Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 151/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. februára 2013

predbežne prerokoval sťažnosť L. K., V., zastúpenej opatrovníčkou E. L., M., právne

zastúpenej advokátkou JUDr. G. K., M., vo veci namietaného porušenia čl. 20 a čl. 46

ods. 1 , ako aj Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd v konaní vedenom Krajským súdom v Žiline pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť L. K. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola faxom

8. februára 2013 a poštou 11. februára 2013 doručená sťažnosť L. K., V. (ďalej len

„sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia a Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“), ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaní vedenom Krajským súdom v Žiline

(ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn. . Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú

prepravu 8. februára 2013.

Zo sťažnosti vyplýva, že uznesením Okresného súdu Martin (ďalej len „okresný

súd“) č. k. -25 zo 14. augusta 2012 bol návrh spoločnosti C. s. r. o. (ďalej len

„žalobkyňa“), na nariadenie predbežného opatrenia zamietnutý ako nedôvodný, keďže táto

neosvedčila dôvodnosť jej nároku a ani odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne

hroziacej ujmy. Následne uznesením krajského súdu sp. zn. z 19. októbra

2012 bolo uznesenie okresného súdu zmenené a predbežné opatrenie bolo nariadené tak, že

sa sťažovateľke ako žalovanej zakázalo nakladať s jej bytom v rozsahu práva prenajať ho

na dlhšiu dobu ako 12 mesiacov, previesť vlastníctvo na tretiu osobu, zaťažiť ho v prospech

inej osoby, darovať ho a vložiť ho do majetku obchodnej spoločnosti. Uznesenie krajského

súdu bolo sťažovateľke doručené 13. decembra 2012.

Podľa názoru sťažovateľky žalobkyňa nepreukázala existenciu potreby dočasnej

regulácie vzťahov medzi ňou a sťažovateľkou preto, že by žalobkyni hrozil vznik reálnej

ujmy. Je pravdou, že medzi účastníkmi prebiehal na okresnom súde spor o určenie

neplatnosti kúpnej zmluvy zo 16. novembra 2007, tento je však už právoplatne ukončený.

Konanie bolo vedené pod sp. zn. a súdnym znalcom bolo ustálené, že

sťažovateľka nebola v čase podpisu kúpnej zmluvy spôsobilá posúdiť následky svojho

konania pre duševnú poruchu (retardáciu v pásme debility). Samotná skutočnosť, že

následne žalobkyňa podala okresnému súdu žalobu o zaplatenie sumy 15 202,81 €, teda

o vrátenie kúpnej ceny z neplatnej zmluvy (v rámci tejto žaloby bol podaný aj návrh na

nariadenie sporného predbežného opatrenia), neznamená, že sťažovateľka reálne nejakú

čiastku žalobkyni aj dlhuje. Sťažovateľka nikdy od žalobkyne či od jej konateľa nijaké

finančné prostriedky nedostala. Naproti tomu žalobkyňa disponuje celým hnuteľným

majetkom sťažovateľky, ktorý táto zanechala vo svojom byte na N. 13/5 vo V. (ktorý bol

predmetom prevodu zo sťažovateľky na žalobkyňu na základe neplatnej zmluvy

zo 16. novembra 2007). Stalo sa tak preto, že sťažovateľka v januári 2008 bola nútená byt

opustiť s jednou igelitovou taškou, bez akéhokoľvek oblečenia či osobných vecí. Treba

poukázať na to, že proti konateľovi žalobkyne je vedené trestné stíhanie pre zločin podvodu,

ktorého sa dopustil voči sťažovateľke. Podstatná je aj okolnosť, že žalobkyňa nechcela

po skončení súdneho konania o neplatnosť kúpnej zmluvy vrátiť byt sťažovateľke.

Sťažovateľka má stabilný príjem ako dôchodkyňa. Jej opatrovníčka pravidelne informuje

okresný súd o tom, ako nakladá s jej finančnými prostriedkami. Neprichádza preto

do úvahy, že by úmyselne zmenšila svoj majetok s cieľom vyhnúť sa plneniu voči

žalobkyni. Akákoľvek dispozícia opatrovníčky s majetkom sťažovateľky by podliehala

schváleniu okresného súdu. Žalobkyňa nepreukázala konkrétny dôvod na nariadenie

predbežného opatrenia a neosvedčila ani to, že má voči sťažovateľke tvrdený nárok

na zaplatenie sumy 15 202,81 €. Bolo síce osvedčené uzatvorenie kúpnej zmluvy, nie však

už zaplatenie kúpnej ceny. Žalobkyňa musí účtovať v systéme podvojného účtovníctva, kde

musí byť zachytená každá jej finančná operácia. Napriek tomu žalobkyňa dosiaľ v žiadnom

konaní nepreukázala deklarovanú úhradu kúpnej ceny v prospech sťažovateľky. Neobstojí

ani tvrdenie, že sťažovateľka už v minulosti byt previedla na inú osobu, pretože ho

previedla výlučne len na žalobkyňu. Z uznesenia krajského súdu nie je zrejmé, z akého

dôvodu bolo predbežné opatrenie nariadené. Krajský súd zreteľne nevysvetlil, ktoré

skutočnosti považuje za preukázané alebo za sporné. Krajský súd neposúdil vec komplexne

a prekročil primeranú mieru ochrany práv žalobkyne, ako aj únosný rámec miery zásahu

do vlastníckeho práva sťažovateľky.

Sťažovateľka navrhuje vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie

označených práv sťažovateľky podľa a dohovoru s tým, aby bolo uznesenie

krajského súdu z 19. októbra 2012 zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Napokon

sa domáha náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 275,94 €.

II.

Z uznesenia krajského súdu č. k. -43 z 19. októbra 2012 vyplýva, že

ním bolo zmenené uznesenie okresného súdu č. k. -25 zo 14. augusta 2012

tak, že sťažovateľke sa zakazuje nakladať s jej bytom, ako aj spoluvlastníckymi podielmi

na spoločných častiach a zariadeniach domu a na pozemku, a to v rozsahu práva byt

prenajať na dlhšiu dobu ako 12 mesiacov, previesť vlastníctvo na tretiu osobu, zaťažiť

v prospech inej osoby, darovať a vložiť do majetku obchodnej spoločnosti. Podľa názoru

krajského súdu predpokladom nariadenia predbežného opatrenia je súčasné splnenie dvoch

kumulatívnych podmienok. Prvou je osvedčenie dôvodnosti nároku, ktorému sa mala

poskytnúť predbežná ochrana. V posudzovanom prípade je táto podmienka splnená.

V aktuálnom štádiu konania je totiž dostatočne osvedčené uzavretie kúpnej zmluvy, v ktorej

bola dohodnutá kúpna cena vo výške 15 202,81 €. Okresný súd predčasne dospel k záveru,

že peniaze z titulu kúpnej zmluvy neboli vyplatené, lebo táto skutočnosť bude predmetom

dokazovania vo veci samej. Ďalšou podmienkou nariadenia predbežného opatrenia je

dočasná úprava pomerov účastníkov alebo obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol

ohrozený. Žalobkyňa zdôrazňovala práve druhý dôvod, keď požadovala nariadiť predbežné

opatrenie, keďže jeho nenariadenie môže spôsobiť nezvratný stav, pretože sťažovateľka

nemusí mať prostriedky na vrátenie dlžnej sumy. Treba uviesť, že v prípade nevyhovenia

návrhu na nariadenie predbežného opatrenia by mohol byť zmarený výkon rozhodnutia,

keďže ide o vysokú pohľadávku, pričom sťažovateľka už v minulosti previedla byt na inú

osobu. Vzhľadom na to, že sú splnené obe kumulatívne podmienky, bolo potrebné

uznesenie okresného súdu zmeniť a predbežné opatrenie nariadiť.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy

zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

Sťažnosť treba považovať za zjavne neopodstatnenú.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto

možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (, , ).

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať

ani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou

ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha

interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu

zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie aplikácie s alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci

všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,

ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného

predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko

odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis

mutandis , , ).

Jadrom sťažnosti je tvrdenie, podľa ktorého predbežné opatrenie bolo nariadené aj

napriek tomu, že žalobkyňa nijako nepreukázala, aby sťažovateľke uhradila kúpnu cenu,

vrátenia ktorej sa teraz žalobou domáha, ako aj bez preukázania hrozby, že by mohol byť

výkon rozhodnutia voči sťažovateľke zmarený v prípade hypotetického prevodu bytu

sťažovateľkou na inú osobu.

Podľa názoru ústavného súdu sú závery krajského súdu dostatočné a presvedčivé.

V žiadnom prípade sa nejavia ako arbitrárne či zjavne neodôvodnené. Skutočnosť, že

sťažovateľka má na vec odlišný názor, sama osebe nezakladá porušenie označených práv.

Z pohľadu ústavného súdu treba uviesť, že vzhľadom na obsah kúpnej zmluvy,

v ktorej bola teraz požadovaná kúpna cena dohodnutá, javí sa táto skutočnosť z hľadiska

osvedčenia existencie požadovaného práva v danom štádiu konania ako dostatočná.

To nebráni prípadnému konečnému záveru (po vykonaní dokazovania) o nedôvodnosti

žaloby pre nepreukázanie zaplatenia kúpnej ceny. Nemožno pochybovať ani o tom, že

prípadný úbytok majetku sťažovateľky, ku ktorému by prevodom vlastníctva bytu mohlo

dôjsť, mohol znamenať podstatné sťaženie vymáhania pohľadávky žalobkyne. Napokon, nie

je bez významu ani okolnosť, že nariadené predbežné opatrenie nijako neobmedzuje

sťažovateľku v jej práve byt plnohodnotne užívať.

Berúc do úvahy uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako to vyplýva

z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. februára 2013