Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 109/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. februára 2013

predbežne prerokoval sťažnosť A. M., K., prechodne bytom K., ktorou namieta porušenie

svojich základných práv podľa , 2 a 5, a

Slovenskej republiky, ako aj práva podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn.

229/2011 a jeho uznesením z 19. júla 2011 a postupom Krajského súdu v Bratislave

v konaní vedenom sp. zn. a jeho uznesením zo 16. augusta 2011, a takto

rozhodol:

Sťažnosť A. M. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. septembra

2011 doručená sťažnosť A. M., nar..., v tom čase vo výkone väzby (ďalej len „sťažovateľ“),

ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5, čl. 46 ods. 1

a (ďalej len „“), ako aj porušenie práva

podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

229/2011 a jeho uznesením z 19. júla 2011 a postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej

len „krajský súd“) v konaní vedenom sp. zn. a jeho uznesením zo 16.

augusta 2011.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že je trestne stíhaný za účasť na zločine neodvedenia

dane a poistného formou pomoci podľa § 21 ods. 1 písm. d) k § 277 ods. 1 a 4 Trestného

zákona. Uznesením okresného súdu sp. zn. 1661/2010 zo 16. októbra 2010 v spojení

s uznesením krajského súdu sp. zn. z 10. novembra 2010 bol vzatý do väzby

z dôvodu podľa .

Sťažovateľ podal 2. mája 2011 žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu, o ktorej

okresný súd rozhodol uznesením z 19. júla 2011 tak, že ju zamietol ako nedôvodnú.

O sťažnosti sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu rozhodol krajský súd uznesením

zo 16. augusta 2011 tak, že ju zamietol. Konanie okresného súdu trvalo do rozhodnutia

o žiadosti 79 dní a ďalších 21 dní trvalo okresnému súdu doručenie tohto rozhodnutia

sťažovateľovi. Konanie krajského súdu trvalo ďalších 28 dní. Uznesenie krajského súdu

bolo sťažovateľovi doručené 21 dní od jeho vydania. Sťažovateľ poukázal, že celkovo

trvalo konanie o jeho žiadosti o prepustenie z väzby 128 dní, čo je neprimerane dlhá lehota.

Uvedeným postupom došlo podľa sťažovateľa k porušeniu jeho práva na urýchlené

preskúmanie zákonnosti väzby, a tým aj k porušeniu jeho práva na periodickú kontrolu

dôvodnosti ďalšieho trvania väzby.

Sťažovateľ tiež uviedol, že uznesenie okresného súdu sp. zn. 1661/2010

zo 16. októbra 2010 v spojení s uznesením krajského súdu sp. zn.

z 10. novembra 2010, uznesenia okresného súdu sp. zn. 263/2010 z 3. februára 2011

a sp. zn. 229/2011 z 19. júla 2011 a uznesenie krajského súdu sp. zn.

zo 16. augusta 2011 nie sú dostatočne odôvodnené, keď „argumentácia uvedená v týchto

rozhodnutiach pre ďalšie trvanie mojej väzby a proti môjmu prepusteniu je formulovaná

stereotypne a v stručnej forme bez akejkoľvek konkretizácie a individualizácie k mojej

osobe. Pokiaľ ide o dôvody väzby uvádzané vo všetkých uvedených uzneseniach sú rovnaké

od vzatia do väzby a tieto sa v každom uznesením opakujú... Všeobecné odôvodnenie je

znakom toho, že súd sa vecou zaoberal nedostatočne, bez potrebnej starostlivosti a preto

ani nemohol správne rozhodnúť.“.

V závere sťažnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd „rozhodol vo veci nálezom,

že boli porušené moje ústavné práva vo výroku tejto sťažnosti“, a následne aby zrušil

uznesenie okresného súdu sp. zn. 229/2011 z 19. júla 2011 a uznesenie krajského súdu

sp. zn. zo 16. augusta 2011 a prepustil sťažovateľa z väzby na slobodu.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa

nemusí odôvodniť.

Podľa prvej vety k návrhu na začatie konania sa

musí pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento zákon

neustanovuje inak.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní zistil, že k sťažnosti sťažovateľa nie je

priložené splnomocnenie na jeho zastupovanie advokátom v konaní pred ústavným súdom.

Okrem toho má sťažnosť aj iné nedostatky, sťažovateľ neuviedol v sťažnosti petit, t. j. návrh

rozhodnutia, ktorý požaduje od ústavného súdu formulovaný tak, aby umožňoval

rozhodnutie ústavného súdu.

Uvedené nedostatky má sťažnosť napriek tomu, že ústavný súd vyzval sťažovateľa

prípisom z 23. marca 2012, aby odstránil tieto nedostatky sťažnosti v lehote 14 dní od jeho

doručenia. Súčasne sťažovateľa poučil, že ak na výzvu nezareaguje, ústavný súd môže jeho

sťažnosť odmietnuť pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí. Výzva bola doručená

sťažovateľovi do Ústavu na výkon väzby 5. apríla 2012, kde ju prevzal podľa svojho

vyjadrenia 10. apríla 2012. Listom doručeným ústavnému súdu 25. apríla 2012 sťažovateľ

oznámil, že „právnik, ktorý ma zastupuje, sa nachádza na kúpeľnej liečbe do konca

mesiaca apríl 2012“ a vzhľadom na to doplní svoju sťažnosť a predloží plnú moc po

odpadnutí tejto prekážky. Ústavný súd následne prípisom z 8. júna 2012 opakovane vyzval

sťažovateľa, aby v lehote 5 dní predložil splnomocnenie pre advokáta na svoje zastupovanie

v konaní pred ústavným súdom. Výzva bola doručená sťažovateľovi do Ústavu na výkon

väzby 13. júna 2012. Sťažovateľ na túto výzvu nereagoval.

Na tomto základe ústavný súd so zreteľom na nečinnosť sťažovateľa, ktorý

nevykonal relevantné úkony smerujúce k zabezpečeniu svojho právneho zastúpenia

v konaní pred ústavným súdom a k odstráneniu ďalších nedostatkov sťažnosti, rozhodol

o odmietnutí jeho sťažnosti už pri jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí.

Nad rámec svojho rozhodnutia ústavný súd uvádza, že zistil, že sťažovateľ bol

25. októbra 2012 prepustený z väzby na slobodu.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo už bez právneho významu zaoberať sa

ďalšími návrhmi sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. februára 2013