Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 191/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. marca 2013

predbežne prerokoval sťažnosť P. K., B., zastúpeného Advokátskou kanceláriou Ch., s. r. o.,

B., konajúcou prostredníctvom konateľky a advokátky Mgr. Ľ. Ch., vo veci namietaného

porušenia jeho základného práva vlastniť majetok podľa Slovenskej

republiky a práva na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozhodnutím Správy katastra

pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu sp. zn. V-26357/12 z 26. novembra 2012

a takto

rozhodol:

Sťažnosť P. K. o d m i e t a ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. marca 2013

doručená sťažnosť P. K., B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného Advokátskou kanceláriou

Ch., s. r. o., B., konajúcou prostredníctvom konateľky a advokátky Mgr. Ľ. Ch., vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva vlastniť majetok podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dodatkový protokol“) rozhodnutím Správy katastra pre hlavné mesto Slovenskej

republiky Bratislavu (ďalej len „správa katastra“) sp. zn. V-26357/12 z 26. novembra 2012

(ďalej „rozhodnutie o prerušení konania“).

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ ako kupujúci uzatvoril 7. júna 2012 zmluvu

o prevode spoluvlastníckeho podielu s predávajúcim... a mestskou časťou B. (ďalej len

„predávajúci“), ktorej predmetom bol spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 153/648

na nehnuteľnosti – stavba súpisné číslo 380 nachádzajúca sa na M. ulici... v B. (ďalej len

„nehnuteľnosť“). Uvedený prevod vlastníckeho práva bol schválený miestnym

zastupiteľstvom mestskej časti B. uznesením č. 13/2012 a uznesením č. 43/2012, primátor...

mesta udelil na prevod spoluvlastníckeho podielu predchádzajúci súhlas 13. apríla 2012.

Všetky zákonné predpoklady potrebné na prevod vlastníckeho práva boli podľa sťažovateľa

teda splnené a v čase rozhodovania o povolení vkladu vlastníckeho práva a ani v súčasnosti

neexistuje súdne rozhodnutie, ktoré by bránilo vydaniu rozhodnutia o povolení vkladu

vlastníckeho práva. Napriek uvedenému správa katastra 26. novembra 2012 rozhodla

o prerušení katastrálneho konania. Dôvodom je zásah tretej osoby – JUDr. Ľ. H., ktorý nie

je účastníkom zmluvného vzťahu medzi sťažovateľom a predávajúcim ani nedisponuje

žiadnym rozhodnutím o zákaze nakladať s nehnuteľnosťou, ktorá bola predmetom návrhu

na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Rozhodnutie o prerušení konania

správa katastra odôvodnila tým, že na liste vlastníctva je zapísaná obmedzujúca poznámka,

ktorou je prijatie návrhu na začatie konania v právnej veci navrhovateľa JUDr. Ľ. H., proti

odporcovi... B. a spol. vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn.

o neplatnosť právneho úkonu – zmluvy o prevode vlastníckeho práva – uzatvorenej 7. júna

2012 medzi sťažovateľom a predávajúcim, pričom správa katastra bude pokračovať

v katastrálnom konaní až po ukončení predmetného súdneho konania.

Podľa sťažovateľa je uvedený postup správy katastra chybný, pretože vychádza

z „premisy, že ak nie je rozhodnuté o tom, že zmluva je platná (t. j. súd zatiaľ nerozhodol

o tom, že právo nakladať s nehnuteľnosťou zmluvné strany mali), treba vychádzať

z pochybnosti o jej platnosti“. Sťažovateľ je toho názoru, že „je nutné vychádzať

pri rozhodovaní príslušnej správy katastra z presného opaku a síce, že ak neexistuje

právoplatné súdne rozhodnutie o tom, že právo zmluvných strán nakladať s nehnuteľnosťou

je obmedzené platí, že toto právo obmedzené nie je. Samotné tvrdenie súkromnej fyzickej

osoby na tejto skutočnosti nemôže nič zmeniť.“.

Sťažovateľ v sťažnosti argumentoval, že právomoc ústavného súdu prerokovať

a rozhodnúť o ním podanej sťažnosti vyplýva zo skutočnosti, že rozhodnutie o prerušení

konania vydané správou katastra nie je možné napadnúť odvolaním a rovnako

nie je preskúmateľné súdom podľa .

Sťažovateľ sa nápravy postupu správy katastra domáhal prostredníctvom Okresnej

prokuratúry B. (ďalej len „okresná prokuratúra“), ktorá jeho podnet vybavila odložením

29. januára 2013, pretože dospela k záveru, že správa katastra postupovala a rozhodla

správne, pokiaľ katastrálne konanie prerušila. Konajúca prokurátorka vo svojom vyjadrení

z 29. januára 2013 okrem iného uviedla: „V danom prípade nebolo spochybnené

vlastníctvo, resp. vlastnícke právo k prevádzaným nehnuteľnostiam, pre ktorý prípad

by nastúpil odlišný právny režim, ale došlo k spochybneniu platnosti samotného prevodného

aktu – Zmluvy o prevode vlastníckeho podielu č. 97/2012 zo 7. 6. 2012 ako titulu

nadobudnutia vlastníckeho práva – z hľadiska toho, či nebolo v čase jeho uzatvárania

obmedzené dispozičné právo prevodcu, ktoré je jednou zo zložiek vlastníckeho práva.

K spochybneniu platnosti prevodného aktu došlo v konaní č. V-26357/12 preukázaním

začatia konania č. pred Okresným súdom Bratislava I o platnosť zmluvy

o prevode spoluvlastníckeho podielu č. 97/2012 zo 7. 6. 2012, v ktorom navrhovateľ

ako dôvod neplatnosti uvádza obmedzenie dispozičného oprávnenia prevodcu.

Tu poznamenávam, že správa katastra nie je vo výkladových konaniach oprávnená

posudzovať sporné otázky týkajúce sa platnosti zmlúv. Vyplýva to z § 7 ods. 1

v znení neskorších predpisov, podľa

ktorého je posudzovaniu týchto otázok vo výlučnej kompetencii súdov.“

Sťažovateľ sa domnieva, že „príslušná správa katastra ako orgán štátnej správy nie

je oprávnená pri rozhodovaní používať rozširujúci výklad zákona. Ak ustanovenie § 31

ods. 1 katastrálneho zákona uvádza, že je správa katastra povinná skúmať zmluvu

z hľadiska, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie je obmedzené,

má toto ustanovenie vykladať ta, že správa katastra je povinná skúmať, či neexistuje

rozhodnutie, ktoré by obmedzovalo nakladanie s nehnuteľnosťou. Takýmto rozhodnutím

by samozrejme mohlo byť aj nariadené predbežné opatrenie. To však už bolo v inom konaní

zrušené... Ak niekto – súkromná osoba niečo len tvrdí (t. j. podá žalobu), nemal by týmto

tvrdením dosiahnuť znemožnenie výkonu vlastníckeho práva inej osoby. Kataster

nehnuteľností by mal chrániť verejný záujme, najmä právnu istotu. Toto jeho poslanie

by sa nemalo podriadiť ochrane súkromného záujmu fyzickej osoby.“.

Na základe uvedeného sťažovateľ žiada, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti

na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„Základné právo P. K., bytom... B., nar..., štátny občan SR vlastniť majetok

a základné právo na ochranu majetku podľa

a právo na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd výrokom rozhodnutia Správy katastra

pre hl. mesto Slovenskej republiky o prerušení konania, č. V-26357/12 porušené bolo.

Zrušuje výrok rozhodnutia Správy katastra pre hl. mesto Slovenskej republiky

Bratislavu o prerušení konania, č. V-26357/12 z 26. 11. 2012 a vec vracia v rozsahu

zrušenia vracia Správe katastra pre hl. mesto Slovenskej republiky Bratislavu na ďalšie

konanie.

P. K., bytom... B., nar... priznáva finančné zadosťučinenie v sume 5.000,- Eur

(slovom: päťtisíc eur), ktoré je Správa katastra pre hl. mesto Slovenskej republiky

Bratislavu povinná zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Správa katastra pre hl. mesto Slovenskej republiky Bratislavu je povinná uhradiť P.

K., bytom... B., nar... trovy konania na účet advokáta do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva

vlastniť majetok podľa a práva na pokojné užívanie majetku

podľa čl. 1 dodatkového protokolu rozhodnutím správy katastra o prerušení katastrálneho

konania sp. zn. V-26357/12 z 26. novembra 2012, ktoré sťažovateľ napadol podnetom,

o ktorom rozhodla okresná prokuratúra tak, že podnet sťažovateľa odložila.

Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor,

že sťažnosť podľa nemožno považovať za časovo neobmedzený právny

prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (napr. , ,

, ). Jednou zo zákonných podmienok na jej prijatie na ďalšie

konanie je jej podanie v zákonom ustanovenej lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti

rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu do základných práv

alebo slobôd sťažovateľa.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že rozhodnutie správy katastra o prerušení

konania bolo vydané 26. novembra 2012. Sťažnosť sťažovateľa z 28. februára 2013 bola

ústavnému súdu doručená osobne 4. marca 2013.

V rámci odôvodnenia svojej sťažnosti síce sťažovateľ poukazoval na skutočnosť,

že ochrany svojich práv sa domáhal aj prostredníctvom podnetu, ktorý bol okresnou

prokuratúrou odložený listom č. k. Pd 169/12-9 z 29. januára 2013 a v ktorom konštatovala,

že rozhodnutie správy katastra o prerušení konania je súladné so zákonom, avšak v petite

sťažnosti (ktorým je ústavný súd v zmysle viazaný)

okresnú prokuratúru ako porušovateľa ním označených práv neuviedol.

Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že vo vzťahu k namietanému

rozhodnutiu o prerušení konania vydaného správou katastra sa sťažovateľ ochrany svojich

označených práv domáhal zjavne až po uplynutí lehoty dvoch mesiacov uvedenej v § 53

ods. 3 .

Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde ako oneskorene podanú.

Nad rámec uvedeného ústavný súd konštatuje, že právna vec sťažovateľa sa nachádza

v štádiu konania pred správou katastra, pričom o samotnom návrhu na povolenie vkladu

vlastníckeho práva nebolo dosiaľ rozhodnuté, keďže katastrálne konanie je toho času

prerušené. Podľa názoru ústavného súdu je v posudzovanom prípade zrejmé, že rozhodnutie

správy katastra o prerušení konania je procesným rozhodnutím týkajúcim sa vedenia

katastrálneho konania, a preto týmto rozhodnutím nemohlo dôjsť k porušeniu označených

práv sťažovateľa. K zásahu do uvedených práv sťažovateľa by mohlo dôjsť až prípadným

vydaním rozhodnutia o zamietnutí vkladu vlastníckeho práva a preskúmanie jeho

zákonnosti, ako aj postupu správy katastra by patrilo na základe podaného odvolania

do právomoci príslušného krajského súdu podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho

súdneho poriadku, a v prípade podaného odvolania proti rozhodnutiu krajského súdu,

do právomoci Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a preto mohla byť sťažnosť

sťažovateľa odmietnutá aj pre nedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie

a rozhodnutie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. marca 2013