Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 247/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. apríla 2013

predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej advokátom

JUDr. B. F., ktorými namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46

ods. 1 a a práv podľa Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a tiež porušenie čl. 12 ods. 2

a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava V v konaniach vedených pod sp. zn. 36 Er

6880/2010, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp.

zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. 36 Er

4245/2010, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. 37 Er

793/2011, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. 36 Er

4563/2010, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. a sp.

zn. , a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. až

sp. zn. , sp. zn. až sp. zn. a sp. zn. Rvp

4312/2012 až sp. zn. s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené

pod sp. zn. .

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnené.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 2. mája 2012

doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorými

namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práv podľa Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a podľa čl. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dodatkový protokol“) a tiež porušenie a dohovoru postupom

Okresného súdu Bratislava V (ďalej len „okresný súd“) v konaniach vedených pod sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. 36 Er

1105/2011, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. 36 Er

5755/2010, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. 36 Er

650/2011, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

a sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konania“).

2. Zo sťažností vedených ústavným súdom (s takmer identickým obsahom,

s rozdielom len v označení povinného, čísla zmluvy o úvere a spisových značiek uvedených

konaní, pod ktorými sú konania vedené súdnym exekútorom) vyplýva, že sťažovateľka

(oprávnená, pozn.) osobitne podanými návrhmi požiadala zvoleného súdneho exekútora

o vykonanie exekúcií. Zvolený súdny exekútor postupujúc podľa procesnej úpravy

obsiahnutej v o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších

zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) následne požiadal

okresný súd o udelenie poverení na vykonanie exekúcií, o ktorých okresný súd podľa

sťažovateľky doteraz nerozhodol.

Sťažovateľka v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného

poriadku a uvádza: „V exekučnom konaní... je založená povinnosť exekučného súdu

rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15

dní od doručenia takejto žiadosti ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie

rozhodcovského súdu.“

3. Sťažovateľka uvádza: „Porušovateľ napriek tomu, že vec ním prejednávaná;

- nevykazuje prvky nadmernej právnej zložitosti;

- si nevyžaduje takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou

komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu...;

do dňa spísania tejto sťažnosti nerozhodol o žiadosti o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie.“

Sťažovateľka zastáva názor, že v napadnutých konaniach je okresný súd

neodôvodnene nečinný, resp. koná neefektívne, a preto podala 25. mája 2011 v zmysle

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) predsedovi okresného súdu

sťažnosti na prieťahy v ňou iniciovaných exekučných konaniach. Sťažovateľka

k sťažnostiam nepriložila označené sťažnosti adresované predsedovi okresného súdu.

Sťažovateľka uvádza chronológiu žiadostí o informácie o stave konaní

pred okresným súdom a sťažnosti na prieťahy v konaní, ktoré podala od 2. júla 2009 (ďalej

23. septembra 2009, 13. novembra 2009 atď.), a uvádza, že „Porušovateľ doposiaľ

neuskutočnil žiadne účinné a efektívne riadiace opatrenia na odstránenie porušovania práv

sťažovateľa a to napriek tomu, že sťažovateľ adresoval porušovateľovi rad žiadostí, výziev

a sťažností.“.

Uvedeným postupom okresného súdu v napadnutých konaniach malo podľa

sťažovateľky dôjsť k porušeniu jej základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1

, základného práva na súdnu ochranu podľa a základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , ako aj práva

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva

na ochranu majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu a tiež k porušeniu čl. 12 ods. 2

a dohovoru upravujúcich zákaz diskriminácie.

4. Sťažovateľka žiada, aby ústavný súd o jej sťažnostiach rozhodol nálezom,

v ktorom vysloví, že postupom okresného súdu v napadnutých konaniach boli porušené ňou

označené práva, prikáže okresnému súdu, aby v nich konal bez zbytočných prieťahov,

a zakáže okresnému súdu, aby pokračoval v diskriminácii. Sťažovateľka sa zároveň

domáha, aby jej ústavný súd priznal primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov

konania.

II.

5. Podľa § 31a zákona Národnej rady Slovenskej republiky o organizácii Ústavného

súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) ak tento zákon neustanovuje inak a povaha

veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia

v znení neskorších predpisov (ďalej len

„OSP“). V zmysle v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť

na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých

istých účastníkov. nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak

v súlade s citovaným možno v konaní o sťažnosti podľa

použiť na prípadné spojenie vecí primerane .

6. S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.

až sp. zn. , sp. zn. až sp. zn.

a sp. zn. až sp. zn. a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu

a skutkovú súvislosť uvedených sťažností a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe

sťažovateľky a okresného súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný

súd, uplatniac citované právne normy, tak ako to je uvedené v bode l výroku tohto

uznesenia.

III.

7. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Podľa ustanovenia ústavný súd každý návrh

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

10. Podľa k sťažnosti sa pripojí kópia

právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.

11. Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak

sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon

na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je

sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

12. Podľa základné práva a slobody sa zaručujú na území

Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru

a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť

k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno

z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.

13. Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore

s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

14. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

15. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

16. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu...

17. Podľa čl. 14 dohovoru užívanie práv a slobôd priznaných týmto dohovorom

sa musí zabezpečiť bez diskriminácie založenej na akomkoľvek dôvode, ako je pohlavie,

rasa, farba pleti, jazyk, náboženstvo, politické alebo iné zmýšľanie, národnostný alebo

sociálny pôvod, príslušnosť k národnostnej menšine, majetok, rod alebo iné postavenie.

18. Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má

právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou

verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady

medzinárodného práva.

Predchádzajúce ustanovenie nebráni právu štátov prijímať zákony, ktoré považujú

za nevyhnutné, aby upravili užívanie majetku v súlade so všeobecným záujmom

a zabezpečili platenie daní a iných poplatkov alebo pokút.

19. Podstatou sťažností je tvrdenie sťažovateľky, že nedôvodnou nečinnosťou

a neefektívnou a nesústredenou činnosťou okresného súdu v exekučných konaniach

pri rozhodovaní o žiadostiach súdneho exekútora o udelenie poverení na vykonanie exekúcií

boli porušené jej označené práva.

20. O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide vtedy, keď namietaným postupom

všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody,

ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto

možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť

by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, ).

21. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské

práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ,

).

22. Ústavný súd po nahliadnutí do spisov okresného súdu v predmetných veciach

zistil, že vo všetkých sťažovateľkou označených konaniach okresný súd rozhodol tak, že

uzneseniami zamietol žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie. Okresný súd vydal uznesenie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie vo veci vedenej pod sp. zn. zo 7. decembra 2010,

sp. zn. zo 7. decembra 2010, sp. zn. zo 7. decembra 2010,

sp. zn. z 30. marca 2011, sp. zn. zo 7. decembra 2010,

sp. zn. z 29. marca 2011, sp. zn. z 11. januára 2011, sp. zn.

zo 6. decembra 2010, sp. zn. zo 4. februára 2011, sp. zn.

zo 7. decembra 2010, sp. zn. z 1. decembra 2010, sp. zn.

z 29. marca 2011, sp. zn. z 5. apríla 2011, sp. zn.

z 10. januára 2011, sp. zn. zo 7. decembra 2010, sp. zn.

zo 6. decembra 2010, sp. zn. z 30. marca 2011, sp. zn.

zo 7. decembra 2010, sp. zn. z 5. apríla 2011, sp. zn.

zo 4. februára 2011, sp. zn. zo 6. decembra 2010, sp. zn.

zo 6. decembra 2010, sp. zn. z 5. apríla 2011, sp. zn.

z 1. decembra 2010, sp. zn. z 2. decembra 2010, sp. zn.

z 29. marca 2011, sp. zn. zo 7. decembra 2010, sp. zn.

zo 6. decembra 2010, sp. zn. z 10. januára 2011, sp. zn.

z 2. decembra 2010, sp. zn. z 1. decembra 2010, sp. zn.

z 8. októbra 2010, sp. zn. z 5. apríla 2011 a sp. zn.

zo 6. júna 2011.

23. Sťažovateľka namietala porušenie svojich základných práv z dôvodu, že podľa jej

tvrdenia okresný súd „do dňa spísania sťažnosti nerozhodol o žiadosti o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie“. Z uvedeného však vyplýva, že sťažovateľka sa na ústavný súd

obrátila so svojimi sťažnosťami osobne podanými 2. mája 2012, t. j. v čase, keď porušenie

označeného základného práva na všeobecnom súde, ktorý označila za účastníka konania, už

netrvalo (rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie boli

vydané ešte v roku 2010 a v roku 2011) a konanie o jej sťažnostiach pred ústavným súdom

nebolo spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorú ústavný súd poskytuje vo vzťahu

k základnému právu zaručenému v a právu zaručenému v

dohovoru (mutatis mutandis , ).

Navyše ústavný súd konštatuje, že vzhľadom na vysoký počet exekučných konaní,

ktoré sťažovateľka pred okresným súdom iniciovala (ide o stovky až tisíce exekučných

konaní), nemožno dobu ich trvania vzhľadom na okolnosti veci považovať za zbytočné

prieťahy v konaní.

24. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty.

Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola

na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva ešte trvalo

(, ). Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému súdu, už nedochádza

k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne

neopodstatnenú ( ) bez ohľadu na to, z akých dôvodov

skončilo toto porušovanie ().

25. Sťažovateľka sťažnosťami namieta aj porušenie svojich základných práv podľa

a , práva podľa dodatkového protokolu a tiež porušenie

a dohovoru postupom okresného súdu v napadnutých konaniach

a z jej argumentácie vyplýva, že ich porušenie namieta v priamej príčinnej súvislosti

(z obdobných dôvodov) s namietaným porušením svojho základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd po preskúmaní napadnutého postupu okresného súdu dospel k záveru,

že z tohto postupu nemožno vyvodiť nič, čo by signalizovalo, že by mohlo dôjsť

k neprípustnému zásahu do označených základných práv sťažovateľky. Ústavný súd

vzhľadom na uvedené, a preto, že dospel k záveru, že v sťažnosťami napadnutých

konaniach nie sú splnené podmienky na vyslovenie porušenia základného práva

sťažovateľky podľa a práva podľa dohovoru, konštatoval, že

v týchto konaniach nemohlo postupom okresného súdu dôjsť ani k porušeniu sťažovateľkou

označených základných práv podľa a , práva podľa

dodatkového protokolu a ani k porušeniu a dohovoru.

Na základe uvedeného ústavný súd sťažnosti aj v týchto častiach pri predbežnom

prerokovaní odmietol podľa z dôvodu zjavnej

neopodstatnenosti.

26. Po odmietnutí sťažností ako celku bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa

ďalšími návrhmi sťažovateľky na ochranu ústavnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. apríla 2013