Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 185/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. marca 2013

predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. E. B., B., správkyne konkurznej podstaty úpadcu Z. s.

r. o. v konkurze, B., zastúpenej advokátkou JUDr. E. M., B., vo veci namietaného porušenia

jej základného práva na súdnu ochranu podľa a

práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. -368 z 23.

októbra 2012 v znení opravného uznesenia Krajského súdu v Bratislave č. k. 2 Cob

453/2011-368 z 13. decembra 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. E. B., správkyne konkurznej podstaty úpadcu Z. s. r. o. v konkurze,

o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. januára

2013 doručená sťažnosť JUDr. E. B., B., správkyne konkurznej podstaty úpadcu Z. s. r. o. v

konkurze, B. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou JUDr. E. M., B., ktorou

namieta porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. -368

z 23. októbra 2012 v znení opravného uznesenia krajského súdu č. k. -368 z

13. decembra 2012 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“).

Zo sťažnosti a z k nej pripojených príloh vyplýva:

„Sťažovateľ bol navrhovateľom v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava 3

pod č. k. proti odporcovi T... o zaplatenie 132.775,67 € (4.000.000,- Sk).

Okresný súd... rozsudkom č. k. zo dňa 26. 11. 2009 zaviazal odporcu

zaplatiť navrhovateľovi sumu 80.936,62 € s 13 % úrokom z omeškania od 23. 3. 2006

do zaplatenia, v sume 3.943,50 € konanie zastavil a vo zvyšku žalobu zamietol (v sume

47.895,56 €).

Na základe odvolania odporcu v časti výroku, ktorým bol zaviazaný zaplatiť

navrhovateľovi sumu 80.936,62 € s 13 % úrokom z omeškania od 23. 3. 2006 do zaplatenia,

Krajský súd... uznesením č. k. zo dňa 14. 12. 2010 prvostupňový rozsudok

v napadnutej časti zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Okresný súd... v ďalšom konaní o zaplatenie istiny 80.936,62 € s prísl. rozsudkom

č. k. zo dňa 25. 8. 2011 rozhodol, že odporca je povinný zaplatiť

navrhovateľovi sumu 40.735,01 € s 13 % úrokom z omeškania ročne od 23. 3. 2006

do zaplatenia a vo zvyšku žalobu zamieta (v sume 40.201,61 €). Zároveň súd rozhodol

o trovách konania podľa a

Na základe odvolania odporcu v časti výroku, ktorým bol zaviazaný zaplatiť

navrhovateľovi sumu 40.735,01 € s 13 % úrokom z omeškania ročne od 23. 3. 2006

do zaplatenia, Krajský súd... rozsudkom č. k. -368 zo dňa 23. 10. 2012

rozsudok Okresného súdu... -202 zo dňa 25. 8. 2011 v napadnutej časti

zmenil tak, že žalobu zamieta. Zároveň zaviazal navrhovateľa zaplatiť odporcovi trovy

prvostupňového a odvolacieho konania v sume 21.210,39 €...

Opravným uznesením Krajský súd... č. k. -368 zo dňa 13. 12. 2012

vydal opravné uznesenie, podľa ktorého vo výroku rozsudku -368 zo dňa

23. 10. 2012, Krajského súdu..., má byť správne označené číslo konania rozsudok

Okresného súdu Bratislava 3 č. k. -307 zo dňa 25. 8. 2011. Uznesenie

nadobudlo právoplatnosť dňa 7. 1. 2013.“

Sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom krajského súdu, ktoré odôvodňuje takto:

„Súčasťou práva na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie je povinnosť súdu

riadnym a vyčerpávajúcim spôsobom odôvodniť rozhodnutie v zmysle ustanovenia § 157

ods. 2

Štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným právom

na súdnu ochranu podľa ... Ak súd pri odôvodňovaní rozsudku

nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje , dochádza k tomu, že

rozsudok je nespreskúmateľný pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ako

aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym spôsobom.

Z výkladu ustanovenia vyplýva, že k jeho porušeniu dochádza

nielen čiastočnou či úplnou absenciou dôvodov súdneho rozhodnutia, ale aj nedostatočným

vysporiadaním sa s podstatnými argumentmi účastníkov konania, ktoré sú v rozpore

so závermi súdu.

Rozsudok Krajského súdu... neobsahuje dostatočné zdôvodnenie, pretože... neuvádza

ako sa vo veci odvolania odporcu vyjadril navrhovateľ... nevysvetľuje, ktoré skutočnosti súd

považuje za preukázané a ktoré nie a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil.“

Sťažovateľka poukazuje na to, že krajský súd v rozsudku uviedol dôvody odvolania

odporcu, ale už «neuviedol skutočnosti uvedené vo vyjadrení navrhovateľa k odvolaniu

odporcu zo dňa 10. 1. 2012... ale sa obmedzil len na prednes právnej zástupkyne

navrhovateľa na pojednávaní dňa 23. 10. 2012... „že sa pridržiava svojich doterajších

vyjadrení a žiada rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.“

Krajský súd... neuviedol vyjadrenie navrhovateľa, v ktorom žiadal aby odporca

v tomto spore preukázal, že je vecne legitimovaný na uplatnenie nároku z bezdôvodného

obohatenia vzniknutého navrhovateľovi prevzatím preddavkovej odplaty na nájomnom

od spoločnosti E., a. s. vo výške 1.227.183,- Sk (40.735,01 €) s tým, že vecnú legitimáciu

odporcu nemožno vyvodiť len z jeho postavenia vlastníka administratívnej budovy súp. č.

2977... v B., vedenej na LV č. 3357, k. ú. N.

Navrhovateľ ďalej uviedol že je nesporné, že uvedenú nehnuteľnosť previedol

navrhovateľ na odporcu Kúpnou zmluvou zo dňa 9. 9. 2004. Je nesporné, že v čl. III. bod 2.

citovanej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že odporca ako kupujúci preberá všetky ťarchy,

t. j. vecné bremená, záložné práva a iné ťarchy viaznuce na predmete tejto zmluvy, vrátane

2

vecného bremena – práva nerušeného užívania priestorov o celkovej výmere 207 m

nachádzajúcich sa na prízemí administratívnej budovy súp. č. 2977... v B. v prospech E., a.

s. Uvedený dovetok „vrátane“ dopísal na 1. strane citovanej kúpnej zmluvy sám konateľ

odporcu a v tom čase aj navrhovateľa Ing. A. H. vlastnou rukou spolu s vlastným podpisom.

To znamená, že kúpna cena v zmysle čl. IV. bod 1 citovanej kúpnej zmluvy predstavuje

hodnotu predmetu kúpnej zmluvy tak, ako je uvedená v kúpnej zmluve. Slobodnou vôľou

zmluvných strán bola jasne prejavená vôľa kupujúceho kúpiť nehnuteľnosť za kúpnu cenu

uvedenú v kúpnej zmluve a to vrátane prevzatia vecného bremena – práva nerušeného

2

užívania priestorov o celkovej výmere 207 mnachádzajúcich sa na prízemí

administratívnej budovy súp. č. 2977... v B. v prospech E., a. s.

Navrhovateľ na základe všetkých uvedených dôvodov vo svojom vyjadrení uviedol, že

je toho názoru, že odporca odkúpil administratívnu budovu vrátane vecného bremena

spočívajúceho v práve nájmu spoločnosti E., a. s. za kúpnu cenu stanovenú v kúpnej zmluve

a teda na strane navrhovateľa nevzniklo, žiadne bezdôvodné obohatenia, resp. ak vzniklo,

vecne legitimovaným na vydanie bezdôvodného obohatenia by bola spoločnosť E., a. s.,

ktorá zaplatila preddavkovo odplatu na nájomnom.».

Podľa sťažovateľky «Sporným právnym názorom v odvolacom konaní bolo, či

odporca bol vecne legitimovaný na uplatnenie nároku z bezdôvodného obohatenia v sume

40.735,01 €, ktorý bol odporcom jednostranne započítaný s pohľadávkou navrhovateľa

(časťou kúpnej ceny 40.735,01 €), uplatnenou v tomto konaní navrhovateľom.

Rozsudok Krajského súdu v Bratislave neobsahuje žiadne konkrétnejšie

a podrobnejšie odôvodnenie o tom, prečo nie je právny názor navrhovateľa správny.

Spornou skutočnosťou v odvolacom konaní, resp. celom konaní bolo, či bezdôvodné

obohatenie na strane navrhovateľa v sume 40.735,01 € vôbec vzniklo, teda či uvedená

čiastka bola zohľadnená v kúpnej cene podľa čl. IV. bod 1. kúpnej zmluvy zo dňa 9. 9. 2004

alebo nie.

Krajský súd vo svojom odôvodnení rozsudku sa obmedzil iba na konštatovanie, ktoré

skutočnosti považuje za preukázané, ale nevysvetlil, na základe akých dôkazov, resp. úvah

dospel k týmto záverom. Takisto nevysvetlil, ktoré skutočnosti neboli preukázané.

Krajský súd vo svojom rozhodnutí zdôvodnil opätovne len argumentáciu odporcu

na str. 4 rozsudku: „Je potrebné prisvedčiť tvrdeniu odporcu, že kúpna zmluva neobsahuje

ustanovenie o tom, že v kúpnej cene je zohľadnené už vopred zaplatené nájomné

spoločnosťou E., a. s.“ ale k argumentácii navrhovateľa uvedenej v podaní zo dňa 10. 1.

2012 na č. l. 349-351 „že kúpna zmluva obsahuje ustanovenie, že odporca kupuje

nehnuteľnosť vrátane vecného bremena za dohodnutú cenu, a teda že v kúpnej cene je

zohľadnené už vopred zaplatené nájomné spoločnosťou E., a. s.“ sa súd nevyjadril vôbec,

dokonca túto skutočnosť ani neuviedol v odôvodnení rozsudku.

Krajský súd teda v základnej skutkovej otázke, t. j. existencii bezdôvodného

obohatenia 40.735,01 €, neuviedol na základe akých úvah dospel k svojim záverom, ale iba

„prisvedčil tvrdeniu odporcu“.

Tieto závery prijal Krajský súd napriek skutočnosti, že voči dôkazom, ktoré odvolací

súd zopakoval na pojednávaní dňa 23. 10. 2012, najmä voči Akceptácii zániku zostatku

peňažného záväzku započítaním zo dňa 9. 4. 2006, sme vzniesli zásadné výhrady už

na pojednávaní prvostupňového súdu dňa 26. 11. 2009 str. 2, 3 zápisnice ako aj vo svojom

Záverečnom vyjadrení zo dňa 5. 5. 2011 na str. 5.

V rámci našich výhrad sme spochybnili vierohodnosť tohto dôkazu a sme toho

názoru že dôkazy mohli byť produkované až počas súdneho konania a navrhli sme, aby súd

na tento dôkaz neprihliadal. Toto tvrdenie okrem právnych dôvodov sme preukazovali aj

tou skutočnosťou, že v čase „vyhotovenia“ dôkazu Akceptácia zániku zostatku peňažného

záväzku započítaním zo dňa 9. 4. 2006 bol Ing. A. H. konateľom aj navrhovateľa aj odporcu

a mal záujem na platnom a účinnom započítaní vzájomných pohľadávok navrhovateľa a

odporcu, nakoľko mal vedomosť o tom, že na navrhovateľa Z. s. r. o. (pôvodný názov T.

spol. s r. o.) je podaný návrh na vyhlásenie konkurzu a po vyhlásení konkurzu už

započítanie nie je možné, pretože to vylučuje zákon o konkurze a vyrovnaní.

Sme toho názoru, že v rámci vyjadrenia navrhovateľa k zopakovaným dôkazom

na pojednávaní dňa 23. 10. 2012, v ktorom uviedol že sa pridŕža doterajších prednesov, sa

Krajský súd mal zaoberať s výhradami navrhovateľa voči vykonaným dôkazom, nakoľko

ako odvolací súd zmenil rozsudok I. stupňového súdu.».

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné právo sťažovateľa JUDr. E. B., B., Správcu konkurznej podstaty

úpadcu: Z., s. r. o. v konkurze, na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 2Cob

453/2011-368 zo dňa 23. 10. 2012 v znení Opravného uznesenia Krajského súdu v

Bratislave č. k. -368 zo dňa 13. 12. 2012 porušené bolo.

2. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. -368 zo dňa 23. 10.

2012 v znení Opravného uznesenia Krajského súdu v Bratislave č. k. -368

zo dňa 13. 12. 2012 sa zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie

konanie.“

II.

V zmysle ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších (ďalej len „“)

predpisov každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľka v sťažnosti namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46

ods. 1 , ako aj práva podľa dohovoru rozsudkom krajského súdu, ktorým

bol zmenený rozsudok Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“)

č. k. -202 z 25. augusta 2011 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“).

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,

aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku

nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Podľa (ďalej aj

„OSP“) dovolanie je tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.

Podľa dovolanie môže odôvodniť len tým, že rozhodnutie

spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uvádza: „Sporným právnym názorom

v odvolacom konaní bolo, či odporca bol vecne legitimovaný na uplatnenie nároku

z bezdôvodného obohatenia v sume 40.735,01 €, ktorý bol odporcom jednostranne

započítaný s pohľadávkou navrhovateľa (časťou kúpnej ceny 40.735,01 €), uplatnenou

v tomto konaní navrhovateľom.

Rozsudok Krajského súdu v Bratislave neobsahuje žiadne konkrétnejšie

a podrobnejšie odôvodnenie o tom, prečo nie je právny názor navrhovateľa správny.“

Možno konštatovať, že z hľadiska argumentácie sťažovateľky krajský súd vec

nesprávne právne posúdil. Pri takto formulovanej námietke mala sťažovateľka právo podať

proti napadnutému uzneseniu dovolanie podľa .

daná právomoc neumožňuje ústavnému súdu nahrádzať rozhodovaciu

činnosť (právomoc) všeobecných súdov, ak je založená zákonom alebo na základe zákona.

Ústavný súd môže založiť svoju právomoc na konanie až vtedy, ak fyzická alebo právnická

osoba nemala inú ústavnú a zákonnú možnosť účinnej ochrany svojich práv. ani

nepripúšťajú, aby si sťažovateľ ako účastník konania zvolil medzi

súdnymi orgánmi ochrany porušených základných práv a slobôd, naopak čl. 127 ods. 1

jednoznačne požaduje vyčerpanie všetkých sťažovateľovi dostupných a účinných

prostriedkov nápravy. Aj podľa stabilnej judikatúry ústavný súd nie je oprávnený

poskytovať ochranu ústavnosti vo veciach, v ktorých sa sťažovateľ mohol domôcť ochrany

v konaní pred všeobecným súdom vlastnými, dovolenými a Občianskym súdnym

poriadkom ustanovenými procesnými úkonmi (, ).

Ústavný súd v súvislosti so skúmaním podmienok konania o podanej sťažnosti

v rámci jej predbežného prerokovania zistil, že sťažovateľka proti napadnutému rozsudku

krajského súdu dovolanie nepodala. Vzhľadom na uvedené obstojí záver, že nevyčerpala

mimoriadny opravný prostriedok, ktorý mu zákon na ochranu jej základných práv účinne

poskytol a na ktorého použitie bol oprávnený v zmysle ,

čo zakladá neprípustnosť jej sťažnosti. Sťažovateľka ani len netvrdila (tým menej

preukazovala), že dovolanie nepodala z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Preto

zo strany ústavného súdu neprichádza do úvahy ani prípadný postup podľa § 53 ods. 2

.

Na základe uvedeného ústavný súd odmietol sťažnosť ako neprípustnú podľa § 25

ods. 2 . S prihliadnutím na uvedené sa ústavný súd bližšie

nezaoberal ani argumentáciou sťažovateľky vo vzťahu k porušeniu ňou označených práv.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. marca 2013