Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 154/2013
PDF · 104.2 KB
No categories available
III. ÚS 154/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. marca 2013
predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. Š. L., K., vo veci namietaného porušenia základného
práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na
spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd postupom Okresného súdu Komárno v konaní vedenom pod sp. zn. 8
C/277/98 a uznesením Krajského súdu v Nitre z 31. júla 2012 v konaní vedenom pod sp. zn.
5 Co/122/2012 a takto
rozhodol:
Sťažnosť JUDr. Š. L. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. marca 2013
doručená sťažnosť JUDr. Š. L. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho
základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej
len „ústava“) a porušenie práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného
súdu Komárno (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C/277/98 a
uznesením Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 5 Co/122/2012 z 31. júla
2012.
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podal 17. júna 2011 na okresnom
súde návrh, v ktorom žiadal opravu odôvodnenia rozsudku okresného súdu
sp. zn. 8 C/277/98 zo 16. septembra 1999, ktorý nadobudol právoplatnosť 15. októbra 1999.
Okresný súd sťažovateľa 4. júla 2011 vyzval, aby predložil splnomocnenie
na zastupovanie navrhovateľky (Mgr. M. L.), ktorá bola účastníčkou tohto konania.
Dňa 12. júla 2011 bolo okresnému súdu doručené podanie navrhovateľky, v ktorom
splnomocnila sťažovateľa na opravu odôvodnenia rozsudku a súhlasila s jeho návrhom.
Okresný súd uznesením sp. zn. 8 C/277/98 z 28. novembra 2011 konanie o návrhu
na opravu odôvodnenia rozsudku zastavil podľa § 104 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“) z dôvodu,
že sťažovateľ nie je účastníkom tohto konania.
Uznesenie okresného súdu napadol sťažovateľ odvolaním 29. decembra 2011,
o ktorom krajský súd rozhodol tak, že ho zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie
konanie.
Sťažovateľ na základe toho očakával, že okresný súd určí termín pojednávania alebo
vykoná opravu rozsudku, prípadne pridelí novú spisovú značku konania, ale okresný súd
naopak vyzval navrhovateľku (neúčastníčku nového návrhu), aby predložila splnomocnenie
na jej zastupovanie v konaní pred okresným súdom.
Okresný súd vec následne odstúpil krajskému súdu, ktorý uznesením
sp. zn. 5 Co/122/2012 z 31. júla 2012 návrh navrhovateľky (podľa sťažovateľa išlo o jeho
návrh) zamietol, pretože bol podaný oneskorene, po viac ako 10 rokoch odo dňa
nadobudnutia právoplatnosti rozsudku okresného súdu, čo je v zjavnom rozpore s § 165
ods. 1 OSP. Uznesenie krajského súdu bolo doručené iba navrhovateľke v pôvodnom
konaní, nie však sťažovateľovi, ktorý návrh podal.
Sťažovateľ tvrdí, že všeobecné súdy týmto nesprávnym úradným postupom porušili
jeho označené práva, a na základe uvedeného navrhol, aby ústavný súd vyslovil,
že uvedeným postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C/277/98
a uznesením krajského súdu sp. zn. 5 Co/122/2012 z 31. júla 2012 boli porušené jeho
označené práva podľa ústavy a dohovoru. Okrem toho žiada, aby ústavný súd zrušil
uznesenie krajského súdu, vec mu vrátil na ďalšie konanie a priznal mu úhradu trov
konania.
II.
Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez
prítomnosti navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
1. Sťažnosť sťažovateľa v časti namietajúcej porušenie jeho práv postupom
okresného súdu ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol
pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie, pretože sťažovateľ svoje námietky uplatnené
v sťažnosti mal predovšetkým predniesť vo vzťahu ku okresnému súdu v konaní
pred krajským súdom, čo však neurobil, a táto okolnosť vzhľadom na princíp subsidiarity
vyplývajúci z čl. 127 ods. 1 ústavy vylučuje právomoc ústavného súdu meritórne konať
a rozhodovať o uplatnených námietkach porušenia označených práv, ktoré spočívali v tom,
že okresný súd nekonal o jeho návrhu, nezapísal tento návrh do registra podaní a súčasne
neurčil termín pojednávania alebo mu nedoručil uznesenie krajského súdu.
2. K časti sťažnosti týkajúcej sa napadnutého uznesenia krajského súdu ústavný súd
poukazuje na svoju konštantnú judikatúru, podľa ktorej o zjavne neopodstatnený návrh ide
vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia
označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho
prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98). Ústavný súd môže pri predbežnom prerokovaní
odmietnuť aj taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez najmenšej pochybnosti javí ako
neopodstatnený (I. ÚS 4/00), a dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú
neopodstatnenosť je absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo
slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto práva
alebo slobody na strane druhej (obdobne napr. III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06, III. ÚS 300/06).
Krajský súd uznesením sp. zn. 5 Co/122/2012 z 31. júla 2012 zamietol návrh
navrhovateľky (zastúpenej sťažovateľom) na opravu odôvodnenia rozsudku okresného súdu
sp. zn. 8 C/277/98 zo 16. septembra 1999 z dôvodu, že bol podaný oneskorene.
Ústavný súd viackrát judikoval, že skutkové i právne názory všeobecného súdu by
mohli byť predmetom ústavnosúdnej kontroly len vtedy, ak by boli zjavne neodôvodnené
alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň
by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody (obdobne napr. I. ÚS 13/00,
III. ÚS 151/05, III. ÚS 344/06).
Ústavný súd preskúmal namietané uznesenie krajského súdu sp. zn. 5 Co/122/2012
z 31. júla 2012 a dospel k záveru, že je jasné, zrozumiteľné, výklad krajského súdu nie je
v okolnostiach posudzovaného prípadu svojvoľný či neodôvodnený a neexistuje priama
súvislosť ani medzi rozhodnutím krajského súdu a právami, ktorých porušenie sťažovateľ
namietal.
Z uvedeného dôvodu jeho sťažnosť ústavný súd odmietol v tejto časti ako zjavne
neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, hoci je pravdou aj to,
že sťažovateľ ani nebol účastníkom pôvodného konania (v ktorom žiadal opravu rozsudku),
teda je aj zjavne neoprávnenou osobou na podanie sťažnosti ústavnému súdu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 26. marca 2013