Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 162/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. apríla 2013

predbežne prerokoval sťažnosť S. U., N., zastúpeného advokátkou JUDr. L. F., B., vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn.

a postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť S. U. o d m i e t a ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. februára

2013 doručená sťažnosť S. U. (ďalej len „sťažovateľ“), doplnená podaním doručeným 18.

marca 2013, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“)

a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a

postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp.

zn. .

Sťažovateľ v sťažnosti namieta neprimeranú dĺžku ním iniciovaného súdneho

konania o zníženie výživného vedeného na okresnom súde, ktoré malo trvať takmer 10

rokov, a súčasne „zmätočnosť a nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku“ krajského súdu

vydaného pod č. k. -403 z 20. júna 2012, ktorým bol zmenený rozsudok

okresného súdu č. k. -351 z 8. februára 2011. V tejto súvislosti sa podrobne

zaoberá skutkovými okolnosťami, na základe ktorých všeobecné súdy konajúce vo veci

dospeli k meritórnemu rozhodnutiu, a tiež obsahom odôvodnenia rozsudku krajského súdu.

V doplnení svojej sťažnosti z 15. marca 2013 doručenej 18. marca 2013 sťažovateľ

upresňuje, že sťažnosťou namieta „porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa “ postupom okresného súdu aj krajského

súdu. Ďalej uvádza, že svojím návrhom doručeným okresnému súdu 26. septembra 2002 ako

navrhovateľ „uplatnil návrh na zníženie vyživovacej povinnosti... určenej rozsudkom

bývalého Obvodného súdu Bratislava II z 22. 10. 1992, sp. zn. ... Súd vo veci

vytýčil pojednávanie na deň 13. 01. 2003 a potom v mesiaci február a marec 20003.

V období od marca 2003 sa domnievam, že Okresný súd Bratislava II bol vo veci nečinný.

Dňa 16. 03. 2007 dovŕšila B. V. plnoletosť a z ďalšieho priebehu súdneho sporu mám

vedomosť o návrhu zástupcu plnoletej B. V. zo dňa 04. 06. 2007 na zmenu návrhu na

zvýšenie výživného. Zrejme z tohto podnetu prvostupňový súd začal byť opäť čiastočne

činný a vytýčil pojednávania dňa 25. 06. 2007, 10. 09. 2007, 28. 03. 2008, 11. 07. 2008 a

01. 08. 2008. Vychádzajúc z dostupných dokladov ďalšie pojednávanie vo veci samej vytýčil

Okresný súd Bratislava II až dňa 25. 03. 2009 a následne ďalšie dňa 27. 04. 2009 a 27. 5.

2009. V kritickom období od marca 2003 do júna 2007 nemám vedomosť o procesných

dôvodoch, ktoré by prvostupňovému súdu bránili pokračovať v začatom konaní, napriek

tomu sa pojednávania nekonali. Na pojednávaní konanom dňa 08. 07. 2009 vyhlásil

Okresný súd Bratislava II rozsudok, ktorý je žurnalizovaný v súdnom spise na č. l. 192.

Je pravdou, že som uplatnil svoje procesné práva účastníka konania a podal som

proti prvostupňovému rozsudku z 08. 07. 2009 odvolanie dňa 14. 08. 2009. Prvostupňový

súd v predmetnom rozsudku opomenul rozhodnúť o časti návrhu, preto dňa 25.08.2009

vydal dopĺňací rozsudok. Prvostupňový súd vydal dopĺňací rozsudok bez toho, aby ho

verejne vyhlásil a bez toho, aby účastníci boli zákonným spôsobom informovaní o tom, že v

ich právnej veci bude vyhlásený rozsudok. Z týchto procesných dôvodov Krajský súd

Bratislava svojím uznesením zo dňa 18. 12. 2009, sp. zn.: dopĺňací rozsudok

súdu prvého stupňa z 25. 08. 2009 zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Na pojednávaní dňa 22. 03. 2010 prvostupňový súd opätovne vyhlásil podľa ust. § 166

ods. 2 dopĺňací rozsudok, ktorým doplnil svoje rozhodnutie z 08. 07. 2009. Mám za

to, že predĺženie konania od 08. 07. 2009 do 22. 03. 2010 možno pripísať na vrub

prvostupňového súdu.

V dôsledku podaného odvolania rozhodoval vo veci Krajský súd Bratislava, ktorý

svojím uznesením zo dňa 27. 10. 2010 zrušil prvostupňový rozsudok a vec vrátil na ďalšie

konanie. Prvostupňový súd po zrušení rozsudku doplnil dokazovanie v rámci pojednávania

dňa 12. 10. 2011, 09. 11. 2011 a dňa 08. 12. 2011 vyhlásil v poradí druhý meritórny

rozsudok. Na základe môjho odvolania ako aj odvolania protistrany odvolací Krajský súd

Bratislava dňa 20. 06. 2012 vytýčil pojednávanie a zároveň vyhlásil vo veci konečné

rozhodnutie - rozsudok sp. zn. -403, ktorým zmenil prvostupňový rozsudok

z 08. 12. 2011 v môj neprospech…

Mám za to, že moje správanie ako sťažovateľa neprispelo závažnou mierou k dĺžke

posudzovaného súdneho konania. Využitím riadnych opravných prostriedkov proti

meritórnemu rozhodnutiu prvostupňového súdu zo strany účastníka konania nemožno bez

ďalšieho dôvodiť neprimeranú dĺžku trvania sporu…

Som toho názoru, že občianske súdne konanie, ktoré trvá od 26. 09. 2002, pričom

konečné rozhodnutie je vyhlásené odvolacím súdom dňa 20. 06. 2012 možno považovať za

nezlučiteľné so základnými zákonnými i ústavnými garanciami spravodlivého súdneho

konania.“.

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí veci na ďalšie

konanie vydal takéto rozhodnutie:

„1. Základné právo sťažovateľa S. U. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa ... a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa

ods. 1 Dohovoru... postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní pod sp. zn. 20 CoP /

14/2012 a postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní pod sp. zn.: ,

porušené bolo.

2. Rozsudok Krajského súdu v Bratislava, pod sp. zn. -403 zo dňa

20.06. 2012 sa zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

3.Sťažovateľovi S. U., sa priznáva finančné zadosťučinenie 7000,- Eur, ktoré je

Krajský súd v Bratislave povinný sťažovateľovi zaplatiť do jedného mesiaca od

právoplatností tohto nálezu.

5. Sťažovateľovi S. U. priznáva trovy konania... 275,94 Eur... ktoré je povinný

Krajský súd v Bratislave zaplatiť... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez

prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma,

či dôvody uvedené v ustanovení nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých

nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Ústavný súd stabilne zotrváva na stanovisku, že nedodržanie uvedenej lehoty je

zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene podľa

. V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom

ustanovenej lehoty neumožňuje zmeškanie tejto lehoty odpustiť,

pretože kogentné ustanovenie to neumožňuje (napr.

m. m. , , , ).

Ako z obsahu sťažnosti a jej doplnenia vyplýva, sťažovateľ potom, ako upustil

od námietky porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa

formulovanej v argumentácii sťažnosti, sťažnosťou namieta len porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom krajského súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sám sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že o jeho návrhu bolo rozhodnuté rozsudkom

okresného súdu č. k. -351 z 8. decembra 2011 a v dôsledku podaného odvolania

následne rozsudkom krajského súdu č. k. -403 z 20. júna 2012, ktorým

krajský súd rozsudok okresného súdu zmenil tak, že jeho vyživovaciu povinnosť voči jeho

dcére zvýšil a sťažovateľov návrh na zníženie výživného zamietol. Ústavný súd zistil,

že rozsudok okresného súdu č. k. -351 z 8. decembra 2011 v spojení

s rozsudkom krajského súdu č. k. -403 z 20. júna 2012 nadobudol

právoplatnosť 30. júla 2012, t. j. namietané porušenie základného práva už netrvá.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatuje, že o návrhu sťažovateľa

na zníženie výživného bolo právoplatne rozhodnuté 30. júla 2012, preto k prípadnému

zásahu do označeného základného práva zaručeného a práva zaručeného

čl. 6 ods. 1 dohovoru v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn.

a postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. už nemôže

po tomto dni dochádzať. Sťažovateľ však svoju sťažnosť adresovanú ústavnému súdu

odoslal na poštovú prepravu až 14. februára 2013, čo je zjavne po uplynutí lehoty

ustanovenej na podanie sťažnosti. Ústavný súd preto predloženú

sťažnosť posúdil ako oneskorene podanú a odmietol ju podľa § 25 ods. 2 zákona o

ústavnom súde.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti preto ústavný súd o ďalších návrhoch

uplatnených v sťažnosti už nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. apríla 2013