Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 109/2013
PDF · 130.55 KB
No categories available
IV. ÚS 109/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. februára 2013
predbežne prerokoval sťažnosť A. M., K., prechodne bytom K., ktorou namieta porušenie
svojich základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky, ako aj práva podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn.
Tp 229/2011 a jeho uznesením z 19. júla 2011 a postupom Krajského súdu v Bratislave
v konaní vedenom sp. zn. 2 Tpo 56/2011 a jeho uznesením zo 16. augusta 2011, a takto
rozhodol:
Sťažnosť A. M. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. septembra
2011 doručená sťažnosť A. M., nar..., v tom čase vo výkone väzby (ďalej len „sťažovateľ“),
ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5, čl. 46 ods. 1
a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj porušenie práva
podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. Tp
229/2011 a jeho uznesením z 19. júla 2011 a postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej
len „krajský súd“) v konaní vedenom sp. zn. 2 Tpo 56/2011 a jeho uznesením zo 16.
augusta 2011.
Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že je trestne stíhaný za účasť na zločine neodvedenia
dane a poistného formou pomoci podľa § 21 ods. 1 písm. d) k § 277 ods. 1 a 4 Trestného
zákona. Uznesením okresného súdu sp. zn. Tp 1661/2010 zo 16. októbra 2010 v spojení
s uznesením krajského súdu sp. zn. 1 Tpo 86/2010 z 10. novembra 2010 bol vzatý do väzby
z dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.
Sťažovateľ podal 2. mája 2011 žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu, o ktorej
okresný súd rozhodol uznesením z 19. júla 2011 tak, že ju zamietol ako nedôvodnú.
O sťažnosti sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu rozhodol krajský súd uznesením
zo 16. augusta 2011 tak, že ju zamietol. Konanie okresného súdu trvalo do rozhodnutia
o žiadosti 79 dní a ďalších 21 dní trvalo okresnému súdu doručenie tohto rozhodnutia
sťažovateľovi. Konanie krajského súdu trvalo ďalších 28 dní. Uznesenie krajského súdu
bolo sťažovateľovi doručené 21 dní od jeho vydania. Sťažovateľ poukázal, že celkovo
trvalo konanie o jeho žiadosti o prepustenie z väzby 128 dní, čo je neprimerane dlhá lehota.
Uvedeným postupom došlo podľa sťažovateľa k porušeniu jeho práva na urýchlené
preskúmanie zákonnosti väzby, a tým aj k porušeniu jeho práva na periodickú kontrolu
dôvodnosti ďalšieho trvania väzby.
Sťažovateľ tiež uviedol, že uznesenie okresného súdu sp. zn. Tp 1661/2010
zo 16. októbra 2010 v spojení s uznesením krajského súdu sp. zn. 1 Tpo 86/2010
z 10. novembra 2010, uznesenia okresného súdu sp. zn. Tp 263/2010 z 3. februára 2011
a sp. zn. Tp 229/2011 z 19. júla 2011 a uznesenie krajského súdu sp. zn. 2 Tpo 56/2011
zo 16. augusta 2011 nie sú dostatočne odôvodnené, keď „argumentácia uvedená v týchto
rozhodnutiach pre ďalšie trvanie mojej väzby a proti môjmu prepusteniu je formulovaná
stereotypne a v stručnej forme bez akejkoľvek konkretizácie a individualizácie k mojej
osobe. Pokiaľ ide o dôvody väzby uvádzané vo všetkých uvedených uzneseniach sú rovnaké
od vzatia do väzby a tieto sa v každom uznesením opakujú... Všeobecné odôvodnenie je
znakom toho, že súd sa vecou zaoberal nedostatočne, bez potrebnej starostlivosti a preto
ani nemohol správne rozhodnúť.“.
V závere sťažnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd „rozhodol vo veci nálezom,
že boli porušené moje ústavné práva vo výroku tejto sťažnosti“, a následne aby zrušil
uznesenie okresného súdu sp. zn. Tp 229/2011 z 19. júla 2011 a uznesenie krajského súdu
sp. zn. 2 Tpo 56/2011 zo 16. augusta 2011 a prepustil sťažovateľa z väzby na slobodu.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie
ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne
neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa
nemusí odôvodniť.
Podľa § 20 ods. 2 prvej vety zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa
musí pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento zákon
neustanovuje inak.
Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní zistil, že k sťažnosti sťažovateľa nie je
priložené splnomocnenie na jeho zastupovanie advokátom v konaní pred ústavným súdom.
Okrem toho má sťažnosť aj iné nedostatky, sťažovateľ neuviedol v sťažnosti petit, t. j. návrh
rozhodnutia, ktorý požaduje od ústavného súdu formulovaný tak, aby umožňoval
rozhodnutie ústavného súdu.
Uvedené nedostatky má sťažnosť napriek tomu, že ústavný súd vyzval sťažovateľa
prípisom z 23. marca 2012, aby odstránil tieto nedostatky sťažnosti v lehote 14 dní od jeho
doručenia. Súčasne sťažovateľa poučil, že ak na výzvu nezareaguje, ústavný súd môže jeho
sťažnosť odmietnuť pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí. Výzva bola doručená
sťažovateľovi do Ústavu na výkon väzby 5. apríla 2012, kde ju prevzal podľa svojho
vyjadrenia 10. apríla 2012. Listom doručeným ústavnému súdu 25. apríla 2012 sťažovateľ
oznámil, že „právnik, ktorý ma zastupuje, sa nachádza na kúpeľnej liečbe do konca
mesiaca apríl 2012“ a vzhľadom na to doplní svoju sťažnosť a predloží plnú moc po
odpadnutí tejto prekážky. Ústavný súd následne prípisom z 8. júna 2012 opakovane vyzval
sťažovateľa, aby v lehote 5 dní predložil splnomocnenie pre advokáta na svoje zastupovanie
v konaní pred ústavným súdom. Výzva bola doručená sťažovateľovi do Ústavu na výkon
väzby 13. júna 2012. Sťažovateľ na túto výzvu nereagoval.
Na tomto základe ústavný súd so zreteľom na nečinnosť sťažovateľa, ktorý
nevykonal relevantné úkony smerujúce k zabezpečeniu svojho právneho zastúpenia
v konaní pred ústavným súdom a k odstráneniu ďalších nedostatkov sťažnosti, rozhodol
o odmietnutí jeho sťažnosti už pri jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí.
Nad rámec svojho rozhodnutia ústavný súd uvádza, že zistil, že sťažovateľ bol
25. októbra 2012 prepustený z väzby na slobodu.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo už bez právneho významu zaoberať sa
ďalšími návrhmi sťažovateľa.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 28. februára 2013