Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 154/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. marca 2013

predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. Š. L., K., vo veci namietaného porušenia základného

práva na súdnu ochranu podľa a práva na

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd postupom Okresného súdu Komárno v konaní vedenom pod sp. zn. 8

a uznesením Krajského súdu v Nitre z 31. júla 2012 v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. Š. L. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. marca 2013

doručená sťažnosť JUDr. Š. L. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na súdnu ochranu podľa (ďalej

len „ústava“) a porušenie práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Komárno (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a

uznesením Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 31. júla

2012.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podal 17. júna 2011 na okresnom

súde návrh, v ktorom žiadal opravu odôvodnenia rozsudku okresného súdu

sp. zn. zo 16. septembra 1999, ktorý nadobudol právoplatnosť 15. októbra 1999.

Okresný súd sťažovateľa 4. júla 2011 vyzval, aby predložil splnomocnenie

na zastupovanie navrhovateľky (Mgr. M. L.), ktorá bola účastníčkou tohto konania.

Dňa 12. júla 2011 bolo okresnému súdu doručené podanie navrhovateľky, v ktorom

splnomocnila sťažovateľa na opravu odôvodnenia rozsudku a súhlasila s jeho návrhom.

Okresný súd uznesením sp. zn. z 28. novembra 2011 konanie o návrhu

na opravu odôvodnenia rozsudku zastavil podľa

v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“) z dôvodu,

že sťažovateľ nie je účastníkom tohto konania.

Uznesenie okresného súdu napadol sťažovateľ odvolaním 29. decembra 2011,

o ktorom krajský súd rozhodol tak, že ho zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie

konanie.

Sťažovateľ na základe toho očakával, že okresný súd určí termín pojednávania alebo

vykoná opravu rozsudku, prípadne pridelí novú spisovú značku konania, ale okresný súd

naopak vyzval navrhovateľku (neúčastníčku nového návrhu), aby predložila splnomocnenie

na jej zastupovanie v konaní pred okresným súdom.

Okresný súd vec následne odstúpil krajskému súdu, ktorý uznesením

sp. zn. z 31. júla 2012 návrh navrhovateľky (podľa sťažovateľa išlo o jeho

návrh) zamietol, pretože bol podaný oneskorene, po viac ako 10 rokoch odo dňa

nadobudnutia právoplatnosti rozsudku okresného súdu, čo je v zjavnom rozpore s § 165

ods. 1 . Uznesenie krajského súdu bolo doručené iba navrhovateľke v pôvodnom

konaní, nie však sťažovateľovi, ktorý návrh podal.

Sťažovateľ tvrdí, že všeobecné súdy týmto nesprávnym úradným postupom porušili

jeho označené práva, a na základe uvedeného navrhol, aby ústavný súd vyslovil,

že uvedeným postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

a uznesením krajského súdu sp. zn. z 31. júla 2012 boli porušené jeho

označené práva podľa a dohovoru. Okrem toho žiada, aby ústavný súd zrušil

uznesenie krajského súdu, vec mu vrátil na ďalšie konanie a priznal mu úhradu trov

konania.

II.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez

prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. Sťažnosť sťažovateľa v časti namietajúcej porušenie jeho práv postupom

okresného súdu ústavný súd podľa odmietol

pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie, pretože sťažovateľ svoje námietky uplatnené

v sťažnosti mal predovšetkým predniesť vo vzťahu ku okresnému súdu v konaní

pred krajským súdom, čo však neurobil, a táto okolnosť vzhľadom na princíp subsidiarity

vyplývajúci z vylučuje právomoc ústavného súdu meritórne konať

a rozhodovať o uplatnených námietkach porušenia označených práv, ktoré spočívali v tom,

že okresný súd nekonal o jeho návrhu, nezapísal tento návrh do registra podaní a súčasne

neurčil termín pojednávania alebo mu nedoručil uznesenie krajského súdu.

2. K časti sťažnosti týkajúcej sa napadnutého uznesenia krajského súdu ústavný súd

poukazuje na svoju konštantnú judikatúru, podľa ktorej o zjavne neopodstatnený návrh ide

vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia

označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho

prijatí na ďalšie konanie (). Ústavný súd môže pri predbežnom prerokovaní

odmietnuť aj taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez najmenšej pochybnosti javí ako

neopodstatnený (), a dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú

neopodstatnenosť je absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo

slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto práva

alebo slobody na strane druhej (obdobne napr. , , ).

Krajský súd uznesením sp. zn. z 31. júla 2012 zamietol návrh

navrhovateľky (zastúpenej sťažovateľom) na opravu odôvodnenia rozsudku okresného súdu

sp. zn. zo 16. septembra 1999 z dôvodu, že bol podaný oneskorene.

Ústavný súd viackrát judikoval, že skutkové i právne názory všeobecného súdu by

mohli byť predmetom ústavnosúdnej kontroly len vtedy, ak by boli zjavne neodôvodnené

alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň

by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody (obdobne napr. ,

, ).

Ústavný súd preskúmal namietané uznesenie krajského súdu sp. zn.

z 31. júla 2012 a dospel k záveru, že je jasné, zrozumiteľné, výklad krajského súdu nie je

v okolnostiach posudzovaného prípadu svojvoľný či neodôvodnený a neexistuje priama

súvislosť ani medzi rozhodnutím krajského súdu a právami, ktorých porušenie sťažovateľ

namietal.

Z uvedeného dôvodu jeho sťažnosť ústavný súd odmietol v tejto časti ako zjavne

neopodstatnenú podľa , hoci je pravdou aj to,

že sťažovateľ ani nebol účastníkom pôvodného konania (v ktorom žiadal opravu rozsudku),

teda je aj zjavne neoprávnenou osobou na podanie sťažnosti ústavnému súdu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. marca 2013