Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 235/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. apríla 2013

predbežne prerokoval sťažnosť I. G., T., t. č. vo výkone trestu, vo veci namietaného

porušenia , a až a , a

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozhodnutím riaditeľa Ústavu

na výkon trestu odňatia slobody H. sp. zn. -2012 z 8. júna 2012,

upovedomením Krajskej prokuratúry v Trnave č. k. -10 z 27. augusta 2012

a oznámením Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. k. -10

z 29. októbra 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť I. G. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. decembra

2012 doručená sťažnosť I. G., T., t. č. vo výkone trestu (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci

namietaného porušenia , a až (ďalej

len „ústava“) a čl. 3, čl. 5 a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) rozhodnutím riaditeľa Ústavu na výkon trestu odňatia slobody H.

(ďalej len „ústav na výkon trestu“) sp. zn. -2012 z 8. júna 2012,

upovedomením Krajskej prokuratúry v Trnave (ďalej len „krajská prokuratúra“) č. k.

-10 z 27. augusta 2012 a oznámením Generálnej prokuratúry Slovenskej

republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) č. k. -10 z 29. októbra 2012.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je v ústave na výkon trestu,

kde vykonáva trest odňatia slobody v trvaní 8 rokov a 2 mesiace v režime s minimálnym

stupňom stráženia uložený mu právoplatným rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn.

zo 16. októbra 2011 za „zločin úverového podvodu a prečin podvodu“, pričom

počas výkonu tohto trestu odňatia slobody bol sťažovateľ v súčasnosti ešte neprávoplatným

rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. z 1. februára 2012 odsúdený za trestný

čin vraždy na trest odňatia slobody v trvaní 14 rokov a 6 mesiacov v režime s maximálnym

stupňom stráženia. Sťažovateľ bol do ústavu na výkon trestu exportovaný z Ústavu

na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby L. 4. júna 2012, kde bol zaradený

do tzv. nástupného oddielu [ o výkone trestu odňatia slobody

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o výkone trestu“)]. Dňa 8. júna 2012 bol sťažovateľ na základe návrhu vedúceho úseku

preventívno-bezpečnostnej služby a na odporúčanie 9-člennej komisie rozhodnutím

riaditeľa ústavu na výkon trestu sp. zn. -2012 z 8. júna 2012 umiestnený

do oddielu s bezpečnostným režimom (§ 81 zákona o výkone trestu).

Sťažnosťou podanou ústavnému súdu sťažovateľ namieta, že pred zaradením

do oddielu s bezpečnostným režimom mu nikto neoznámil, na základe akého rozhodnutia

k tomu došlo, ani na základe akých dôvodov, pričom sťažovateľ poukazuje na to, že na jeho

zaradenie do tohto oddelenia nebol podľa neho daný ani jeden zo zákonných dôvodov

ustanovených v § 81 zákona o výkone trestu. Sťažovateľ ďalej uviedol, že jeho osobná

karta, ako aj návrh a rozhodnutie, na základe ktorého bol do oddielu s bezpečnostným

režimom umiestnený, mu boli sprístupnené až 22. júna 2012, a to na základe jeho žiadosti

podľa o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov.

Podľa sťažovateľa nielenže návrh na jeho umiestnenie do oddelenia s bezpečnostným

režimom nebol náležite odôvodnený žiadnym zo zákonných dôvodov, ale k tomuto návrhu

bolo dané aj odporúčanie komisie, ktorej členom mal byť aj samotný navrhovateľ,

a napokon aj samotné rozhodnutie riaditeľa ústavu na výkon trestu nie je vôbec

odôvodnené. Z návrhu vedúceho úseku preventívno-bezpečnostnej služby totiž podľa

sťažovateľa vyplýva, že bol podaný s odôvodnením, že sťažovateľ porušuje ústavný

poriadok, že nie vždy rešpektuje príkazy a nariadenia príslušníkov, čím mal na ostatných

odsúdených pôsobiť v rozpore s účelom výkonu trestu; tiež bol odôvodnený aj tým,

že sťažovateľ bol opakovane disciplinárne stíhaný, a napokon aj tým, že bol neprávoplatne

odsúdený za trestný čin vraždy na trest odňatia slobody v trvaní 14 rokov a 6 mesiacov.

Podľa sťažovateľa však z jeho osobnej karty podľa záznamu z 19. mája 2012 vyplýva,

že sťažovateľ „.... si plní svoje povinnosti, ktoré mu vyplývajú z ústavného poriadku.

Dodržiava ustrojenosť a jeho správanie je disciplinované. Osobné veci má v poriadku

a v skrinke uložené podľa predlohy.“, pričom podľa sťažovateľa pred dotknutým

rozhodnutím o jeho umiestnení do oddielu s bezpečnostným režimom išlo o posledný

záznam o jeho správaní a disciplíne. V tejto súvislosti sťažovateľ tiež uviedol,

že v dotknutom rozhodnutí bolo zohľadnené jeho ešte neprávoplatné odsúdenie za trestný

čin vraždy, čo je podľa neho v rozpore so zásadou prezumpcie neviny. Okrem toho

sťažovateľ v sťažnosti namietal aj to, že k predmetnému návrhu na jeho umiestnenie

do oddielu s bezpečnostným režimom nebol vypočutý ani s ním vopred oboznámený.

Napokon sťažovateľ podanou sťažnosťou poukázal aj na nevyhovujúce podmienky výkonu

trestu počas jeho umiestnenia v oddiele s bezpečnostným režimom, ktoré boli podľa

sťažovateľa neľudské (zlé vetranie, nedostatok svetla, opustenie cely iba v sprievode

príslušníka a len s putami na rukách, podomácky vyrobené postele so zanedbanými

matracmi, prechádzka v uzavretej plechovej búde a pod.).

Sťažovateľ sa podnetom podaným krajskej prokuratúre domáhal preskúmania

zákonnosti označeného rozhodnutia riaditeľa ústavu na výkon trestu o jeho umiestnení

do oddielu s bezpečnostným režimom, ako aj preskúmania podmienok výkonu

trestu v tomto oddiele, pričom krajská prokuratúra upovedomením č. k. -10

z 27. augusta 2012 sťažovateľovi oznámila, že ním namietanú nezákonnosť či už v postupe

ústavu na výkon trestu, alebo v rozhodnutí riaditeľa ústavu na výkon trestu nezistila.

K rovnakému záveru dospela aj generálna prokuratúra pri vybavovaní opakovaného podnetu

sťažovateľa v tejto veci, o čom bol sťažovateľ informovaný listom generálnej prokuratúry

č. k. -10 z 29. októbra 2012 (sťažovateľovi doručený 15. novembra 2012).

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:

«V tejto súvislosti si dovoľujem poukázať na to, že podmienkou k tomu, aby mohol

byť odsúdený v zmysle , o výkone trestu odňatia

slobody umiestnený do „OBR“ je aby tento sústavne porušoval ústavný poriadok.

Podmienkou k tomu, aby mohol byť odsúdený v zmysle § 81 ods. 2, písm. a) zákona

č. o výkone trestu odňatia slobody umiestnený do „OBR“ je aby tento bol

právoplatne odsúdený za obzvlášť závažný zločin násilného charakteru.

S poukazom na všetky záznamy v mojej osobnej karte, výpis z môjho registra trestov

a rozsudok Okresného súdu v Trnave zo dňa 18. 10. 2011 sp. zn. som toho

názoru, že ani jednu z uvedených podmienok nespĺňam.

Vzhľadom na absenciu zákonného dôvodu na moje umiestnenie do „OBR“

a aj absenciu zákonného dôvodu na zavedenie bezpečnostných opatrení voči mne (spútanie

rúk pri každom vyvedení z cely, dozor viacerých príslušníkov pri vyvádzaní z cely, moja

úplná izolácia) som tohto názoru, že ústav sa vyššie uvedeným protiústavným postupom

snažil zabezpečiť výkon môjho neprávoplatného a nenariadeného trestu, ktorý mi uložil

rozsudkom zo dňa 01. 02. 2012 sp. zn. Krajský súd v Trnave ako súd 1. stupňa

čo je markantným porušením môjho práva na prezumpciu neviny...

... Hoci ma ústav nakoniec dňa 30. 08. 2012 pod č. k. ÚVTOS -2012 vyradil

z „OBR“ na svojej sťažnosti trvám, pretože som tohto názoru, že ústav v období od 08. 06.

2012 do 30. 08. 2012 moje označené práva porušoval.

Na margo môjho vyradenia z „OBR“ uvádzam, že ústav pri ňom postupoval rovnako

protiústavne ako pri mojom zaraďovaní do neho. Pritom poukazujem opäť na nelogickosť

a nepreskúmateľnosť jeho postupu. Totiž z návrhu, zo stanoviska komisie a z rozhodnutia

riaditeľa ústavu sa vôbec nedá zistiť ako sa ústav vyrovnal so stále existujúcim

odsudzujúcim 1. stupňovým rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 01. 02. 2012 sp. zn.

, ktorý bol jedným z dôvodov na moje umiestnenie do „OBR“.»

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, „aby ústavný súd rozhodol, že moje

namietané práva boli zo strany ústavu porušené za čo mi prizná aj spravodlivé finančné

odškodnenie“.

Sťažovateľ tiež žiadal, aby mu v konaní pred ústavným súdom bol ustanovený

právny zástupca z radov advokátov.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom konania ústavného súdu bolo preskúmanie, či rozhodnutím riaditeľa

ústavu na výkon trestu sp. zn. -2012 z 8. júna 2012 o umiestnení

sťažovateľa do oddelenia s bezpečnostným režimom, upovedomením krajskej prokuratúry

č. k. -10 z 27. augusta 2012 a oznámením generálnej prokuratúry

č. k. -10 z 29. októbra 2012 došlo k porušeniu sťažovateľom označených

, a až a , a dohovoru.

1. K namietanému porušeniu , a až

a čl. 3, čl. 5 a čl. 6 dohovoru rozhodnutím riaditeľa ústavu na výkon trestu sp. zn.

ÚVTOS-8-40/24-2012 z 8. júna 2012

V súvislosti so sťažovateľom napádaným rozhodnutím riaditeľa ústavu na výkon

trestu sp. zn. -2012 z 8. júna 2012, na základe rozhodnutia ktorého

bol sťažovateľ v ústave na výkon trestu odňatia slobody umiestnený do oddelenia

s bezpečnostným režimom, ústavný súd v prvom rade poukazuje na ustanovenie § 53 ods. 1

, podľa ktorého sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal

opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho

základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa § 96 zákona o výkone trestu dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústave

vykonáva prokurátor podľa osobitného predpisu.

Podľa o prokuratúre v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) prokurátor dozerá na to, aby v miestach, kde

sa vykonáva... trest odňatia slobody... boli držané osoby len na základe rozhodnutia súdu

alebo iného oprávneného štátneho orgánu o pozbavení alebo obmedzení osobnej slobody

a aby sa v týchto miestach dodržiavali zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy.

Podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor preskúmava zákonnosť postupu

a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov

a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený

vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa

osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Z príloh sťažnosti podanej ústavnému súdu je zrejmé, že sťažovateľ sa podaniami

z 24. júna 2012 a z 22. júla 2012 domáhal preskúmania postupu riaditeľa ústavu na výkon

trestu prokurátorom krajskej prokuratúry, ktorý konštatoval, že tieto podania sťažovateľa

«... sú podľa obsahu podnetom na preskúmanie zákonnosti postupu Ústavu na výkon trestu

odňatia slobody H. (ďalej len „ústav“) v súvislosti s umiestnením Vašej osoby do oddielu

s bezpečnostným režimom (ďalej len „OBR“) ako i v súvislosti s podmienkami aktuálne

vykonávaného trestu odňatia slobody v ústave...».

Z uvedeného teda vyplýva, že sťažovateľ sa mohol prostredníctvom jemu dostupných

prostriedkov priznaných mu zákonom (podnet podľa zákona o prokuratúre, pozn.) domáhať

preskúmania ním namietaného postupu riaditeľa ústavu na výkon trestu, čo sťažovateľ

napokon aj účinne využil, pričom predmetom jeho podnetu boli identické námietky,

aké proti rozhodnutiu riaditeľa ústavu na výkon trestu a aj proti spôsobu výkonu trestu

odňatia slobody v oddiele s bezpečnostným režimom uvádza aj v sťažnosti podanej

ústavnému súdu a s ktorými sa v rámci svojej prieskumnej právomoci vysporiadala

už krajská prokuratúra.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti už po jej

predbežnom prerokovaní odmietol pre jej neprípustnosť podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

2. K namietanému porušeniu , a až a ,

a čl. 6 dohovoru upovedomením krajskej prokuratúry č. k. -10 z 27. augusta

2012

Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať

o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví

nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2 zákona o prokuratúre).

Podľa § 54 ods. 2 písm. a) zákona o prokuratúre na účely konania podľa tohto zákona

alebo osobitného zákona a na vybavenie podnetu sa nadriadeným prokurátorom rozumie

generálny prokurátor, ak ide o špeciálneho prokurátora, prokurátora generálnej prokuratúry

okrem prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry, krajského prokurátora alebo prokurátora

krajskej prokuratúry.

Z príloh sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa domáhal preskúmania záverov krajskej

prokuratúry vyjadrených v upovedomení č. k. -10 z 27. augusta 2012

o preskúmaní zákonnosti rozhodnutia riaditeľa ústavu na výkon trestu, ako aj o preskúmaní

zákonnosti spôsobu výkonu trestu odňatia slobody v oddiele s bezpečnostným režimom

podaním opakovaného podnetu doručeným generálnej prokuratúre 28. augusta 2012 a jeho

doplnením doručeným generálnej prokuratúre 11. septembra 2012, ktoré boli generálnou

prokuratúrou vybavené oznámením č. k. -10 z 29. októbra 2012.

Ústavný súd považuje podnet, ako aj opakovaný podnet podľa zákona o prokuratúre

na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia riaditeľa ústavu na výkon trestu, ako aj postupu

ústavu na výkon trestu za účinné prostriedky nápravy, vyčerpaním ktorých pred podaním

sťažnosti ústavnému súdu sa možno domôcť ochrany svojich práv (m. m. ,

, ).

Ústavný súd už aj v iných konaniach (napr. , ) vyslovil

opakovane právny názor, že vynechanie týchto prostriedkov nápravy (podnetu

a opakovaného podnetu) v sústave orgánov prokuratúry Slovenskej republiky nemožno

nahrádzať podaním sťažnosti v konaní pred ústavným súdom, pretože takto

by sa obmedzovala možnosť orgánov prokuratúry vo vlastnej kompetencii nielen preveriť

skutočnosti, ktoré tvrdí sťažovateľ, ale aj prijať opatrenia, ktoré by účinne napomohli

odstráneniu namietaného porušenia práv (napr. ).

Uvedené zistenia boli podkladom pre rozhodnutie ústavného súdu, ktorý sťažnosť

sťažovateľa aj v tejto časti už po jej predbežnom prerokovaní odmietol pre jej neprípustnosť

podľa .

3. K namietanému porušeniu , a až a ,

a čl. 6 dohovoru upovedomením č. k. -10 z 29. októbra 2012

Sťažovateľ namietal porušenie svojich základných práv a práv zaručených

a dohovorom aj v súvislosti so závermi generálnej prokuratúry vyjadrenými

v jej upovedomení č. k. -10 z 29. októbra 2012 o preskúmaní záverov krajskej

prokuratúry pri vybavovaní podnetu sťažovateľa na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

riaditeľa ústavu na výkon trestu, ako aj zákonnosti postupu ústavu na výkon trestu

pri výkone trestu odňatia slobody v oddiele s bezpečnostným režimom.

Generálna prokuratúra vo svojom upovedomení o vybavení opakovaného podnetu

sťažovateľa uviedla:

„Podanie zo dňa 22. 08. 2012 i jeho doplnenie zo dňa 09. 09. 2012 boli vyhodnotené

komplexne ako opakovaný podnet podľa zákona číslo

o prokuratúre v znení neskorších predpisov, ktorým namietate spôsob vybavenia

predchádzajúceho podnetu zo dňa 24. 06. 2012 a zo dňa 22. 07. 2012 prokurátorom

Krajskej prokuratúry Trnava vo veci vedenej pod sp. zn. .

V rámci vybavenia opakovaného podnetu som preskúmal spôsob vybavenia Vášho

predchádzajúceho podnetu a jeho doplnenia prokurátorom Krajskej prokuratúry Trnava,

ako aj príslušný spisový materiál tvoriaci obsah spisu Krajskej prokuratúry Trnava pod

sp. zn. , písomné stanovisko riaditeľa Ústavu na výkon trestu odňatia slobody H.

a ďalšie relevantné písomnosti pripojené k predmetnému stanovisku, ktoré boli zabezpečené

povereným prokurátorom.

Prokurátor Krajskej prokuratúry Trnava Vás o spôsobe vybavenia podaní zo dňa

24. 06. 2012 a zo dňa 22. 07. 2012 upovedomil prípisom zo dňa 27. 08. 2012 pod sp. zn.

-10, pričom nezistil žiadne pochybenia, ktoré by si vyžiadali prijatie prostriedkov

prokurátorského dozoru. Mám za to, že sa dostatočným spôsobom vysporiadal s Vašou

argumentáciou uvádzanou v podaniach, jeho postup bol zákonný, dôvodný a vecne správny.

So závermi uvedenými v predmetnom upovedomení sa v plnom rozsahu stotožňujem.

... V postupe prokurátora Krajskej prokuratúry Trnava pri vybavovaní Vášho

podnetu som nezistil žiadne porušenie zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho

predpisu, a preto Váš opakovaný podnet zo dňa 22. 08. 2012 i jeho doplnenie zo dňa

09. 09. 2012 odkladám ako nedôvodný a bez prijatia ďalších opatrení.“

Vzhľadom na odvolanie sa a komplexné stotožnenie sa generálnej prokuratúry

so závermi krajskej prokuratúry považuje ústavný súd pre úplnosť veci za potrebné

poukázať aj na podstatnú časť argumentácie krajskej prokuratúry, ktorá vo svojom

upovedomení uviedla:

«Podľa § 81 odsek 1 písmeno a) Zákona o VTOS do oddielu s bezpečnostným

režimom sa umiestni odsúdený, ktorý sústavne porušuje ústavný poriadok, odmieta plniť

svoje povinnosti, pôsobí na ostatných odsúdených v rozpore s účelom výkonu trestu,

ohrozuje bezpečnosť príslušníkov zboru, odsúdených alebo iných osôb, ušiel z výkonu

trestu, o útek sa pokúsil alebo ho pripravoval.

Podľa § 81 odsek 2 písmeno a) Zákona o VTOS do oddielu s bezpečnostným režimom

možno umiestniť odsúdeného za obzvlášť závažný zločin, ktorý vykonal ako člen

organizovanej, zločineckej alebo teroristickej skupiny, a z preventívno-bezpečnostnych

dôvodov.

Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že do ústavu, v ktorom aktuálne

vykonávate trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) rokov a 2 (dva) mesiace na základe

právoplatného rozsudku Okresného súdu Trnava sp. zn. -572 zo dňa 18. 10. 2011

ste boli premiestnený, resp. eskortovaný dňa 04. 06. 2012 z Ústavu na výkon trestu odňatia

slobody a Ústavu na výkon väzby L.

Z Vašej osobnej karty, resp. predloženého spisového materiálu okrem iného vyplýva,

že ako odsúdený porušujete ústavný poriadok, príkazy a nariadenia príslušníkov Zboru

väzenskej a justičnej stráže (ďalej len „zboru“) nie vždy rešpektujete, čím máte aj podľa

stanoviska ústavu pôsobiť na ostatných odsúdených v rozpore s účelom trestu.

Z predloženého spisového materiálu taktiež vyplýva, že v súvislosti s Vašim

správaním a konaním v dňoch 13. 10. 2011 a 20. 04. 2012 ste sa dopustili disciplinárnych

previnení, za ktoré Vám boli uložené disciplinárne tresty. Okrem záznamov týkajúcich

sa Vašich disciplinárnych potrestaní z predloženého spisového materiálu vyplýva,

že v príslušnej evidencii zboru sú vo vzťahu k Vašej osobe vedené aj ďalšie záznamy

ohľadom Vášho správania majúceho znaky disciplinárnych previnení a v rozpore

s ústavným poriadkom (napríklad zo dňa 09. 03. 2011, zo dňa 30. 03. 2012, či zo dňa

17. 05. 2012).

Vychádzajúc z doposiaľ uvedeného možno konštatovať, že rozhodnutie riaditeľa

ústavu o Vašom umiestení do „OBR“ sa správne s poukazom na zákonné dôvody opiera

a zákonným dôvodom na Vaše umiestnenie do „OBR“ je v danom prípade Vaše správanie

sa a vystupovanie, ktoré spočíva v odmetaní plniť povinnosti odsúdeného, pôsobení

tak na ostatných odsúdených v rozpore s účelom výkonu trestu, s čím majú súvis

aj preventívno-bezpečnostné dôvody.

Vo vzťahu k Vášmu umiestneniu do „OBR“ preto neprijímam žiadne opatrenia

prokurátorského dozoru smerujúce k pozastaveniu, či zrušeniu vykonávania súvisiaceho

rozhodnutia riaditeľa ústavu.

V súvislosti s Vašimi námietkami ohľadom toho, že ste nemali možnosť vyjadriť

sa k návrhu komisie na Vaše umiestnenie do „OBR“ neboli ste informovaný o dôvodoch,

rozhodnutia riaditeľa ústavu o Vašom umiestnení do „OBR“, neboli ste poučený o možnosti

podať proti tomuto rozhodnutiu sťažnosť, resp. po Vašom umiestnení ste nemali možnosť

ihneď sa účinne brániť voči rozhodnutiu a postupu riaditeľa ústavu je potrebné uviesť,

že Zákon o VTOS proces a samotné rozhodnutie riaditeľa ústavu o umiestnení odsúdeného

do „OBR“ rieši v ustanovení § 81 Zákona o VTOS ako o v príslušných ustanoveniach

vzťahujúcej sa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR, ktorou sa vydáva Poriadok výkonu

trestu odňatia slobody, uverejnenej v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod číslom

368/2008. Zo vzťahujúcich sa zákonných ustanovení však nevyplýva to, aby v prípade Vášho

umiestnenia, či v prípade konania predchádzajúcemu Vášmu umiestneniu došlo k porušeniu

zákona v smere vyplývajúcom z uvedených námietok.

Vychádzajúc z ustanovenia § 81 odsek 3 Zákona o VTOS ako i z ďalších ustanovení

tohto zákona v prípade rozhodnutia riaditeľa ústavu o umiestnení odsúdeného do „OBR“

ide o osobitnú formu rozhodnutia, ktoré za splnenia ďalších zákonných podmienok patrí

výlučne do právomoci riaditeľa ústavu a jeho forma ma skôr formálno-právny

a preventívno-bezpečnostný charakter. Takéto rozhodnutie sa odsúdenému nedoručuje,

nie je proti nemu prípustný opravný prostriedok, ústav nemá povinnosť informovať

odsúdeného o výsledkoch predchádzajúceho prerokovania príslušnej komisie s riaditeľom

ústavu o umiestnení odsúdeného do „OBR“.

V súvislosti s Vašimi námietkami vznesenými ohľadom podmienok výkonu trestu

odňatia slobody, počas Vášho umiestnenia v „OBR“, ktoré ste vzniesli predovšetkým

v písomnom doplnení Vášho podnetu (písomné doplnenie zo dňa 22. 07. 2012) som taktiež

pochybenia zo strany ústavu, ktoré by si vyžiadali prijatie príslušných prostriedkov

prokurátorského dozoru nezistil.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že režim výkonu trestu odňatia slobody

u odsúdených umiestnených v „OBR“ je upravený v § 89 Vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti SR, ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu odňatia slobody.

Časový rozvrh odsúdených ako i režim dňa odsúdených umiestnených v „OBR“

je stanovený a je dostupný a umiestnený na tomto oddiele. Napokon pri vykonaní

ostatnej previerky zachovávania zákonnosti vo výkone trestu odňatia slobody v ústave

dňa (13. 06. 2012 neboli zistené zo strany ústavu pochybenia a porušovania práv

odsúdených v súvislosti s podmienkami výkonu trestu odňatia slobody v „OBR“).

Taktiež v súvislosti s bezpečnostným opatrením pri vyvádzaní odsúdeného z cely;

(použitie služobných pút), dňom 31. 07. 2012 boli toto bezpečnostné opatrenie vychádzajúc

z predloženého spisového materiálu riaditeľom ústavu zrušené.»

Z citovaného stanoviska krajskej prokuratúry, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožnila

aj generálna prokuratúra, vyplýva, že zákonným dôvodom na zaradenie sťažovateľa

ako odsúdeného do oddielu s bezpečnostným režimom bol dôvod podľa § 81 ods. 1 písm. a)

zákona o výkone trestu, spočívajúci v sústavnom porušovaní ústavného poriadku

sťažovateľom, majúcom základ v neplnení si svojich povinností a v tom dôsledku

aj v negatívnom a demoralizujúcom vplyve na ostatných odsúdených, čo je v rozpore

s účelom výkonu trestu, a tiež bol týmto zákonným dôvodom aj dôvod podľa § 81 ods. 2

písm. a) zákona o výkone trestu spočívajúci v potrebe použiť v nadväznosti na uvedené

správanie sťažovateľa aj preventívno-bezpečnostné opatrenia na zabezpečenie podmienok

na dosiahnutie účelu výkonu trestu.

Vzhľadom na uvedené sa tak javí neopodstatnená argumentácia sťažovateľa,

že do oddielu s bezpečnostným režimom bol zaradený z dôvodu jeho ešte neprávoplatného

odsúdenia za trestný čin vraždy, takže v tomto smere nemohlo dôjsť ani k porušeniu

prezumpcie neviny sťažovateľa, tak ako to sťažovateľ uvádza v sťažnosti.

V súvislosti s námietkami sťažovateľa, že v jeho osobnej karte sú aj záznamy o jeho

vzorovom správaní a disciplíne, ústavný súd podotýka, že ani takéto záznamy nič

nemenia na skutočnosti, že sťažovateľ si svoju, takýmito záznamami vytvorenú, povesť

o dobrom a vzorovom správaní odsúdeného sám pokazil, a to opakovanými disciplinárnymi

previneniami, ktoré sú neodškriepiteľné a ich spáchanie sťažovateľ ani sám nespochybňuje,

resp. nepopiera. Ústavný súd z týchto objektívnych záznamov vychádzal, pretože v tomto

konaní (mimo rámec disciplinárnej kompetencie a hierarchie príslušných orgánov, pozn.)

ani nemá oprávnenie preskúmavať podstatu a dôvodnosť disciplinárnych konaní vedených

voči sťažovateľovi.

Napokon slušné a disciplinované správanie sťažovateľa po jeho zaradení do oddielu

s bezpečnostným režimom bolo zrejme dôvodom jeho prepustenia z tohto oddielu, avšak

toto rozhodnutie riaditeľa ústavu na výkon trestu rovnako nie je v prieskumnej kompetencii

ústavného súdu (bez vyčerpania predchádzajúcich zákonných prostriedkov, pozn.).

Vychádzajúc z objektívnych záznamov o sťažovateľovi, resp. o jeho správaní

vo výkone trestu odňatia slobody, o dôvodnosti ktorých ústavný súd nemal dôvod

ani kompetenciu pochybovať, ústavný súd dospel k záveru, že umiestnenie sťažovateľa

v ústave na výkon trestu do oddielu s bezpečnostným režimom nebolo svojvoľné,

ale zakladalo sa na riadnych zákonných dôvodoch, preto týmto rozhodnutím nemohlo dôjsť

ani k porušeniu sťažovateľom označených článkov a dohovoru.

V súvislosti s námietkami sťažovateľa o porušení jeho práv pri spôsobe výkonu trestu

v oddiele s bezpečnostným režimom, kde sa podľa sťažovateľa mal vykonávať trest

v „neľudských“ podmienkach, ústavný súd podotýka, že obdobne nie je v jeho kompetencii

preskúmavať v tomto smere správnosť záverov o zisteniach krajskej prokuratúry

pri miestnom šetrení týchto podmienok, ktoré sa navyše opakujú (tak ako to vyplýva

z upovedomenia krajskej prokuratúry, pozn.), takže pri ich výkone majú odsúdení právo

uplatniť svoje výhrady u dozor vykonávajúceho prokurátora priamo a na mieste.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti

po jej predbežnom prerokovaní odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2

.

Keďže sťažnosť sťažovateľa bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia je podmienené vyslovením porušenia práva alebo

slobody sťažovateľa ( prvej vety ), ústavný súd sa uvedeným nárokom

sťažovateľa nezaoberal.

Z dôvodu odmietnutia sťažnosti ako celku bolo tiež bez právneho významu

rozhodovať o žiadosti sťažovateľa ustanoviť mu v konaní pred ústavným súdom právneho

zástupcu z radov advokátov.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. apríla 2013