie spôsobiť krivdy nové) - a v rozpore s ustanovením § 63 zákona SNR č. 323/1992 Z. z.
o notároch a notárskej činnosti, porušené základné práva sťažovateľov v 1 a 2 rade,
zaručené Ústavou SR v čl. 12 ods. 1, ods. 2, ods. 4, čl. 20 ods. 1, ods. 3 notárskou
zápisnicou N 375/95, NZ 84/96, ktorou bola osvedčená časť ich majetku z listu vlastníctva
Správy katastra v B. č. 167 v kat.úz. S. a ďalšie podiele 158 m², zdedené po otcovi
sťažovateľa v 1 rade, Š. Ď. evidované v pozemkovo knižnej vložke č.333. Notárska zápisnica
JUDr. Ľ. Ch., N 375/95, NZ 84/96, bola napísaná v rozpore aj so skutočnosťou o užívaní
KN parcele č.415/-/3 o výmere 777 m², J. Š. od nepamäti, podľa geometrického plánu č.
941/95, ktorý bol vyhotovený až v roku 1995. Tak isto je nepravdivé tvrdenie na strane
druhej notárskej zápisnice, že si ju majetkovo-právne usporiadal s ostatnými pozemkovo
knižnými spoluvlastníkmi deľbou a zámenou a potom ju v roku 1965 daroval účastníkom,
pretože o tomto usporiadaní by musel sťažovateľ v 1 rade, resp. jeho otec ako spoluvlastník
niečo vedieť a pri prejednávaní dedičstva po nebohom J. Š. na štátnom notárstve v Ž. dňa
5. 3. 1976, by sa toto dedičstvo rovno napísalo na osvedčovateľa J. Š. a nie na jeho brata R.
Š. ktorý má trvalé bydlisko v B..
Protiprávne konanie, tak notárky JUDr. Ľ. Ch., ako i správy katastra v B. v zastúpení
konajúcej, zaujatej, Ing. M. K. vidia sťažovatelia v 1 a 2 rade aj v tom, že hoci notárskou
zápisnicou bol osvedčený ich majetok, bolo im odmietané sprístupniť požadované
informácie - notársku zápisnicu - že vraj nie sú účastníkmi konania, čo považujú za ďalšie
porušenie základných ľudských práv zaručených čl. 26 Ústavy SR, čl. 10 ods. 1, Európskeho
dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 19 Všeobecnej deklarácie
ľudských práv OSN.“
Sťažovatelia ďalej poukazujú na „protiprávne a protiústavné konanie komisie ROEP
a Správy katastra v B. a prieťahy v konaní“. Sťažovatelia namietajú aj postup Okresného
súdu Ž. a Krajského súdu v Ž.. Sťažovatelia poukazujú na to, že v inom konaní sťažovateľa
v 1. rade „Okresný súd v Ž. uznesením zo dňa 19. 12. 2011, sp. zn. 4C 58/2010-189
oslobodil od platenia súdnych poplatkov a bol mu ustanovený bezplatný právny zástupca z
radov advokátov a takisto bol sťažovateľom ustanovený bezplatný právny zástupca aj
Uznesením Ústavného súdu z 23.3.2010 sp. zn. III.ÚS 121/ /2010-15. ...“
Sťažovatelia ďalej uvádzajú: „Súdy i tak nakoniec sťažovateľov v tejto veci poškodili
nespravodlivými rozsudkami a tiež obdobným konaním ako na Správe katastra v B., kde sa
potratili dokumenty, keď aj na Krajskom súde sa stratil záznam z pojednávania dňa
24.5.2010, zrejme tiež zámerne. Krajský súd v Ž., potvrdil protiprávne rozhodnutie Správy
katastra B. č. 606/2008 zo dňa 18. 9. 2008 v podstate z toho dôvodu, že sťažovatelia
nedoplnili svoj návrh na zrušenie osvedčenia, podľa ustanovenia § 12 ods. 1, písm. a, písm.
b, zákona č. 180/1995 Z. z., čo nie je pravda, lebo všetky relevantné doklady vrátane
rozsiahleho znaleckého posudku súdneho znalca Ing. J. V., boli tak komisii ROEP (jej
predsedovi starostovi obce S.), ako aj osobne riaditeľke správy katastra v B., Ing. M. K.,
predložené a ak to taja tak asi vedia prečo...“
3. Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd nálezom sťažnosti vyhovel, vyslovil
porušenie označených práv podľa ústavy, dohovoru, dodatkového protokolu, Protokolu
č. 12 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a ustanovení Všeobecnej
deklarácie ľudských práv a ďalších právnych predpisov postupom a rozhodnutím
najvyššieho súdu sp. zn. 1 Sžr 31/2010 z 12. apríla 2011 a sp. zn. 10 Sžr 129/2011
z 25. apríla 2012, postupom a rozhodnutím krajského súdu sp. zn. 23 Sp 13/2010
z 23. novembra 2010 a sp. zn. 23 Sp 13/2010 z 20. júna 2011, postupom a rozhodnutím
Správy katastra v B. sp. zn. 606/2008 z 18. septembra 2008, sp. zn. A 2001/03184
z 20. februára 2001 a postupom a rozhodnutím notára sp. zn. N 375/95, Nz 84/96
zo 6. marca 1996, napadnuté rozhodnutia zrušil, veci vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie
a priznal sťažovateľom primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10 000 €.
4. K sťažnosti nebolo priložené splnomocnenie na zastupovanie sťažovateľov
v konaní pred ústavným súdom a sťažovatelia požiadali o ustanovenie právneho zástupcu.
Ústavný súd 14. septembra 2012 vyzval sťažovateľov na odstránenie nedostatku sťažnosti –
doplnenie splnomocnenia na zastupovanie a so žiadosťou o ustanovenie právneho zástupcu
odkázal sťažovateľov na Centrum právnej pomoci.
Sťažovatelia podaním doručeným ústavnému súdu 22. októbra 2012 poukázali
na svoju finančnú situáciu a opätovne požiadali ústavný súd o ustanovenie právneho
zástupcu.
II.
5. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
7. Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa.
8. Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania musí
obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého
rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí
podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca.
Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí
pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento zákon
neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie
pred ústavným súdom.
9. Podstatou sťažnosti je tvrdenie sťažovateľov o namietanom porušení ich
základných práv postupom a rozhodnutiami orgánov verejnej moci v súvislosti
s rozhodovaním o nehnuteľnostiach, na ktoré si sťažovatelia uplatňujú práva.
10. Ústavný súd konštatuje, že od povinného zastúpenia advokátom, ktoré vyžaduje
ustanovenie § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde, nie je možné upustiť.
11. Ústavný súd ďalej konštatuje, že sťažnosť sťažovateľov v predmetnej veci
nespĺňa všetky zákonom predpísané náležitosti, keďže i napriek výzve ústavného súdu
sťažovatelia nepredložili ústavnému súdu kvalifikované splnomocnenie na svoje
zastupovanie v konaní pred ústavným súdom.
12. Keďže sťažnosť nespĺňa náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania
pred ústavným súdom, pričom sťažovatelia ani po výzve ústavného súdu konkrétne
nedostatky svojej sťažnosti neodstránili, k sťažnosti nebolo pripojené kvalifikované
splnomocnenie pre advokáta na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom, pričom
od povinného zastúpenia advokátom (§ 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde) v konaní pred
ústavným súdom nemožno upustiť, ústavný súd sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
13. Nad rámec uvedeného ústavný súd poukazuje na to, že odmietnutie podania pre
nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí neznamená prekážku rozhodnutej veci
v zmysle § 24 písm. a) v spojení s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, takže v prípade
splnenia všetkých náležitostí predpísaných zákonom zostáva sťažovateľom zachovaná
možnosť domáhať sa ochrany označeného základného práva novým, kvalifikovaným
návrhom na začatie konania pred ústavným súdom.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 13. februára 2013