Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 276/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. mája 2013

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. F. T., Ž., zastúpeného advokátkou JUDr. K. M. P., Ž.,

vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručeného v a práva na prejednanie

veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd postupom Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. 10 Co

301/2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. F. T. o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. decembra

2012 doručená sťažnosť Ing. F. T., Ž. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v

(ďalej len „“) a práva na prejednanie veci v

primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Žiline (ďalej len

„krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti vyplýva, že krajský súd v konaní vedenom pod sp. zn.

koná od 11. októbra 2011 o odvolaní obchodnej spoločnosti P., a. s. (ďalej len „žalovaná“),

proti rozsudku Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) č. k. -334 z 30.

júna 2011. Podľa tvrdenia sťažovateľa, ktorý mal v označenom konaní procesné postavenie

žalobcu, krajský súd v tejto veci koná so zbytočnými a neodôvodnenými prieťahmi, a to aj

napriek tomu, že podľa sťažovateľa krajský súd „úplne rovnaký“ skorší rozsudok

okresného súdu v tejto veci už raz posudzoval, pričom ho mal zrušiť z dôvodu procesných

pochybení, takže prihliadnuc na toto už v minulosti vedené jedno odvolacie konanie pod sp.

zn. „Krajský súd teda posudzuje napadnutý rozsudok z vecného hľadiska

už viac ako 22 mesiacov“. Z doplnenia sťažnosti doručeného ústavnému súdu 27. februára

2013 vyplýva, že namietaný zdĺhavý postup krajského súdu dáva sťažovateľ do príčinnej

súvislosti aj s údajnou zaujatosťou sudcov zákonného senátu krajského súdu proti nemu, čo

má podľa neho dokazovať skutočnosť, že krajský súd pred vybavením jeho veci vybavil

veľké množstvo iných vecí, a to aj napriek tomu, že tieto mu boli predložené neskôr, čím

mal bezdôvodne uprednostniť pred sťažovateľom účastníkov iných súdnych konaní.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:

„Okresný súd Žilina vo veci rozhodol rozsudkom dňa 25. 02. 2010. Dňa 26. 07. 2010

bol spis predložený Krajskému súdu v Žiline (ďalej len krajský súd) na rozhodnutie

o odvolaní žalovanej strany. Vec bola vedená pod sp. zn. zberného spisu .

Krajský súd rozhodol o odvolaní uznesením dňa 24. 02. 2011, ale spis vrátil súdu prvého

stupňa až dňa 12. 04. 2011. V tomto prípade sa spis nachádzal na odvolacom súde takmer

9 mesiacov.

Dňa 30. 06. 2011 okresný súd vo veci znova rozhodol a spis bol dňa 11. 10. 2011

predložený krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní žalovanej. Vec je vedená pod sp. zn.

zberného spisu . Od 11. 10. 2011 krajský súd ku dňu podania sťažnosti

o odvolaní nerozhodol a jeho nečinnosť trvá už viac ako 13 mesiacov. ...

Extrémnu dĺžku konania, na ktorej nesie vinu krajský súd (celé konanie trvá na dvoch

stupňoch súdu už viac ako 13 rokov!) treba považovať za zbytočné prieťahy v konaní, ktoré

vo veci ochrany osobnosti sú z ústavnoprávneho aspektu neospravedlniteľné

a netolerovateľné, keďže svojimi dôsledkami nadobúdajú charakter odopierania

spravodlivosti (denegatio iustitiae - ).“

Vzhľadom na uvedené sa sťažovateľ domáha, aby ústavný súd po prijatí jeho

sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1/ Základné právo sťažovateľa Ing. F. T. na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prerokovanie veci v

primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Krajského súdu v Žiline sp. zn. (predtým

) porušené bolo.

2/ Krajskému súdu v Žiline prikazuje vo veci vedenej pod sp. zn.

konať bez zbytočných prieťahov.

3/ Ing. F. T. priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 10.000,- EUR (slovom

desaťtisíc), ktoré je Krajský súd v Žiline povinný mu vyplatiť do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

4/ Krajský súd v Žiline je povinný v lehote jedného mesiaca od právoplatnosti nálezu

nahradiť trovy konania sťažovateľovi na účet právnej zástupkyne JUDr. K. M. P. tak, ako

budú vyčíslené na výzvu Ústavného súdu Slovenskej republiky.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom konania ústavného súdu bolo skúmanie opodstatnenosti tvrdení

sťažovateľa o porušení jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručeného v a práva na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v odvolacom konaní

vedenom pod sp. zn. .

V uvedenej súvislosti ústavný súd poznamenáva, že konanie o odvolaní končí

vydaním procesného alebo meritórneho rozhodnutia odvolacím súdom podľa § 218 – § 223

, a teda nové odvolacie konanie hoci aj v tej istej

prvostupňovej veci nie je možné ani procesne a ani hmotnoprávne (vždy je predmetom

prieskumu iné prvostupňové rozhodnutie, pozn.) považovať za pokračovanie skoršieho

odvolacieho konania v tejto veci. Vzhľadom na uvedené tak nemožno prihliadnuť na

tvrdenia sťažovateľa, ktorý napádané odvolacie konanie vedené krajským súdom pod sp. zn.

posudzuje ako pokračovanie už v minulosti v danej veci vedeného

odvolacieho konania pod sp. zn. , a z tohto pohľadu vyhodnocuje aj ním

namietané prieťahy v konaní, ktoré určuje ako súčet období nekonania krajského súdu

v tomto skoršom odvolacom konaní a období nečinnosti v terajšom odvolacom konaní

vedenom pod sp. zn. .

V rámci predbežného prerokovania veci ústavný súd najprv skúmal, či v súvislosti

s napádaným odvolacím konaním vedeným krajským súdom pod sp. zn.

sťažovateľ využil všetky jemu dostupné prostriedky, ktoré v zmysle svojej judikatúry

ústavný súd považuje za účinné prostriedky nápravy namietaného porušenia základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote.

Špecifickosť sťažnosti podanej ústavnému súdu podľa totiž

spočíva okrem iného aj v tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel

a účel zásady subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci

nemôže byť iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej

moci, v tom rámci predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto

súvislosti inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých

ostatných do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že za takýto účinný prostriedok

nápravy, ktorého využitie predchádza podaniu sťažnosti podľa ,

považuje sťažnosť na prieťahy v konaní adresovanú predsedovi všeobecného súdu [podľa

a a nasl. o súdoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (ďalej len „zákon o súdoch“)]. V tejto súvislosti ústavný súd už viackrát

rozhodol (napr. , ), že účelom práva účastníka konania pred

všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto

súdu, aby sám urobil nápravu a odstránil protiprávny stav zapríčinený nesprávnym

postupom alebo svojou nečinnosťou. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorej predmetom je

namietané porušenie základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, koná iba za predpokladu, že sťažovateľ preukáže, že využil označené právne

prostriedky podľa zákona o súdoch ( ), avšak ich

využitím nedosiahol účinnú nápravu namietaného porušenia označených práv.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní podľa § 3

ods. 7 a § 62 ods. 1 a nasl. zákona o súdoch zásadne považuje za účinný prostriedok

ochrany základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (napr.

, ). Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred

zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie

o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov, ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez

zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2

ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) označeného zákona].

Ústavný súd z listu krajského súdu sp. zn. Spr 202/2013 zo 14. marca 2013 zistil, že

sťažovateľ pre namietané prieťahy v odvolacom konaní krajského súdu vedenom pod sp. zn.

sťažnosť na prieťahy podľa zákona o súdoch predsedovi krajského súdu

nepodal.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že v tomto prípade nevyužitie

právneho prostriedku, na uplatnenie ktorého mal sťažovateľ právo (sťažnosť na prieťahy

v konaní) podľa zákona o súdoch, je dôvodom na odmietnutie sťažnosti sťažovateľa už po

jej predbežnom prerokovaní pre jej neprípustnosť (§ 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1

).

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o prikázaní

krajskému súdu konať, ako aj rozhodnutie o priznaní finančného zadosťučinenia či úhrady

trov konania je viazané na vyslovenie porušenia základného práva alebo slobody

sťažovateľa ( prvá veta ), ústavný súd o týchto častiach sťažnosti už

nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. mája 2013