Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 243/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. apríla 2013

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej advokátom

JUDr. B. F., vo veci namietaného porušenia ,

základných práv podľa a , práv podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 14

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žiar

nad Hronom a jeho uznesením sp. zn. z 23. augusta 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a pre nesplnenie zákonom

predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. októbra

2012 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou

namieta porušenie (ďalej len „“),

základných práv podľa a , práv podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a podľa čl. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dodatkový protokol“) a čl. 14 dohovoru postupom Okresného súdu Žiar nad Hronom

(ďalej len „okresný súd“) a jeho uznesením sp. zn. z 23. augusta 2012.

2. Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že sťažovateľka v záujme vymoženia jednej

zo svojich pohľadávok z úverových zmlúv, ktoré uzatvorila s dlžníkmi – fyzickými osobami

(ďalej len „povinní“), ktoré boli priznané vykonateľnými rozsudkami Stáleho

rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a. s., alebo notárskou

zápisnicou, podala súdnemu exekútorovi JUDr. R. K. (ďalej aj „súdny exekútor“) návrh na

vykonanie exekúcie. Súdny exekútor na základe poverenia udeleného okresným súdom

začal nútený výkon rozhodnutia (exekúciu). Okresný súd napadnutým uznesením ex offo

vylúčil vo veci konajúceho súdneho exekútora z vykonávania exekúcie z dôvodu, že bol

pred vymenovaním do funkcie súdneho exekútora zamestnancom sťažovateľky ako

účastníčky exekučných konaní (oprávnenej).

3. Sťažovateľka vo svojej sťažnosti napáda uvedené uznesenie okresného súdu,

ktorým okresný súd ex offo rozhodol o vylúčení súdneho exekútora z vykonávania

exekúcie, a postup všeobecného súdu, ktorý viedol k jeho vydaniu. Sťažovateľka uvádza, že

okresný súd porušil jej základné práva, a to konkrétne:

«A. právo na súdnu ochranu zaručené č1. 46 ods. 1

(ďalej aj „Ústava SR“);

B. právo na spravodlivý súdny proces zaručené čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj „Dohovor“);

C. právo vlastniť majetok zaručené či. 20 ods. 1 ;

D. právo na pokojné užívanie majetku zaručené čl. 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru;

E. všeobecný zákaz diskriminácie ustanovený ;

F. zákaz diskriminácie ustanovený čl. 14 Dohovoru.»

4. V súvislosti s vylúčením súdneho exekútora z exekúcie v označených exekučných

konaniach sťažovateľka namieta porušenie základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, k čomu uviedla:

«Napadnuté uznesenie Okresného súdu... veľmi významnou mierou ovplyvnilo

faktické a právne postavenie sťažovateľa a to najmä v spojitosti s výkonom exekúcie...

Tvrdíme, že postup všeobecného súdu v konaní... ako aj samotné rozhodnutie tohto súdu,

nelegitímne a nelegálne limitovali práva sťažovateľa, najmä jeho právo na súdnu ochranu

zaručené a právo na spravodlivý súdny proces zaručené

Dohovoru a to v takej miere, že je to v právnom štáte neprípustné. Je tomu tak preto, že

všeobecný súd:

a) bez toho aby upovedomil sťažovateľa o Náleze ústavného súdu zo dňa

13. 04. 2011, sp. zn.: -37;

b) bez toho aby vykonal akékoľvek dokazovanie v otázke subjektívnej alebo

objektívnej zaujatosti súdneho exekútora vo veci alebo v pomere k účastníkom exekučného

konania;

c) bez toho aby existovali akékoľvek racionálne pochybnosti o legálnom a

legitímnom postupe súdneho exekútora v exekúcii;

d) bez toho aby existovali oprávnené obavy sťažovateľa alebo povinného o legálny

priebeh exekúcie:

e) bez toho aby umožnil sťažovateľovi s cieľom ovplyvniť rozhodnutie všeobecného

súdu vyjadriť sa k otázke zaujatosti a to aj na podklade konkrétnych dôkazov a rozhodnutia

Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn.: ;

rozhodol s konečnou platnosťou (podľa ust. § 30 ods. 10 Exekučného poriadku proti

rozhodnutiu všeobecného súdu o námietke zaujatosti exekútora nemožno podať opravný

prostriedok) o právnom postavení sťažovateľa, pričom toto rozhodnutie vyvolalo právne

účinky do budúcnosti a definitívne zbavilo sťažovateľa možnosti dosiahnuť vymoženie svojej

pohľadávky výkonom exekučnej činnosti realizovanej súdnym exekútorom - JUDr. R. K..

... postupom Okresného súdu..., ako aj napadnutým uznesením tohto súdu, došlo

v rámci práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý súdny proces k porušeniu zásady

„rovnosti zbraní“, zásady kontradiktórnosti súdneho konania, práva na odôvodnenie

súdneho rozhodnutia a práva na rozhodovanie podľa relevantnej právnej normy, ktoré sú

imanentnou súčasťou vyššie označených základných práv a to spôsobom, ktorý je

nezlučiteľný s a článkom č. 6 ods. 1 Dohovoru.»

5. Sťažovateľka k namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 20 ods. 1

a práva podľa dodatkového protokolu uvádza: „Všeobecný súd svojím

rozhodnutím, ktoré bolo vydané v konaní vedenom bez dodržania zásad spravodlivého

súdneho procesu, obmedzil majetkové práva sťažovateľa takým spôsobom, ktorý je

nezlučiteľný s článkom č. 20 ods. 1 SR a článkom č. 1 Protokolu č. 1. Napadnutým

rozhodnutím všeobecného súdu došlo k reálnemu ohrozeniu majetku sťažovateľa

existujúceho v podobe pohľadávky a jej príslušenstva a taktiež došlo k zníženiu majetku

sťažovateľa o majetok vynaložený na výkon exekúcie zvoleným súdnym exekútorom.

Sťažovateľ mal teda v zmysle článku č. 20 ods. 1 SR a článku č. 1 Protokolu č. 1

majetok chránený Dohovorom o ktorý však nelegálnym postupom a rozhodnutím

všeobecného súdu bez akejkoľvek náhrady prišiel.“

6. Namietané porušenie a dohovoru sťažovateľka

odôvodnila tým, že ,,aj keď výkon a ochrana jeho práva na spravodlivý súdny proces mala

byť rovnaká, mal v konaní pred všeobecným súdom výrazne nevýhodné postavenie a bolo

s ním zaobchádzané odlišne. Sťažovateľ však bol, a to najmä vzhľadom k faktu, že

všeobecný súd rozhodoval o jeho práve na výkon súdneho rozhodnutia zvoleným

exekútorom a toto rozhodnutie výrazne ovplyvnilo jeho právne postavenie, účastníkom

konania rovnako ako povinný. Z okolností daného prípadu nemožno vyšpecifikovať také

skutočnosti, ktoré by mohli objektívne a rozumne ospravedlniť takéto odlišné

zaobchádzanie. Odlišné zaobchádzanie so sťažovateľom nemožno ospravedlniť jeho iným

postavením (postavením oprávneného), pretože takýto dôvod je priamo SR

a Dohovorom špecifikovaný ako dôvod zakázaného odlišného zaobchádzania.“.

7. Sťažovateľka ústavnému súdu navrhla, aby sťažnosti vyhovel a nálezom vyslovil

porušenie a dohovoru, základných práv podľa a čl.

46 ods. 1 a práv podľa dohovoru a dodatkového protokolu postupom

okresného súdu v označenom konaní a jeho napadnutým uznesením, napadnuté uznesenie

okresného súdu zrušil, vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a priznal sťažovateľke

primerané finančné zadosťučinenie, ako aj náhradu trov konania.

II.

8. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

9. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) návrh na začatie

konania sa ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto

ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha,

odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ

(navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca.

11. Podľa ustanovenia ústavný súd každý návrh

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

12. Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

13. Podľa základné práva a slobody sa zaručujú na území

Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru

a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť

k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno

z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.

14. Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore

s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

15. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

16. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu...

17. Podľa čl. 14 dohovoru užívanie práv a slobôd priznaných týmto dohovorom sa

musí zabezpečiť bez diskriminácie založenej na akomkoľvek dôvode, ako je pohlavie, rasa,

farba pleti, jazyk, náboženstvo, politické alebo iné zmýšľanie, národnostný alebo sociálny

pôvod, príslušnosť k národnostnej menšine, majetok, rod alebo iné postavenie.

18. Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má

právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou

verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady

medzinárodného práva.

Predchádzajúce ustanovenie nebráni právu štátov prijímať zákony, ktoré považujú

za nevyhnutné, aby upravili užívanie majetku v súlade so všeobecným záujmom

a zabezpečili platenie daní a iných poplatkov alebo pokút.

19. Podstatou sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky, že postupom a napadnutým

uznesením okresného súdu, ktorým súd rozhodol o vylúčení exekútora z vykonávania

exekúcie, boli porušené jej označené práva. Podľa tvrdení sťažovateľky okresný súd vydal

svoje rozhodnutie na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a s použitím chybnej

aplikácie a interpretácie práva a zároveň nedostatočne zistil skutkový stav bez aplikácie

relevantnej právnej normy a bez vykonania dokazovania a svoje rozhodnutie dostatočne

neodôvodnil. Napadnutými uzneseniami malo dôjsť k ohrozeniu existujúcich pohľadávok

sťažovateľky a v konaní mala mať sťažovateľka výrazne nevýhodné postavenie

a zaobchádzalo sa s ňou odlišne.

20. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka napriek tomu, že na úvodnej strane

sťažnosti uvádza ako prílohy „dokumenty podľa textu“, ústavnému súdu (okrem

splnomocnenia) v prílohe nedoručila žiadne písomné podklady.

21. Ústavný súd opätovne pripomína, že nedostatky zákonom predpísaných

náležitostí vyplývajúce z podania sťažovateľky nie je povinný odstraňovať z úradnej

povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred

ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd

posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania

(, , a iné).

22. Ústavný súd už vo veci sťažovateľky sp. zn. uviedol, že si je

vedomý skutočnosti, že formalistický prístup okrem iného aj pri posudzovaní toho, či návrh

spĺňa zákonom predpísané náležitosti, nie je vhodný pri orgáne, ktorého úlohou je chrániť

ústavnosť. Ústavný súd je však zároveň toho názoru, že v okolnostiach danej veci nemožno

vôbec o prípadnom formalizme pri odmietnutí sťažnosti hovoriť. Ústavný súd už totiž

v minulosti mnohokrát vyzýval sťažovateľku v typovo (skutkovo a právne) obdobných,

prípadne totožných sťažnostiach na doplnenie sťažností z dôvodu, že nespĺňali ani zákonom

predpísané náležitosti. In concreto išlo aj o nepredloženie kópií právoplatných rozhodnutí

súdov, ktorých postup a rozhodnutia sťažovateľka namietala a namieta (pozri napr.

, , , , ,

, , , a iné). Sťažovateľka

si preto musí byť vedomá toho, že ani sťažnosť vedená pod spisovou značkou sp. zn.

nespĺňa zákonom predpísané náležitosti. Sťažovateľka mala možnosť

kópiu napadnutého rozhodnutia okresného súdu ústavnému súdu doručiť, čo však neurobila.

23. Podľa o advokácii a o zmene a doplnení

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení

neskorších predpisov je advokát povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou

starostlivosťou, ktorou sa rozumie, že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom

a dôsledne využíva všetky právne prostriedky a uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa

svojho presvedčenia považuje za prospešné. Pritom dbá na účelnosť a hospodárnosť

poskytovaných právnych služieb.

Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej

služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé

vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to

splnené zákonom ustanovené predpoklady.

24. Vzhľadom na to, že sťažnosť nespĺňa zákonom predpísané náležitosti, v kontexte

toho, že sťažovateľka je zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom, a s ohľadom na to,

že ústavný súd už v typovo zhodných veciach sťažovateľky vo svojich rozhodnutiach

poukázal aj na už identifikované nedostatky jej sťažností, ústavný súd túto sťažnosť

odmietol podľa z dôvodu nesplnenia zákonom

predpísaných náležitostí.

25. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd už o ďalších návrhoch

sťažovateľky nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. apríla 2013