Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 242/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. apríla 2013

predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., B., zastúpenej advokátom JUDr.

B. F., vo veci namietaného porušenia , základných

práv podľa a , práv podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 1 Dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 14 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Galanta

a jeho uzneseniami sp. zn. z 24. januára 2012, sp. zn.

z 24. januára 2012, sp. zn. z 24. januára 2012, sp. zn.

z 24. januára 2012, sp. zn. z 24. januára 2012 a sp. zn.

z 2. augusta 2012 a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. Rvp

13397/2012 a sp. zn. s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej

vedené pod sp. zn. .

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a pre nesplnenie zákonom

predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

2. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 29. októbra

2012 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“),

ktorými namieta porušenie (ďalej len „“),

základných práv podľa a , práv podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a podľa čl. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dodatkový protokol“) a čl. 14 dohovoru postupom Okresného súdu Galanta (ďalej len

„okresný súd“) a jeho uzneseniami sp. zn. z 24. januára 2012, sp. zn. 8 Er

322/2009 z 24. januára 2012, sp. zn. z 24. januára 2012, sp. zn. 8 Er

713/2008 z 24. januára 2012, sp. zn. z 24. januára 2012 a sp. zn. 25 Er

281/2012 z 2. augusta 2012.

3. Z obsahu sťažností vyplynulo, že sťažovateľka v záujme vymoženia svojich

pohľadávok z úverových zmlúv, ktoré uzatvorila s dlžníkmi – fyzickými osobami (ďalej len

„povinní“), ktoré boli priznané vykonateľnými rozsudkami Stáleho rozhodcovského súdu

zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a. s., alebo notárskou zápisnicou, podala súdnemu

exekútorovi JUDr. R. K. (ďalej aj „súdny exekútor“) návrhy na vykonanie exekúcií. Súdny

exekútor na základe poverení udelených okresným súdom začal nútený výkon rozhodnutí

(exekúcie). Okresný súd napadnutými uzneseniami ex offo vylúčil vo veci konajúceho

súdneho exekútora z vykonávania exekúcií z dôvodu, že bol pred vymenovaním do funkcie

súdneho exekútora zamestnancom sťažovateľky ako účastníčky exekučných konaní

(oprávnenej).

3. Sťažovateľka vo svojich sťažnostiach napáda uvedené uznesenia okresného súdu,

ktorými okresný súd ex offo rozhodol o vylúčení súdneho exekútora z vykonávania exekúcií

a postup všeobecného súdu, ktorý viedol k ich vydaniu. Sťažovateľka uvádza, že okresný

súd porušil jej základné práva, a to konkrétne:

«A. právo na súdnu ochranu zaručené č1. 46 ods. 1

(ďalej aj „Ústava SR“);

B. právo na spravodlivý súdny proces zaručené čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj „Dohovor“);

C. právo vlastniť majetok zaručené či. 20 ods. 1 ;

D. právo na pokojné užívanie majetku zaručené čl. 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru;

E. všeobecný zákaz diskriminácie ustanovený ;

F. zákaz diskriminácie ustanovený čl. 14 Dohovoru.»

4. V súvislosti s vylúčením súdneho exekútora z exekúcie v označených exekučných

konaniach sťažovateľka namieta porušenie základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, k čomu uviedla:

«Napadnuté uznesenie Okresného súdu... veľmi významnou mierou ovplyvnilo

faktické a právne postavenie sťažovateľa a to najmä v spojitosti s výkonom exekúcie...

Tvrdíme, že postup všeobecného súdu v konaní... ako aj samotné rozhodnutie tohto súdu,

nelegitímne a nelegálne limitovali práva sťažovateľa, najmä jeho právo na súdnu ochranu

zaručené a právo na spravodlivý súdny proces zaručené

Dohovoru a to v takej miere, že je to v právnom štáte neprípustné. Je tomu tak preto, že

všeobecný súd:

a) bez toho aby upovedomil sťažovateľa o Náleze ústavného súdu zo dňa

13. 04. 2011, sp. zn.: -37;

b) bez toho aby vykonal akékoľvek dokazovanie v otázke subjektívnej alebo

objektívnej zaujatosti súdneho exekútora vo veci alebo v pomere k účastníkom exekučného

konania;

c) bez toho aby existovali akékoľvek racionálne pochybnosti o legálnom a

legitímnom postupe súdneho exekútora v exekúcii;

d) bez toho aby existovali oprávnené obavy sťažovateľa alebo povinného o legálny

priebeh exekúcie:

e) bez toho aby umožnil sťažovateľovi s cieľom ovplyvniť rozhodnutie všeobecného

súdu vyjadriť sa k otázke zaujatosti a to aj na podklade konkrétnych dôkazov a rozhodnutia

Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn.: ;

rozhodol s konečnou platnosťou (podľa ust. § 30 ods. 10 Exekučného poriadku proti

rozhodnutiu všeobecného súdu o námietke zaujatosti exekútora nemožno podať opravný

prostriedok) o právnom postavení sťažovateľa, pričom toto rozhodnutie vyvolalo právne

účinky do budúcnosti a definitívne zbavilo sťažovateľa možnosti dosiahnuť vymoženie svojej

pohľadávky výkonom exekučnej činnosti realizovanej súdnym exekútorom - JUDr. R. K..

... postupom Okresného súdu..., ako aj napadnutým uznesením tohto súdu, došlo

v rámci práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý súdny proces k porušeniu zásady

„rovnosti zbraní“, zásady kontradiktórnosti súdneho konania, práva na odôvodnenie

súdneho rozhodnutia a práva na rozhodovanie podľa relevantnej právnej normy, ktoré sú

imanentnou súčasťou vyššie označených základných práv a to spôsobom, ktorý je

nezlučiteľný s a článkom č. 6 ods. 1 Dohovoru.»

5. Sťažovateľka k namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 20 ods. 1

a práva podľa dodatkového protokolu uvádza: „Všeobecný súd svojím

rozhodnutím, ktoré bolo vydané v konaní vedenom bez dodržania zásad spravodlivého

súdneho procesu, obmedzil majetkové práva sťažovateľa takým spôsobom, ktorý je

nezlučiteľný s článkom č. 20 ods. 1 SR a článkom č. 1 Protokolu č. 1. Napadnutým

rozhodnutím všeobecného súdu došlo k reálnemu ohrozeniu majetku sťažovateľa

existujúceho v podobe pohľadávky a jej príslušenstva a taktiež došlo k zníženiu majetku

sťažovateľa o majetok vynaložený na výkon exekúcie zvoleným súdnym exekútorom.

Sťažovateľ mal teda v zmysle článku č. 20 ods. 1 SR a článku č. 1 Protokolu č. 1

majetok chránený Dohovorom o ktorý však nelegálnym postupom a rozhodnutím

všeobecného súdu bez akejkoľvek náhrady prišiel.“

6. Namietané porušenie a dohovoru sťažovateľka

odôvodnila tým, že ,,aj keď výkon a ochrana jeho práva na spravodlivý súdny proces mala

byť rovnaká, mal v konaní pred všeobecným súdom výrazne nevýhodné postavenie a bolo

s ním zaobchádzané odlišne. Sťažovateľ však bol, a to najmä vzhľadom k faktu, že

všeobecný súd rozhodoval o jeho práve na výkon súdneho rozhodnutia zvoleným

exekútorom a toto rozhodnutie výrazne ovplyvnilo jeho právne postavenie, účastníkom

konania rovnako ako povinný. Z okolností daného prípadu nemožno vyšpecifikovať také

skutočnosti, ktoré by mohli objektívne a rozumne ospravedlniť takéto odlišné

zaobchádzanie. Odlišné zaobchádzanie so sťažovateľom nemožno ospravedlniť jeho iným

postavením (postavením oprávneného), pretože takýto dôvod je priamo SR

a Dohovorom špecifikovaný ako dôvod zakázaného odlišného zaobchádzania.“.

7. Sťažovateľka ústavnému súdu navrhla, aby sťažnostiam vyhovel a nálezom

vyslovil porušenie , základných práv podľa a

a práv podľa a dohovoru a dodatkového protokolu postupom

okresného súdu v označených konaniach a jeho napadnutými uzneseniami, napadnuté

uznesenia okresného súdu zrušil, veci vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a priznal

sťažovateľke primerané finančné zadosťučinenie, ako aj náhradu trov konania.

II.

8. Podľa § 31a zákona Národnej rady Slovenskej republiky o organizácii Ústavného

súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) ak tento zákon neustanovuje inak a povaha

veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia

v znení neskorších predpisov (ďalej len

„OSP“). V zmysle v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť

na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých

istých účastníkov. nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak

v súlade s citovaným možno v konaní o sťažnosti podľa

použiť na prípadné spojenie vecí primerane .

9. S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. a sp. zn. a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu

a skutkovú súvislosť uvedených sťažností a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe

sťažovateľky a okresného súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd

uplatniac citované právne normy tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.

III.

10. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

11. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

12. Podľa návrh na začatie konania sa

ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva,

prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha,

odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ

(navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca.

13. Podľa ustanovenia ústavný súd každý návrh

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

14. Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

15. Podľa základné práva a slobody sa zaručujú na území

Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru

a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť

k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno

z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.

16. Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore

s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

17. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

18. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu...

19. Podľa čl. 14 dohovoru užívanie práv a slobôd priznaných týmto dohovorom sa

musí zabezpečiť bez diskriminácie založenej na akomkoľvek dôvode, ako je pohlavie, rasa,

farba pleti, jazyk, náboženstvo, politické alebo iné zmýšľanie, národnostný alebo sociálny

pôvod, príslušnosť k národnostnej menšine, majetok, rod alebo iné postavenie.

20. Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má

právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou

verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady

medzinárodného práva.

Predchádzajúce ustanovenie nebráni právu štátov prijímať zákony, ktoré považujú

za nevyhnutné, aby upravili užívanie majetku v súlade so všeobecným záujmom

a zabezpečili platenie daní a iných poplatkov alebo pokút.

21. Podstatou sťažností je tvrdenie sťažovateľky, že postupom a napadnutými

uzneseniami okresného súdu, ktorými súd rozhodol o vylúčení exekútora z vykonávania

exekúcií, boli porušené jej označené práva. Podľa tvrdení sťažovateľky okresný súd vydal

svoje rozhodnutia na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a s použitím chybnej

aplikácie a interpretácie práva a zároveň nedostatočne zistil skutkový stav bez aplikácie

relevantnej právnej normy a bez vykonania dokazovania a svoje rozhodnutie dostatočne

neodôvodnil. Napadnutými uzneseniami malo dôjsť k ohrozeniu existujúcich pohľadávok

sťažovateľky, sťažovateľka mala mať v konaní výrazne nevýhodné postavenie

a zaobchádzalo sa s ňou odlišne.

22. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka napriek tomu, že na úvodnej strane

sťažností uvádza ako prílohy „dokumenty podľa textu“, ústavnému súdu (okrem

splnomocnenia) v prílohe nedoručila žiadne písomné podklady.

23. Ústavný súd opätovne pripomína, že nedostatky zákonom predpísaných

náležitostí vyplývajúce z podania sťažovateľky nie je povinný odstraňovať z úradnej

povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred

ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd

posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania

(, , a iné).

24. Ústavný súd už vo veci sťažovateľky sp. zn. uviedol, že si je

vedomý skutočnosti, že formalistický prístup okrem iného aj pri posudzovaní toho, či návrh

spĺňa zákonom predpísané náležitosti, nie je vhodný pri orgáne, ktorého úlohou je chrániť

ústavnosť. Ústavný súd je však zároveň toho názoru, že v okolnostiach danej veci nemožno

vôbec o prípadnom formalizme pri odmietnutí sťažností hovoriť. Ústavný súd už totiž

v minulosti mnohokrát vyzýval sťažovateľku v typovo (skutkovo a právne) obdobných,

prípadne totožných sťažnostiach na doplnenie sťažností z dôvodu, že nespĺňali ani zákonom

predpísané náležitosti. In concreto išlo aj o nepredloženie kópií právoplatných rozhodnutí

súdov, ktorých postup a rozhodnutia sťažovateľka namietala a namieta (pozri napr.

, , , , ,

, , , a iné). Sťažovateľka

si preto musí byť vedomá toho, že ani sťažnosti vedené pod spisovými značkami:

Rvp 13393/2012, , , ,

a nespĺňajú zákonom predpísané náležitosti. Sťažovateľka mala možnosť

kópie napadnutých rozhodní okresného súdu ústavnému súdu doručiť, čo však neurobila.

25. Podľa o advokácii a o zmene a doplnení

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení

neskorších predpisov je advokát povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou

starostlivosťou, ktorou sa rozumie, že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom

a dôsledne využíva všetky právne prostriedky a uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa

svojho presvedčenia považuje za prospešné. Pritom dbá na účelnosť a hospodárnosť

poskytovaných právnych služieb.

Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej

služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé

vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to

splnené zákonom ustanovené predpoklady.

26. Vzhľadom na to, že sťažnosti nespĺňajú zákonom predpísané náležitosti,

v kontexte toho, že sťažovateľka je zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom,

a s ohľadom na to, že ústavný súd už v typovo zhodných veciach sťažovateľky vo svojich

rozhodnutiach poukázal aj na už identifikované nedostatky jej sťažností, ústavný súd tieto

sťažnosti odmietol podľa z dôvodu nesplnenia

zákonom predpísaných náležitostí.

27. Keďže sťažnosti boli odmietnuté ako celok, ústavný súd už o ďalších návrhoch

sťažovateľky v nich uplatnených nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. apríla 2013