Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 221/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. apríla 2013

predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. S. D., správcu majetku úpadcu, so sídlom P., bytom

S., zastúpeného advokátom JUDr. M. F., K., ktorou namieta porušenie svojich základných

práv podľa , , ) a Slovenskej

republiky, práva podľa čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. z 13. novembra

2012, a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. S. D. o d m i e t a z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. januára

2013 doručená a podaním z 21. januára 2013 doplnená sťažnosť JUDr. S. D., správcu

majetku úpadcu, so sídlom P. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich

základných práv podľa , , ) a

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva podľa čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“)

uznesením Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 13.

novembra 2012.

2. Z obsahu sťažnosti a k sťažnosti priložených písomností vyplýva, že okresný súd

uznesením č. k. -118 z 25. júna 2012 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka A. B.,

H. (ďalej len „dlžník“), a za správcu dlžníka ustanovil sťažovateľa. Sťažovateľ návrhom zo

16. októbra 2012 požiadal okresný súd o priznanie „paušálnej odmeny za výkon funkcie

správcu do konania prvej schôdze veriteľov vo výške 2.788,28 € s DPH...“. Okresný súd

uznesením č. k. -155 z 13. novembra 2012 priznal sťažovateľovi „paušálnu

odmenu vo výške 663,88 €“ a v prevyšujúcej časti jeho návrh zamietol. Sťažovateľ podaním

doručeným okresnému súdu 26. novembra 2012 „požiadal o vydanie uznesenia o priznanie

paušálnej odmeny v časti rovnajúcej sa čiastke DPH z priznanej odmeny“. Okresný súd

uznesením č. k. -155 z 12. decembra 2012 priznal sťažovateľovi „daň z pridanej

hodnoty vo výške 132,78 eura“.

3. Podľa názoru sťažovateľa okresný súd nepriznaním mu paušálnej odmeny

za výkon funkcie správcu v požadovanej výške porušil jeho v petite sťažnosti označené

základné práva zaručené a práva zaručené dohovorom a dodatkovým protokolom.

4. Sťažovateľ namietal v postupe okresného súdu ústavne nekonformný výklad

a následnú aplikáciu ustanovení § 12 ods. 1 a § 12 ods. 2 písm. a) vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. , ktorou sa vykonávajú niektoré

ustanovenia o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).

5. Okresnému súdu vytýkal, že mu nebola priznaná paušálna odmena 2 323,57 €

podľa ustanovenia § 12 ods. 2 písm. a) vyhlášky, keďže spravoval majetok fyzickej osoby

z podnikateľskej činnosti, ale len odmena podľa ustanovenia § 12 ods. 1 vyhlášky vo výške

663,88 €, keď podľa názoru okresného súdu spravoval majetok fyzickej osoby.

6. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie

rozhodol týmto nálezom:

„Právo JUDr. S. D., správcu, so sídlom správcu P... trvale bytom S., štátny občan SR

vlastniť majetok, zakotvené v článku 20 odseku 1 SR a v Dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení Protokolu č.

11, porušené bolo.

Právo... podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť, zakotvenú v článku 35

odsek 1 Ústa vy SR, porušené bolo.

Právo... na odmenu za vykonanú prácu, zakotvenú v článku 36 písmeno a)

SR, porušené bolo.

Právo... na rovnaké zaobchádzanie, zakotvené v čl. 13 ods. 3 v spojení s čl. 20 ods. 1

SR a v Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

v znení Protokolu č. 11, porušené bolo.

Ústavný súd... zrušuje Uznesenie Okresného súdu... zo dňa 13. 11. 2012 sp. zn.

1 a vracia mu vecná ďalšie konanie.“

7. Ako dôkazový materiál sťažovateľ k sťažnosti (okrem iného) pripojil v bode 2

uvedené rozhodnutia okresného súdu.

8. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Ústavný súd návrh na začatie

konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na

odmietnutie návrhu podľa . Podľa zákona

o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez

ústneho pojednávania návrhy, na ktorých prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré

nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým

zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky

upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

9. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej

neopodstatnenosti sťažnosti hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci

nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok

vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným

právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej

moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán

porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť

reálne nepripúšťajú (, , , , ).

10. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa domáha vyslovenia porušenia

označených základných práv zaručených a práv zaručených dohovorom

a dodatkovým protokolom k nemu postupom okresného súdu a jeho uznesením

sp. zn. z 13. novembra 2012 (body 1 a 6).

11. Podľa ustálenej judikatúry všeobecný súd zásadne nemôže byť sekundárnym

porušovateľom základných práv a práv hmotného charakteru, ku ktorým nepochybne patria

aj základné práva vyplývajúce z čl. 20 ods. 1, čl. 35 ods. 1, čl. 36 písm. a) a čl. 13 ods. 3

, a tiež práv podľa dohovoru a dodatkového protokolu, ak toto porušenie

nevyplýva z toho, že všeobecný súd súčasne porušil ústavnoprocesné princípy vyplývajúce

z až , resp. dohovoru. O prípadnom porušení sťažovateľom

označených práv by bolo teda možné uvažovať vtedy, ak by zo strany všeobecného súdu

primárne došlo k porušeniu niektorého zo základných práv, resp. ústavnoprocesných

princípov vyjadrených v až , resp. v spojení s ich porušením

(napr. alebo ).

12. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ, kvalifikovane zastúpený advokátom,

namieta „len“ porušenie ním označených základných práv zaručených a práv

zaručených dohovorom a dodatkovým protokolom (pozri aj bod 6, pozn.), t. j. bez ich

spojenia s namietaným porušením základných práv, resp. ústavnoprocesných princípov

vyplývajúcich z až , resp. dohovoru. Podľa zavedenej

judikatúry ústavného súdu k samostatnému porušeniu práv označených sťažovateľom

v danom prípade namietaným uznesením okresného súdu nemohlo dôjsť, čo samo osebe

zakladá dôvod na odmietnutie sťažnosti z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

13. Napriek uvedenému ústavný súd preskúmal napadnuté uznesenie okresného súdu

a posudzoval ústavnú akceptovateľnosť dôvodov, na základe ktorých okresný súd

napadnutým uznesením sp. zn. z 13. novembra 2012 priznal sťažovateľovi

paušálnu odmenu v ním namietanej výške 663,88 €. V odôvodnení napadnutého

rozhodnutia okresný súd úvodom oboznámil doterajší priebeh konkurzného konania

a žiadosť sťažovateľa o priznanie paušálnej odmeny. Po citovaní ustanovení § 43 ods. 1

prvej vety, prvej vety o konkurze a reštrukturalizácii

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o konkurze a reštrukturalizácii“) a ustanovenia § 12 ods. 1 vyhlášky okresný súd svoje

rozhodnutie odôvodnil takto:

„Správca si uplatnil odmenu podľa vyhlášky č.

s odôvodnením, že aj keď súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka, ktorý je fyzickou osobou

nepodnikateľom, vysporiadavané záväzky vznikli dlžníkovi z podnikateľskej činnosti.

Cieľom úpravy odmeny správcu je, aby bol správca odmenený proporcionálne podľa

námahy, ktorú je potrebné v konkurznom konaní vynaložiť. Pritom je zrejmé, že v prípade

fyzickej osoby podnikateľa musí správca vynaložiť väčšie úsilie spočívajúce vo veľkom

množstve spracovaných prihlášok.

V zmysle vyššie citovaných ustanovení vyhlášky č. nie je ponechané

na úvahe súdu, v akom rozsahu prizná odmenu správcovi. Súd je viazaný výlučne výrokom

uznesenia, ktorým bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka. Keďže v tomto konaní bol

konkurz vyhlásený na majetok dlžníka, ktorý je fyzickou osobou – nepodnikateľom, priznal

súd správcovi odmenu v zmysle vyhlášky č. vo výške 663,88 eura

a v prevyšujúcej časti návrh správcu na priznanie paušálnej odmeny zamietol.“

14. Predmetné rozhodnutie (jeho odôvodnenie) obsahuje podľa názoru ústavného

súdu dostatok skutkových a právnych záverov a ústavný súd nezistil, že by jeho výklad

a závery boli svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené a nevyplýva z nich ani taká aplikácia

príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím

ich podstaty a zmyslu. Skutočnosť, že sťažovateľ sa s názorom okresného súdu

nestotožňuje, nepostačuje sama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo

arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na svoju

judikatúru, podľa ktorej neúspech v súdnom konaní, resp. skutočnosť, že sa všeobecný súd

nestotožní s právnymi názormi účastníka konania, nemožno považovať za porušenie

základného práva. Je v právomoci všeobecných súdov vykladať a aplikovať zákony. Pokiaľ

výklad nie je arbitrárny a je náležite zdôvodnený, ústavný súd nemá dôvod doň zasahovať

(m. m. , ). Ústavný súd v tomto ohľade uzaviera, že napadnuté

uznesenie okresného súdu je primeraným spôsobom odôvodnené a v žiadnom prípade

ho nemožno považovať za arbitrárne.

15. Ústavný súd v tejto súvislosti ešte pripomína, že nie je a ani nemôže byť ďalšou

opravnou inštanciou v systéme všeobecného súdnictva.

16. Na základe uvedeného ústavný súd dospel pri predbežnom prerokovaní k záveru,

že napadnuté uznesenie okresného súdu je z ústavného hľadiska akceptovateľné

a udržateľné, pričom medzi ním a označenými základnými právami sťažovateľa zaručenými

a jeho právami zaručenými dohovorom a dodatkovým protokolom neexistuje taká

príčinná súvislosť, ktorá by zakladala po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie dôvod

na vyslovenie záveru o ich porušení. Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľa

po predbežnom prerokovaní odmietol podľa z dôvodu

zjavnej neopodstatnenosti.

17. Ústavný v okolnostiach danej veci zobral na zreteľ tiež výšku toho, čo je v hre,

ako aj znenie § 106 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii („súd uznesením

o otvorení malého konkurzu uzná konkurz za malý, ak je vyhlásený na fyzickú osobu, ktorá

nie je podnikateľom“), ktorého obsah určil medze malého konkurzu stanovené okresným

súdom pri vyhlásení konkurzu v danej veci.

18. Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok, bolo bez právneho

významu zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa na rozhodnutie ústavného súdu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. apríla 2013