Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 151/2013
PDF · 116.26 KB
No categories available
II. ÚS 151/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. februára 2013
predbežne prerokoval sťažnosť L. K., V., zastúpenej opatrovníčkou E. L., M., právne
zastúpenej advokátkou JUDr. G. K., M., vo veci namietaného porušenia čl. 20 a čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd v konaní vedenom Krajským súdom v Žiline pod sp. zn.
7 Co 362/2012 a takto
rozhodol:
Sťažnosť L. K. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola faxom
8. februára 2013 a poštou 11. februára 2013 doručená sťažnosť L. K., V. (ďalej len
„sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia čl. 20 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“), ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaní vedenom Krajským súdom v Žiline
(ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn. 7 Co 362/2012. Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú
prepravu 8. februára 2013.
Zo sťažnosti vyplýva, že uznesením Okresného súdu Martin (ďalej len „okresný
súd“) č. k. 15 C 153/2012-25 zo 14. augusta 2012 bol návrh spoločnosti C. s. r. o. (ďalej len
„žalobkyňa“), na nariadenie predbežného opatrenia zamietnutý ako nedôvodný, keďže táto
neosvedčila dôvodnosť jej nároku a ani odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne
hroziacej ujmy. Následne uznesením krajského súdu sp. zn. 7 Co 362/2012 z 19. októbra
2012 bolo uznesenie okresného súdu zmenené a predbežné opatrenie bolo nariadené tak, že
sa sťažovateľke ako žalovanej zakázalo nakladať s jej bytom v rozsahu práva prenajať ho
na dlhšiu dobu ako 12 mesiacov, previesť vlastníctvo na tretiu osobu, zaťažiť ho v prospech
inej osoby, darovať ho a vložiť ho do majetku obchodnej spoločnosti. Uznesenie krajského
súdu bolo sťažovateľke doručené 13. decembra 2012.
Podľa názoru sťažovateľky žalobkyňa nepreukázala existenciu potreby dočasnej
regulácie vzťahov medzi ňou a sťažovateľkou preto, že by žalobkyni hrozil vznik reálnej
ujmy. Je pravdou, že medzi účastníkmi prebiehal na okresnom súde spor o určenie
neplatnosti kúpnej zmluvy zo 16. novembra 2007, tento je však už právoplatne ukončený.
Konanie bolo vedené pod sp. zn. 7 C 89/2008 a súdnym znalcom bolo ustálené, že
sťažovateľka nebola v čase podpisu kúpnej zmluvy spôsobilá posúdiť následky svojho
konania pre duševnú poruchu (retardáciu v pásme debility). Samotná skutočnosť, že
následne žalobkyňa podala okresnému súdu žalobu o zaplatenie sumy 15 202,81 €, teda
o vrátenie kúpnej ceny z neplatnej zmluvy (v rámci tejto žaloby bol podaný aj návrh na
nariadenie sporného predbežného opatrenia), neznamená, že sťažovateľka reálne nejakú
čiastku žalobkyni aj dlhuje. Sťažovateľka nikdy od žalobkyne či od jej konateľa nijaké
finančné prostriedky nedostala. Naproti tomu žalobkyňa disponuje celým hnuteľným
majetkom sťažovateľky, ktorý táto zanechala vo svojom byte na N. 13/5 vo V. (ktorý bol
predmetom prevodu zo sťažovateľky na žalobkyňu na základe neplatnej zmluvy
zo 16. novembra 2007). Stalo sa tak preto, že sťažovateľka v januári 2008 bola nútená byt
opustiť s jednou igelitovou taškou, bez akéhokoľvek oblečenia či osobných vecí. Treba
poukázať na to, že proti konateľovi žalobkyne je vedené trestné stíhanie pre zločin podvodu,
ktorého sa dopustil voči sťažovateľke. Podstatná je aj okolnosť, že žalobkyňa nechcela
po skončení súdneho konania o neplatnosť kúpnej zmluvy vrátiť byt sťažovateľke.
Sťažovateľka má stabilný príjem ako dôchodkyňa. Jej opatrovníčka pravidelne informuje
okresný súd o tom, ako nakladá s jej finančnými prostriedkami. Neprichádza preto
do úvahy, že by úmyselne zmenšila svoj majetok s cieľom vyhnúť sa plneniu voči
žalobkyni. Akákoľvek dispozícia opatrovníčky s majetkom sťažovateľky by podliehala
schváleniu okresného súdu. Žalobkyňa nepreukázala konkrétny dôvod na nariadenie
predbežného opatrenia a neosvedčila ani to, že má voči sťažovateľke tvrdený nárok
na zaplatenie sumy 15 202,81 €. Bolo síce osvedčené uzatvorenie kúpnej zmluvy, nie však
už zaplatenie kúpnej ceny. Žalobkyňa musí účtovať v systéme podvojného účtovníctva, kde
musí byť zachytená každá jej finančná operácia. Napriek tomu žalobkyňa dosiaľ v žiadnom
konaní nepreukázala deklarovanú úhradu kúpnej ceny v prospech sťažovateľky. Neobstojí
ani tvrdenie, že sťažovateľka už v minulosti byt previedla na inú osobu, pretože ho
previedla výlučne len na žalobkyňu. Z uznesenia krajského súdu nie je zrejmé, z akého
dôvodu bolo predbežné opatrenie nariadené. Krajský súd zreteľne nevysvetlil, ktoré
skutočnosti považuje za preukázané alebo za sporné. Krajský súd neposúdil vec komplexne
a prekročil primeranú mieru ochrany práv žalobkyne, ako aj únosný rámec miery zásahu
do vlastníckeho práva sťažovateľky.
Sťažovateľka navrhuje vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie
označených práv sťažovateľky podľa ústavy a dohovoru s tým, aby bolo uznesenie
krajského súdu z 19. októbra 2012 zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Napokon
sa domáha náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 275,94 €.
II.
Z uznesenia krajského súdu č. k. 7 Co 362/2012-43 z 19. októbra 2012 vyplýva, že
ním bolo zmenené uznesenie okresného súdu č. k. 15 C 153/2012-25 zo 14. augusta 2012
tak, že sťažovateľke sa zakazuje nakladať s jej bytom, ako aj spoluvlastníckymi podielmi
na spoločných častiach a zariadeniach domu a na pozemku, a to v rozsahu práva byt
prenajať na dlhšiu dobu ako 12 mesiacov, previesť vlastníctvo na tretiu osobu, zaťažiť
v prospech inej osoby, darovať a vložiť do majetku obchodnej spoločnosti. Podľa názoru
krajského súdu predpokladom nariadenia predbežného opatrenia je súčasné splnenie dvoch
kumulatívnych podmienok. Prvou je osvedčenie dôvodnosti nároku, ktorému sa mala
poskytnúť predbežná ochrana. V posudzovanom prípade je táto podmienka splnená.
V aktuálnom štádiu konania je totiž dostatočne osvedčené uzavretie kúpnej zmluvy, v ktorej
bola dohodnutá kúpna cena vo výške 15 202,81 €. Okresný súd predčasne dospel k záveru,
že peniaze z titulu kúpnej zmluvy neboli vyplatené, lebo táto skutočnosť bude predmetom
dokazovania vo veci samej. Ďalšou podmienkou nariadenia predbežného opatrenia je
dočasná úprava pomerov účastníkov alebo obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol
ohrozený. Žalobkyňa zdôrazňovala práve druhý dôvod, keď požadovala nariadiť predbežné
opatrenie, keďže jeho nenariadenie môže spôsobiť nezvratný stav, pretože sťažovateľka
nemusí mať prostriedky na vrátenie dlžnej sumy. Treba uviesť, že v prípade nevyhovenia
návrhu na nariadenie predbežného opatrenia by mohol byť zmarený výkon rozhodnutia,
keďže ide o vysokú pohľadávku, pričom sťažovateľka už v minulosti previedla byt na inú
osobu. Vzhľadom na to, že sú splnené obe kumulatívne podmienky, bolo potrebné
uznesenie okresného súdu zmeniť a predbežné opatrenie nariadiť.
III.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy
zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania.
Sťažnosť treba považovať za zjavne neopodstatnenú.
O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo
slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie
ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto
možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu
možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol
posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).
Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných
súdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať
ani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou
ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha
interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu
zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou
medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci
všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,
ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne
neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného
predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko
odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis
mutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).
Jadrom sťažnosti je tvrdenie, podľa ktorého predbežné opatrenie bolo nariadené aj
napriek tomu, že žalobkyňa nijako nepreukázala, aby sťažovateľke uhradila kúpnu cenu,
vrátenia ktorej sa teraz žalobou domáha, ako aj bez preukázania hrozby, že by mohol byť
výkon rozhodnutia voči sťažovateľke zmarený v prípade hypotetického prevodu bytu
sťažovateľkou na inú osobu.
Podľa názoru ústavného súdu sú závery krajského súdu dostatočné a presvedčivé.
V žiadnom prípade sa nejavia ako arbitrárne či zjavne neodôvodnené. Skutočnosť, že
sťažovateľka má na vec odlišný názor, sama osebe nezakladá porušenie označených práv.
Z pohľadu ústavného súdu treba uviesť, že vzhľadom na obsah kúpnej zmluvy,
v ktorej bola teraz požadovaná kúpna cena dohodnutá, javí sa táto skutočnosť z hľadiska
osvedčenia existencie požadovaného práva v danom štádiu konania ako dostatočná.
To nebráni prípadnému konečnému záveru (po vykonaní dokazovania) o nedôvodnosti
žaloby pre nepreukázanie zaplatenia kúpnej ceny. Nemožno pochybovať ani o tom, že
prípadný úbytok majetku sťažovateľky, ku ktorému by prevodom vlastníctva bytu mohlo
dôjsť, mohol znamenať podstatné sťaženie vymáhania pohľadávky žalobkyne. Napokon, nie
je bez významu ani okolnosť, že nariadené predbežné opatrenie nijako neobmedzuje
sťažovateľku v jej práve byt plnohodnotne užívať.
Berúc do úvahy uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako to vyplýva
z výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 21. februára 2013