Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 132/2013
PDF · 122.27 KB
No categories available
IV. ÚS 132/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. marca 2013
predbežne prerokoval sťažnosť I. T., B., ktorou namieta porušenie svojho práva na
spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru
Bratislava I, Úradu justičnej a kriminálnej polície, odboru všeobecnej kriminality sp. zn.
ČVS: ORP-924/-OVK-B1-2007-KH z 15. augusta 2007 a uznesením vyšetrovateľa
Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava I, odboru kriminálnej polície, 1.
oddelenia všeobecnej kriminality sp. zn. ČVS: ORP-1514/1-OVK-B1-2011 z 29. novembra
2011, a takto
rozhodol:
Sťažnosť I. T. o d m i e t a ako podanú oneskorene.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 11. februára
2013 doučené podanie I. T., B. (ďalej len „sťažovateľ“), označené ako „VEC: ústavná
sťažnosť proti rozhodnutiam vyšetrovateľa ČVS: ORP-924/1-OVK-B1-2007-KH z 15. 8.
2007, ČVS: ORP-1514/1-OVK-B1-2011 z 29. 11 2011 (nebezpečná jazda parného vlaku
okolo benzínovej pumpy križovatka... dnes patriacej firme A. predtým S. napriek
odletujúcim iskrám s vedomím Ž.!).“. Podľa označenia, obsahu a priloženej dokumentácie
ústavný súd kvalifikoval podanie sťažovateľa ako sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ktorou namieta porušenie svojho práva na
spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva
Policajného zboru Bratislava I, Úradu justičnej a kriminálnej polície, odboru všeobecnej
kriminality sp. zn. ČVS: ORP-924/-OVK-B1-2007-KH z 15. augusta 2007 (ďalej len
„uznesenie z 15. augusta 2007“) a uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva
Policajného zboru Bratislava I, odboru kriminálnej polície, 1. oddelenia všeobecnej
kriminality (v oboch prípadoch ďalej len „vyšetrovateľ“) sp. zn. ČVS: ORP-1514/1-OVK-
B1-2011 z 29. novembra 2011 (ďalej len „uznesenie z 29. novembra 2011“, obe označené
uznesenia spolu len „napadnuté uznesenia“).
Z napadnutých uznesení, ktoré tvoria prílohu sťažnosti, vyplýva, že uznesením
z 15. augusta 2007 vyšetrovateľ podľa § 197 ods. 1 písm. d) Trestného priadku odmietol
oznámenie sťažovateľa o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný prečin
všeobecného ohrozenia podľa § 285 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť
zamestnanec Ž. konaním opísaným v tomto uznesení, „nakoľko nie je dôvod na začatie
trestného stíhania alebo na postup podľa § 197 ods. 2) Trestného poriadku“. Uznesením
z 29. novembra 2011 vyšetrovateľ podľa § 197 ods. 1 písm. d) Trestného priadku taktiež
odmietol oznámenie sťažovateľa o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný
prečin všeobecného ohrozenia podľa § 285 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mala
dopustiť osoba označená v oznámení sťažovateľa konaním opísaným v tomto uznesení,
„nakoľko nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa § 197 ods. 2)
Sťažovateľ po citácii čl. 6 dohovoru v sťažnosti okrem iného uvádza, že sa domáha,
aby ústavný súd vrátil „vec uvedenú v predmete veci naspäť vyšetrovateľovi..., pretože si
neplní povinnosti nepreverovaním povinnosti či znalecký posudok vo veci je aj nezaujato
vypracovaný znalcom, alebo si v tomto prípade Ž. iba kryjú chrbát“ a zároveň tiež žiada,
aby ústavný súd „v tomto prípade vydal rezolútne stanovisko, ktoré bude musieť akceptovať
aj rezort dopravy s rezortom vnútra, orgány činné v trestnom konaní...“.
Súčasťou sťažnosti je aj žiadosť „o pridelenie právnika...“.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých
prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie
v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná
a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia
o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ
mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom
ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej
lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr.
IV. ÚS 14/03, I. ÚS 64/03, I. ÚS 188/03).
Sťažovateľ namieta, že napadnutými uzneseniami vyšetrovateľa došlo k porušeniu
jeho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a v tejto súvislosti sa
domáha zrušenia napadnutých uznesení a ich vrátenia vyšetrovateľovi na nové konanie.
Ústavný súd zistil, že uznesenie z 15. augusta 2007 nadobudlo právoplatnosť
20. augusta 2007 a uznesenie z 29. novembra 2011 nadobudlo právoplatnosť 6. decembra
2011, pričom sťažovateľ doručil ústavnému súdu sťažnosť až 11. februára 2013, t. j. zjavne
po uplynutí lehoty ustanovenej v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde.
Na základe uvedeného ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol už pri
predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu, že bola
podaná oneskorene.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu rozhodovať
o ďalších návrhoch sťažovateľa.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 8. marca 2013