Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 101/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. februára 2014

predbežne prerokoval sťažnosť J. Ď., a E. Ď., vo veci namietaného porušenia

„základných práv podľa čl. 1 ods. 2 a čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1, ods. 2, ods. 4, čl. 13 ods. 1,

písm. a, ods. 3, čl. 16 ods. 1, ods.2, čl. 19 ods. 1, ods.2, ods.3, čl. 2 ods. 1, čl. 26 ods. 1,

, , až 4, , ods. 3, . ods. 2, ,

Slovenskej republiky, čl. 2, ods. 1, čl. 3, čl. 5 ods. 1, čl. 8 ods. 1, ods. 2, čl. 13, čl. 14, čl. 17,

Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 1 ods. 1, ods. 2,

Protokolu č. 12 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 1, čl. 2

ods. 1, ods. 2, čl. 3, čl. 5, čl. 6, čl. 7, čl. 8, čl. 10, čl. 12, čl. 22, čl. 25 ods. 1, čl. 28, čl. 29

ods. 2, ods. 3 a čl. 30 Všeobecnej deklarácie ľudských práv, Medzinárodného paktu

o občianskych a politických právach a opčného protokolu k nemu, Medzinárodného

dohovoru o ekonomických, sociálnych a kultúrnych právach, Medzinárodného dohovoru

o odstránení všetkých foriem diskriminácie na akomkoľvek základe, Medzinárodného

dohovoru proti mučeniu a inému krutému, neľudskému, alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu,

či trestaniu a Medzinárodnému dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím

a opčného protokolu k nemu“, uznesením Okresnej prokuratúry Žilina č. k. -12

z 19. júna 2013, odmietavými listami Krajskej prokuratúry v Bratislave č. k. Kd 576/12-13

zo 7. februára 2013 a č. k. -17 z 31. mája 2013 a Generálnej prokuratúry

Slovenskej republiky č. k. VI/2 Gd 205/13-5 z 24. septembra 2013 a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. Ď. a E. Ď. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. októbra

2013 doručená sťažnosť J. Ď., a E. Ď. (ďalej len „sťažovatelia“), vo veci namietaného

porušenia „základných práv podľa čl. 1 ods. 2 a čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1, ods. 2, ods. 4,

čl. 13 ods. 1, písm. a, ods. 3, čl. 16 ods. 1, ods. 2, čl. 19 ods. 1, ods. 2, ods. 3, čl. 2 ods. 1,

čl. 26 ods. 1, čl. 39 ods. 1, čl. 40, čl. 46 ods. 1 až 4, čl. 47 ods. 2, ods. 3, čl. 48 ods. 2,

, , , ods. 1, , , , ods. 2,

čl. 13, čl. 14, čl. 17, Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

čl. 1 ods. 1, ods.2, Protokolu č. 12 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd čl. 1, čl. 2 ods. 1, ods. 2, čl. 3, čl. 5, čl. 6, čl. 7, čl. 8, čl. 10, čl. 12, čl. 22, čl. 25

ods. 1, čl. 28, čl. 29 ods. 2, ods. 3 a čl. 30 Všeobecnej deklarácie ľudských práv,

Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach a opčného protokolu k nemu,

Medzinárodného dohovoru o ekonomických, sociálnych a kultúrnych právach,

Medzinárodného dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie na akomkoľvek

základe, Medzinárodného dohovoru proti mučeniu a inému krutému, neľudskému, alebo

ponižujúcemu zaobchádzaniu, či trestaniu a Medzinárodnému dohovoru o právach osôb

so zdravotným postihnutím a opčného protokolu k nemu“, uznesením Okresnej prokuratúry

Žilina (ďalej len „okresná prokuratúra“) č. k. -12 z 19. júna 2013, odmietavými

listami Krajskej prokuratúry v Bratislave (ďalej len „krajská prokuratúra“) č. k. Kd 576/12-

13 zo 7. februára 2013 a č. k. -17 z 31. mája 2013 a Generálnej prokuratúry

Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) č. k. VI/2 Gd 205/13-5

z 24. septembra 2013.

Sťažovatelia v sťažnosti uviedli, že na základe podnetu im neznámej osoby boli

preverovaní Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina ako poberatelia príspevku

na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečovaním prevádzky osobného

motorového vozidla. Sťažovatelia sa domnievajú, že postupom správnych orgánov došlo

k neprípustnému zásahu do ich základných práv a slobôd, keď im tieto orgány odmietli

sprístupniť nimi požadované dokumenty na základe o slobodnom

prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode

informácií) v znení neskorších predpisov. Podľa názoru sťažovateľov takýmto svojvoľným

postupom správnych orgánov došlo k „aj k zneužívaniu právomoci verejného činiteľa v tejto

veci pracovníkmi správneho orgánu“, preto sa obrátili s podnetom najskôr na okresnú

prokuratúru, neskôr na krajskú prokuratúru a takisto aj generálnu prokuratúru. Orgány

prokuratúry ich podnety považovali za neopodstatnené, a preto sú sťažovatelia presvedčení

o tom, že postupom orgánov prokuratúry, hlavne generálnej prokuratúry, došlo k porušeniu

ich označených práv a slobôd.

Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd nálezom sťažnosti vyhovel, vyslovil porušenie

označených práv podľa (ďalej len „“), Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), Dodatkového

protokolu k dohovoru (ďalej len „dodatkový protokol“), Protokolu č. 12 k dohovoru

a ustanovení Všeobecnej deklarácie ľudských práv a ďalších právnych

predpisov nečinnosťou orgánov prokuratúry... postupom a rozhodnutím okresnej

prokuratúry č. k. -12 z 19. júna 2013, odmietavými listami krajskej prokuratúry

č. k. -12 zo 7. februára 2013 a č. k. -17 z 31. mája 2013 a generálnej

prokuratúry č. k. VI/2 Gd 205/13-5 z 24. septembra 2013, napadnuté rozhodnutia, listy

zrušil, veci vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie a priznal sťažovateľom primerané

finančné zadosťučinenie každému v sume po 7 500 €.

K sťažnosti nebolo priložené splnomocnenie na zastupovanie sťažovateľov v konaní

pred ústavným súdom. Sťažovatelia však ako prílohu k sťažnosti pripojili kópiu ich žiadosti

o poskytnutie právneho zastúpenia Centrom právnej pomoci Žilina (ďalej len „centrum

právnej pomoci“), ktorým požiadali centrum o ustanovenie právneho zástupcu. Ústavný súd

v súčinnosti s centrom právnej pomoci zistil, že centrum právnej pomoci rozhodnutím

sp. zn. 9119/2013 zo 4. decembra 2013 sťažovateľom nepriznalo nárok na poskytnutie

právnej pomoci, preto sťažovateľov vyzval na odstránenie nedostatku sťažnosti – doplnenie

splnomocnenia na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom.

Sťažovatelia podaním doručeným ústavnému súdu 3. januára 2014 poukázali

na svoju finančnú situáciu a požiadali ho o ustanovenie právneho zástupcu, a to aj napriek

tomu, že ústavný súd v minulosti, konkrétne v konaní vedenom pod sp. zn.

výzvou z 5. júna 2012 a v konaní sp. zn. výzvou zo 14. septembra 2012,

sťažovateľov výslovne upozornil, že v zmysle príslušných zmien Občianskeho súdneho

poriadku, ako aj zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi ústavný

súd nemá právomoc ustanoviť advokáta na konanie pred ústavným súdom v inej ako

trestnej veci.

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) každý návrh

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

Podľa návrh na začatie konania musí obsahovať,

akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa

navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať

navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca.

Podľa k návrhu na začatie konania sa musí

pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento zákon

neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie

pred ústavným súdom.

Podstatou sťažnosti je tvrdenie sťažovateľov o namietanom porušení ich označených

práv postupom a rozhodnutiami orgánov prokuratúry v súvislosti s neposkytnutím

informácií o podnecovateľovi správneho konania správnymi orgánmi.

Ústavný súd konštatuje, že od povinného zastúpenia advokátom, ktoré vyžaduje

ustanovenie , nie je možné upustiť.

Ústavný súd ďalej konštatuje, že sťažnosť sťažovateľov v predmetnej veci nespĺňa

všetky zákonom predpísané náležitosti, keďže i napriek výzve ústavného súdu sťažovatelia

nepredložili ústavnému súdu kvalifikované splnomocnenie na svoje zastupovanie v konaní

pred ústavným súdom.

Keďže sťažnosť nespĺňa náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania

pred ústavným súdom, pričom sťažovatelia ani po výzve ústavného súdu konkrétne

nedostatky svojej sťažnosti neodstránili, k sťažnosti nebolo pripojené kvalifikované

splnomocnenie pre advokáta na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom, pričom

od povinného zastúpenia advokátom ( ) v konaní

pred ústavným súdom nemožno upustiť, ústavný súd sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

Nad rámec uvedeného ústavný súd poukazuje na to, že odmietnutie podania

pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí neznamená prekážku rozhodnutej veci

v zmysle v spojení s , takže v prípade

splnenia všetkých náležitostí predpísaných zákonom zostáva sťažovateľom zachovaná

možnosť domáhať sa ochrany označeného základného práva novým kvalifikovaným

návrhom na začatie konania pred ústavným súdom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. februára 2014