Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/301/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení, predsedníčky senátu JUDr. Amálie Paulerovej a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a Mgr. Kataríny Beniačovej v právnej veci navrhovateľa - Ing. N. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXXX/XX S., v zastúpení JUDr. Tatiana Polková, advokátka, so sídlom M. U.. XXX/XX S., proti odporcovi: P E R E X, a.s., so sídlom Trnavská cesta 39/A, Bratislava, IČO: 00 685 313, v zastúpení JUDr. Marek Ogurčák, advokát so sídlom F. X/A, Q., o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, na základe odvolania odporcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č. k. -334 zo dňa 30. júna 2011, takto

rozhodol:

N e d o t ý k a sa rozsudku vo výroku, v ktorom okresný súd v ostatnej časti ohľadom zaplatenia nemajetkovej ujmy návrh navrhovateľa zamietol.

V ostatných výrokoch rozsudok okresného súdu m e n í tak, že návrh navrhovateľa z a m i e t a .

O trovách konania rozhodne odvolací súd do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku na rovnakej strane s rovnakým písmom, akým bol uverejnený článok a jeho názov v bývalom týždenníku Moment č. 47 z 19.11.1999, v samostatne nepredajnom magazíne denníka Pravda s názvom Moment, uverejniť ospravedlnenie N. T. s textom v konkrétnom znení vo výrokovej vete rozsudku. Odporcovi uložil povinnosť uhradiť navrhovateľovi náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 165.969,59 eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku ako aj povinnosť uhradiť navrhovateľovi trovy konania a trovy právneho zastúpenia v sume 22.766,46 eur na účet právnej zástupkyne JUDr. Tatiany Polkovej, tiež v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V ostatnej časti ohľadom zaplatenia nemajetkovej ujmy súd návrh navrhovateľa zamietol.

Vykonaným dokazovaním zistil, že v modernom spoločenskom týždenníku dňa 19.11.1999 č. 47 v samostatne nepredajnom magazíne denníka Pravda, ktorého vydavateľom je odporca vyšiel článok „Sudca na odstrel“. Okrem iných skutočností je v článku uvedené, že „ spomínaná L. K., ktorá je stíhaná za podvody hospodárskeho charakteru, je dobrou (podľa niektorých zdrojov dokonca intímnou) priateľkou N. T, ďalej je N. T. spomínaný v tom slova zmysle, že to nie je hocaký podvodník, začal pôsobiť ako vyberač nie v zmysle výpalného, na to sa cenil príliš vysoko, ale ako vyberač protihodnoty, fungovalo to asi tak, že N. T. získal informáciu, že na osobu X.Y. sa chystá zatykač, ponúkol túto informáciu na predaj - ako tovar a skasíroval. Sám seba N. T. rád prezentoval a prezentuje ako poctivého podnikateľa, no vzhľadom na charakter podnikania a mravov mu málokto verí. Najlepším príkladom včasného echa pred zatknutím je samotný N. T. Trestný čin kvôli ktorému v roku 1994 náhlivo opustil vlasť, mal hodnotu 120.000.000,- Sk a išlo o podvod na clearingovom účte. Navyše tohto sprevádza povesť násilníka

schopného všetkého, vyšetrovateľovi Policajného zboru sa vyhrážal smrťou, iný policajt dostal takú bitku, že sa liečil 3 týždne a ďalšiemu zasa pred garážou vybuchla nálož.

Navrhovateľ tvrdil, že N. T., odporca myslel jeho konkrétnu osobu, teda Ing. N. A.. Dokazoval, že nemá žiadnu intímnu priateľku spomínanú L. K., nevedel kto to je. Jeho manželka vzhľadom na popísané skutočnosti podala návrh o rozvod, priatelia sa jej začali vysmievať, že jej manžel má milenku. Jeho osobu ako Ing. N. A. je veľmi ľahko možné identifikovať, nikto iný nebol privezený z Brazílie ako on - teda N. T. Každému kto ho pozná, či sú to už priatelia, známy, rodinní príslušníci, obchodní partneri, občania mesta Žiliny, bolo od samého začiatku zrejmé, že sa jedná o jeho osobu. Navyše v článku bola uvedená aj fotografia jeho rodinného domu, kde kedysi so svojou manželkou býval. On osobne nikoho iného v Žiline s iniciálami N. T. nepozná, každému muselo byť jasné, že sa jedná o N. A. teda, že sa jedná o jeho osobu. Skutočnosti, že bol popisovaný v článku ako podvodník sa nezakladajú na pravde, bol trestne stíhaný, ale toto bolo zastavené. Dokonca bol rehabilitovaný a odškodnený štátom sumou 33.193,92 eur za to, že bol bezdôvodne stíhaný. Ani ďalšie tvrdenia o jeho násilníckej povesti sa nezakladajú na pravde.

Odporca v konaní namietal aktívnu vecnú legitimáciu navrhovateľa, v spore nemožno v žiadnom prípade stotožňovať opisovanú osobu v článku N. T. s menom a priezviskom navrhovateľa Ing. N. A..

Vykonaným dokazovaním okresný súd mal nepochybne preukázané, že v celom článku boli o osobe N. A. uvedené klamstvá a nepravdivé informácie. Odporca nepredložil relevantné dôkazy, ktoré by potvrdili, že N. T. mal intímnu známosť s osobou L. K., že je podvodník, že začal pôsobiť ako vyberač nie v zmysle výpalného, ale vyberač protihodnoty, že má povesť násilníka schopného všetkého a, že sa mal vyhrážať vyšetrovateľovi smrťou, iný policajt mal dostať bitku z ktorej sa liečil 3 týždne a ďalšiemu zasa pred garážou vybuchla nálož. Skutočnosti uvádzané v článku, že N. T. náhlivo opustil SR a odišiel do Brazílie sú znova len informácie - polopravdy. Sám navrhovateľ priznal, že bol v Brazílii, neodišiel však na základe trestného stíhania, toto začalo v čase keď bol v spomínanej krajine, o čom svedčia aj uznesenia o trestnom stíhaní. Mal sa dopustiť clearingového podvodu v hodnote 120.000.000,- Sk, trestné stíhanie voči navrhovateľovi bolo však v tejto veci právoplatne zastavené, dokonca za nezákonné rozhodnutie o začatí trestného stíhania v tejto trestnej veci bol navrhovateľ odškodnený. Autorka článku S. P. bola rozsudkom Okresného súdu Bratislava I. v súvislosti s článkom aj trestne stíhaná, pre trestný čin ohovárania a právoplatne zaň odsúdená. Aj z výpovede svedkov Ing. F. a Ing. B. pre súd nepochybne vyplynulo, že iniciály N. T. boli stotožnené so samotným navrhovateľom, že každý v Žiline poznal prípad navrhovateľa, ktorý bol odcestovaný do Brazílie a odtiaľ vydaný pre účely trestného konania, každý vedel, že sa jedná o osobu navrhovateľa a iniciály N. T. nestotožňovali s inou osobou. Vec bola pomerne široko medializovaná, dokonca aj prostredníctvom televíznych správ. Aj z výsluchu svedkyne manželky J. A. vyplynulo, že všetkým jej rodinným príslušníkom, priateľom, známym, obchodným partnerom bolo zrejmé keď vyšiel tento článok, o ktorú osobu sa jedná, že sa jedná o jej manžela N. A., teda navrhovateľa, a nie o nejakú inú osobu s iniciálami N. T. Podľa názoru okresného súdu obrana odporcu o tom, že nemožno jednoznačne stotožniť iniciály uvedené v predmetnom článku s osobou samotného navrhovateľa neobstoja.

Okresný súd pri právnom posúdení veci aplikoval ust. v spojení s ust. , konštatoval dôvodnosť nároku navrhovateľa nielen na morálnu satisfakciu ale aj na nemajetkovú ujmu. Pre takýto záver okresný súd mal preukázané kumulatívne splnenie zákonných podmienok: 1. okolnosť, že nestačí zadosťučinenie podľa z hľadiska intenzity trvania a rozsahu nepriaznivých následkov vzniknutých vzhľadom na postavenie navrhovateľa v rodine a v spoločnosti a 2. že neoprávneným zásahom uskutočneným v hromadnom informačnom prostriedku došlo k zníženiu dôstojnosti a vážnosti navrhovateľa v spoločnosti v značnej miere. Pri stanovení výšky nemajetkovej ujmy v peniazoch pre súd zohrala významnú úlohu závažnosť ujmy a samotné okolnosti za ktorých k neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby došlo. Súd uvádza, že v žalovanom článku boli uvedené také závažné klamstvá, dokonca ktoré sa dajú považovať za zlý úmysel alebo pohnútku škandalizovať a ohovoriť samotného navrhovateľa. V tejto súvislosti dal do pozornosti závery rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.11.1993 sp. zn. . Navrhovateľ žiadal náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 663.878,37 eur. Súd konštatoval, že boli porušené osobnostné práva navrhovateľa neoprávneným zásahom do priznaných práv printovým médiom, ktorá skutočnosť zvyšuje závažnosť ujmy vzniknutej navrhovateľovi, nie však do takej miery ako to navrhovateľ tvrdil. Pri určení výšky náhrady nemajetkovej ujmy súd prihliadal na závery trestných rozsudkov vzťahujúcich

sa na odsúdenie autorky článku S. P. pre šírenie nepravdivých informácii v dotknutom článku, keď v označených rozsudkoch konanie menovanej - o inom oznámila nepravdivý údaj, bolo hodnotené ako konanie spôsobilé značnou mierou narušiť vážnosť spoluobčanov, poškodiť ho v zamestnaní, narušiť rodinné vzťahy alebo spôsobiť inú vážnejšiu ujmu a činnosť bola spáchanú tlačou. Súd poukazuje na to, že už v samotnej skutkovej podstate trestného činu ohovárania sa vyznačuje znak „značnou mierou“. Priznaná náhrada nemajetkovej ujmy navrhovateľovi vo výške 165.969,59 eur vyjadruje podľa názoru okresného súdu reálne zadosťučinenie za to, čo bolo spôsobené osobe navrhovateľa uverejneným článkom (rozvodové konanie, strata obchodných kontaktov, strata priateľov). O trovách konania okresný súd rozhodoval podľa , konštatoval úspech navrhovateľa v časti ospravedlnenia v plnom rozsahu a v časti nemajetkovej ujmy úspech čiastočný a priznal mu náhradu trov konania v celkovej výške 22.766,46 eur, z tejto sumy titulom súdneho poplatku za podaný návrh sumu 3.385,78 eur, titulom súdneho poplatku sumu 33,- eur za návrh o nariadenie predbežného opatrenia a vo zvyšnej sume trovy právneho zastúpenia v plnej uplatňovanej výške, po konštatácii účelnosti ich vynaloženia a správnosti vyčíslenia v zmysle Vyhlášky MS SR č. a Vyhlášky MS SR č.

Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie odporca. V pomerne rozsiahlom odvolaní namietal zmätočnosť, nepresvedčivosť a nepreskúmateľnosť rozsudku. Odôvodnenie rozsudku súdu nezodpovedá zákonným požiadavkám Súd sa dopustil procesnej nedôslednosti v dôkaznom konaní keď nevyhodnotil dôkazy podľa Súd sa buď vôbec alebo nedostatočným spôsobom vysporiadal s jeho argumentáciou v konaní, v dôvodoch rozhodnutia sa nevyjadril k skutočnostiam ktorým on ( odvolateľ) popieral uplatnený nárok navrhovateľa. Naviac relevantným spôsobom nevykonal súd ďalšie dôkazy, ktoré navrhoval, najmä pripojením súvisiacich súdnych spisov, naviac súd účastníkov konania v zmysle ust. nepoučil. Rozsudok okresného súdu je nezákonný, arbitrárny, bez uvedenia konkrétnych dôvodov a skutočností, ktoré by preukazovali zásah do práva na ochranu osobnosti navrhovateľa a odôvodnili priznanie mu absolútne neadekvátnej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výrok rozsudku súdu v časti povinnosti odporcu uverejniť ospravedlnenie navrhovateľovi sa vo viacerých častiach obsahu textu odlišuje od textu uznesenia súdu zo dňa 01.04.2009, ktorým pripustil zmenu návrhu na začatie konanie. Výrok súdu obsahujúci v časti ospravedlnenia text o tom, že „PEREX, a.s., nedisponuje žiadnymi relevantnými dôkazmi, ktorými môže preukázať pravdivosť informácií v článku nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, je založený na čistých domnienkach a predpokladoch. Okresný súd relevantným spôsobom sa nevyporiadal ani s otázkou namietanej aktívnej vecnej legitimácie v konaní. Skutočnosť, že navrhovateľ vztiahol publikované informácie na svoju osobu bez ďalšieho nemôže zakladať jeho aktívnu legitimáciu v konaní. V konaní nebol predložený ani vykonaný dôkaz, ktorým by bolo možné vyvodiť, že sa uverejnené informácie týkali práve a len osoby navrhovateľa. Z vykonaného dokazovania naopak vyplynulo, že v meste Žilina žije viacero osôb s iniciálkami N. T., že v meste Žilina žije ďalšia osoba s menom a priezviskom N. A.. Z tohto dôvodu výrokom rozsudku súdu priznané ospravedlnenie N. T. je neurčité a nevykonateľné, nakoľko nie je zrejmé, ktorému z N. T. je adresované. V neposlednom rade objektívna možnosť čitateľom mimo mesta Žilina, zistiť kto je N. T. bola a je nulová. Čitatelia celoslovenského vydania týždenníka Moment č. 47/1999, v ostatných častiach Slovenska nemali a nemajú možnosť stotožniť si uverejnenú informáciu s konkrétnou osobou. V prípade, ak by si aj čitatelia týždenníka Moment č. 47/1999 stotožnili uverejnené informácie s osobou navrhovateľa, mohli tak učiniť len na základe predchádzajúcich informácií o jeho osobe, ktoré mali k dispozícii pred uverejnením predmetného článku. Informácie o osobe žalobcu sa teda nedozvedeli z obsahu žalovaného článku ale z iných zdrojov odlišných od týždenníka Moment, a to ešte pred uverejnením žalovaného článku. Vypočutí svedkovia Ing. F., Ing. B. potvrdili, že s navrhovateľom sa poznali, už v roku 1995-1996 vedeli o jeho trestnom stíhaní a extradícii z Brazílie. Bez týchto informácii nebolo a nie je možné priradiť obsah článku ku konkrétnej osobe, a preto osoby mimo Žiliny nemali objektívne možnosť stotožniť informácie s konkrétnou osobou, nakoľko tieto informácie nemali a nevedeli si ich splniť so žiadnou konkrétnou fyzickou osobou. Táto skutočnosť podľa odvolateľa má ďalekosiahly význam pri určovaní výšky náhrady nemajetkovej ujmy akejkoľvek fyzickej osobe, ktorá stiahne informácie o N. T. na svoju osobu. V neposlednom rade samotný súd na strane 8 rozsudku uviedol, že „...každý v Žiline poznal prípad navrhovateľa, ktorý bol odcestovaný do Brazílie a odtiaľ bol vydaný pre účely trestného konania. Súd v rozsudku selektívne a nepresne parafrázoval obsah časti svedeckých výpovedí svedkov vypočutých v konaní, pričom úmyselne neprihliadal na skutočnosti, ktoré vyšli na základe vykonaného dokazovania na povrch, a to na skutočnosti svedčiace o pravdivosti

uverejnených informácií, že k zásahu do práva na ochranu osobnosti navrhovateľa došlo dávno pred uverejnením žalovaného článku v príčinnej súvislosti s trestným stíhaním navrhovateľa. Návrh Ing. A. na rozvod manželstva bol podaný ešte v roku 1996. Konanie o rozvod manželstva bolo dňa 27.02.1997 prerušené a dňa 12.03.1998 zastavené. Z toho je zrejmé, že Ing. A. podala návrh na rozvod v čase, kedy sa navrhovateľ podľa jeho slov dobrovoľne a nevynútene nachádzal na území Brazílie, a viac ako tri roky pred uverejnením žalovaného článku, okrem tohto návrhu žiadny ďalší návrh na rozvod manželstva nepodávala. Tu absentuje akákoľvek príčinná súvislosť so žalovaným článkom a tvrdenia svedkyne sú nepravdivé, zavádzajúce. Zistený skutkový stav pre neúplnosť a nesprávnosť neobstojí. Následne právny stav a právne posúdenie veci je nesprávne. Súd v prejednávanej veci po formálnej stránke právne posúdil vec podľa , , avšak jeho záver nevychádzal z celkového obsahu vykonaného dokazovania, súd neprihliadal na zrejmé rozpory vo výpovediach svedkov, iba účelovo vychádzal zo skutkových okolností, ktoré boli potrebné pre rozhodnutie súdu uvedené vo výroku rozsudku. Odvolateľ namietal svedecké výpovede Ing. R. B., ktorý podával svedeckú výpoveď z druhej ruky, Ing. L. F. potvrdil, že o trestnom stíhaní navrhovateľa a o jeho extradícii z Brazílie na územie SR mal vedomosť bez ohľadu na obsah žalovaného článku. Podľa jeho vyjadrenia v danom čase to bola úplne verejná vec, každý o tom vedel, informáciu o týchto skutočnostiach sám svedok sa dozvedel z televíznych novín niekedy v roku 1995/1996. Súd nekonfrontoval obsah svedeckej výpovede autorky žalovaného článku s materiálmi, ktoré táto svedkyňa označila ako podklady pre prípravy a napísanie žalovaného článku. Navrhovateľom produkované dôkazy podľa názoru odvolateľa preukázali, že informácie o trestnom stíhaní, extradície osoby navrhovateľa z Brazílie na územie SR boli široko medializované. Navrhovateľom tvrdené následky boli vyvolané inými printovými alebo elektronickými médiami odlišnými od týždenníka Moment, a to v čase pred vydaním žalovaného článku - v rokoch 1995-1996. Navrhovateľa nediskreditoval žalovaný článok týždenníka Moment ale podozrenia z nezákonného konania a možného opakovania porušenia zákona. Práve podozrenia a pochybnosti, ktoré sa stali dôvodom záujmu verejnosti o navrhovateľovi sa týkali len jeho osoby, čo bolo dôvodom, prečo boli o ňom uverejňované články v tlači a navrhovateľovi sa rovnako venovala aj televízia a rozhlas. Neexistencia príčinnej súvislosti medzi žalovaným článkom a tvrdenými následkami nemôže bez ďalšieho zakladať dôvody pre zásah do subjektívnych práv navrhovateľa. Existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym zásahom do subjektívnych práv fyzickej osoby a následkami vyvolanými v osobnostnej sfére fyzickej osoby je predpokladom ochrany podľa a nasl. , preto odvolateľ mal za to, že nebola v konaní preukázaná značná miera zásahu do osobného alebo profesijného života navrhovateľa. V inom súdnom konaní vedenom u OS Žilina pod sp. zn. podal navrhovateľ totožnú žalobu, z totožných dôvodov a to po viac ako 7 rokoch a 8 mesiacoch od uverejnenia žalovaného článku, keď v označenom konaní sa dožadoval náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch len vo výške 100.000,- Sk bez morálnej satisfakcie. Z toho je zrejmé, že navrhovateľ subjektívne pociťoval vzniknutú ujmu na osobnostných právach vzhľadom na všetky okolnosti prípadu, intenzitu, rozsah a trvanie len v takom rozsahu, v akom ich uplatňoval v predmetnom súdnom konaní. Okolnosť, že autorka článku S. P. bola rozsudkom OS Bratislava I. v konaní vedenom pod sp. zn. uznaná za vinnú, neznamená, že materiály z ktorých pri písaní článku vychádzala neexistujú alebo sú nepravdivé. Napokon odvolateľ namietal aj neprimeranosť náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Poukazoval na nesprávnu aplikáciu ustanovenia . Značná miera zásahu do práva na ochranu osobnosti navrhovateľa preukázaná vykonaným dokazovaním nebola. Napriek tomu, že nemal súd ničím preukázanú intenzitu, rozsah ani trvanie zásahu, príčinnú súvislosť medzi následkami zasahujúcimi do osobnostnej sféry navrhovateľa prebratým článkom a napokon ani to, že došlo k zníženiu dôstojnosti fyzickej osoby v značnej miere, priznal navrhovateľovi neuveriteľne neprimerane vysokú náhradu nemajetkovej ujmy. Odvolateľ poukazoval aj na závery rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva prijaté vo viacerých rozhodnutiach v obdobnej problematike. Podľa názoru odvolateľa v prebiehajúcom konaní bolo dokazovaním riadne preukázané, že uverejnené informácie v žalovanom článku v týždenníku boli a sú pravdivé, nemohlo dôjsť uverejnením pravdivej informácie k zásahu do práva na ochranu osobnosti navrhovateľa a uverejnené informácie na podklade vykonaného dokazovania neboli objektívne spôsobilé zasiahnuť do navrhovateľovho práva na ochranu povesti. Odvolanie odporcu smerovalo aj do výroku rozsudku o náhrade trov konania, podľa neho pri spôsobe výpočtu trov právneho zastúpenia mal súd aplikovať vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov, teda mal vychádzať z neoceniteľnej hodnoty, navyše súd priznal náhradu aj za úkony, ktoré boli nadbytočné, resp. za tie, ktoré sa neuskutočnili. V čase vyhlásenia rozsudku neexistoval žiadny relevantný dôvod na zaplatenie akéhokoľvek súdneho poplatku.

Odporca sa domáhal zmeny napadnutého rozsudku, v rámci tejto zmeny žiadal zamietnuť návrh navrhovateľa v celom rozsahu a zaviazať ho k náhrade trov konania, alternatívne ak odvolací súd zistí, že nie sú naplnené podmienky pre zmenu rozhodnutia, žiadal rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadal potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa pre jeho vecnú správnosť. Za irelevantné považoval odvolací dôvod uvádzajúci podanie žaloby vedenej na OS Žilina pod sp. zn. . Táto žaloba bola podaná z opatrnosti ako reakcia na nečinnosť súdu trvajúcu 8 rokov, keď ani okresný ani krajský súd nevedeli dať navrhovateľovi relevantnú odpoveď, kde sa nachádza pôvodný spis , ktorý sa stratil. Z hľadiska brutality útoku na česť, povesť, dobré meno a dôstojnosť navrhovateľa je sporný článok ojedinelým zjavom aj medzi tzv. bulvárnymi printovými médiami. Je nevídané v jednom článku spraviť z bezúhonného občana zločinca, podvodníka, násilníka, korupčníka, bigamistu a takmer vraha. Článok najhrubším spôsobom neoprávnene zasiahol do osobnostných práv navrhovateľa, je potom prirodzené, že ten sa domáha primeranej satisfakcie tak morálneho ako i majetkového charakteru. V súvislosti s náhradou nemajetkovej ujmy, navrhovateľ poukazoval aj na závery viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu SR v obdobnej právnej problematike. V konkrétnej prejednávanej veci boli porušené osobnostné práva navrhovateľa vo forme neoprávneného zásahu do priznaných práv printovým médiom s čitateľnosťou po celom území Slovenskej republiky, ktorá skutočnosť zvyšuje závažnosť vzniknutej ujmy, preto boli splnené zákonné podmienky pre rozhodnutie súdu v súlade s ust. , . Navrhovateľ poukazoval aj na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR tak v otázke náhrady nemajetkovej ujmy vo viacerých rozhodnutiach ako aj v otázke náhrady trov konania v obdobných právnych veciach. Navrhovateľ žiadal rozsudok okresného súdu potvrdiť pre vecnú správnosť a priznať trovy odvolacieho konania.

Odporca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu navrhovateľa uvádzal opätovne tie otázky procesného a hmotnoprávneho charakteru na ktoré poukazoval aj v odvolaní.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie podal účastník ( prvá veta ) v zákonom stanovenej lehote ( ), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení a po nariadení odvolacieho pojednávania ( ), nedotýkal sa výroku rozsudku v ktorom okresný súd zamietol návrh navrhovateľa v ostatnej časti ohľadom zaplatenia nemajetkovej ujmy. Podľa krajský súd rozsudok okresného súdu v ostatných výrokoch zmenil tak, že návrh navrhovateľa zamietol.

Preskúmaním spisu odvolací súd zistil, že okresný súd na návrh navrhovateľa uznesením č.k. -84 zo dňa 01.04.2009 pripustil zmenu rozsudočného návrhu, podľa tejto zmeny sa navrhovateľ domáhal, aby žalovaná strana PEREX, a.s. bola povinná v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku na rovnakej strane rovnakým písmom, akým bol uverejnený článok a jeho názov v bývalom týždenníku Moment č. 47 z 19.11.1999 samostatne nepredajnom magazíne denníka Pravda s názvom Moment uverejniť ospravedlnenie s nasledovných textom:

Ospravedlnenie N. T.

Dňa 19.11.1999 v týždenníku Moment bol uverejnený článok autorky S. P. pod názvom „Sudca na odstrel?“ , v ktorom je okrem iného uvedené:

- spomínaná L. K., za ktorú orodoval N. D., a ktorá je trestne stíhaná za podvody hospodárskeho charakteru, je dobrou (podľa niektorých zdrojov dokonca intímnou) priateľkou N. T.

- N. T. nie je hocaký podvodník.

- N. T. začal pôsobiť ako vyberač - nie v zmysle výpalného, na to sa cenil príliš vysoko, ale nazvime ho vyberačom protihodnoty. Fungovalo to asi takto: N. T. získal informáciu, že na X.Y. sa chystá zatykač. Ponúkol teda túto informáciu na predaj - ako tovar - a skasíroval.

- Sám seba N. T. rád prezentuje ako poctivého podnikateľa, no vzhľadom na charakter podnikania a mravov mu málokto uverí.

- ... najlepším príkladom včasného echa pred zatknutím je samotný N. T. ... Trestný čin, kvôli ktorému N. T. v roku 1994 náhlivo opustil vlasť, mal hodnotu 120 miliónov korún a išlo o podvod na clearingovom účte.

- N. T. sprevádzala odstrašujúca povesť násilníka, schopného všetkého. Spomínanému vyšetrovateľovi sa vraj vyhrážal smrťou, iný policajt dostal takú bitku, že sa liečil 3 týždne a ďalšiemu zas pred garážou vybuchla nálož...

Všetky uverejnené tvrdenia sú nepravdivé. P E R E X, a.s., nedisponuje žiadnymi relevantnými dôkazmi, ktorými môže preukázať, že L. K. je dobrou (dokonca intímnou) priateľkou N. T. Nie je pravda, že N. T. je podvodník. Nie je pravda, že N. T. pôsobil ako vyberač, takým spôsobom, že získal informáciu, že sa chystá na nemenovanú osobu zatykač, túto informáciu ponúkol na predaj ako tovar a túto skasíroval. Spoločnosť P E R E X, a.s. nedisponuje žiadnymi dôkazmi, ktorí spochybňujú charakter a mravy N. T. Nie je pravdou, že N. T. dostal včasné echo pred zatknutím a nie je pravdou, že N. T. náhlivo opustil vlasť. Spoločnosť P E R E X, a.s. nedisponuje žiadnymi dôkazmi, ktorými môže preukázať odstrašujúcu povesť násilníka N. T., schopného všetkého. Rovnako nemá žiadne dôkazy, ktorými môže preukázať, že sa N. T. vyhrážal vyšetrovateľovi smrťou a že N. T. má akýkoľvek vzťah k bitke, ktorú iný policajt dostal a z ktorej sa liečil 3 týždne a ďalšiemu zas pred garážou vybuchla nálož.

Za zverejnenie nepravdivých tvrdení sa P E R E X, a.s., vydavateľ bývalého spoločenského týždenníka Moment ospravedlňuje N. T.

2/ žalovaná strana P E R E X, a.s. je povinná zaplatiť žalobcovi Ing. N. A. náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 663.878,37 EUR v lehote od právoplatnosti rozsudku.

3/ Žalovaná strana je povinná zaplatiť žalobcovi trovy konania na účet právnej zástupkyne JUDr. Tatiane Polkovej, vedený v P. sporiteľni, a.s. číslo účtu: XXXXXXXX/XXXX v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V prípade ochrany osobnosti v súvislosti s výrokmi uverejnenými v printových médiách je povinnosťou žalobcu v žalobe uviesť, ktoré konkrétne výroky považuje za zásah do osobnostných práv. Bez jednoznačného vymedzenia týchto výrokov žaloba nie je spôsobilým predmetom súdneho konania ( z nálezu Ústavného súdu SR sp.zn. ). Zo žaloby Ing. N. A. vyplynulo jednoznačné vymedzenie konkrétnych výrokov uverejnené konkrétnym printovým médiom ( vydavateľ odporca ) v konkrétnom článku, v konkrétnom znení o osobe N. T. To znamená, že žaloba navrhovateľa je spôsobilým predmetom súdneho konania.

Krajský súd na odvolacom pojednávaní čiastočne opakoval a doplnil dokazovanie, oboznámil sa s konkrétnym znením dotknutých častí uverejneného článku, doplnil dokazovanie aj výsluchom navrhovateľa, listinným dôkazom - výpismi zo živnostenského registra ohľadne podnikateľského subjektu N. T. - keďže navrhovateľ tvrdil, že podnikal pod uvedeným obchodným menom. Pred odvolacím súdom postoje účastníkov zostali nezmenené. Navrhovateľ zotrvával na podanej žalobe ako aj na tom, že ním namietaným článkom bolo zasiahnuté do jeho osobnostných práv, jednalo sa o zásah závažný, porušujúci jeho garantované práva, k tomuto zásahu pritom došlo širokou medializáciou printovým médiom. Odporca - odvolateľ tiež zotrvával na svojich prezentovaných postojoch, ktoré uvádzal v podanom odvolaní a aj v konaní pred súdom prvého stupňa.

Podľa SR má každý právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena, každý má právo na ochranu pred neoprávneným zásahom do súkromného a rodinného života a každý má právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe.

Podľa SR sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky. zaručené právo slobody prejavu, právo na informácie je obsahovo obmedzené právami iných, pretože aj forma ktorou sa názory vyjadrujú navonok je úzko spojená s ústavne zaručeným právom na ktorý sa upína.

Podľa fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej slobody. Právo na ochranu osobnosti patrí vždy konkrétnej fyzickej osobe, predmetom ochrany podľa sú také rýdzo osobné práva občana, ktoré ovplyvňujú rozvoj jeho osobnosti a sú s ním úzko späté. Pod

zásahom do chránených práv osobnosti človeka treba rozumieť určité správanie aktívne alebo pasívne. Neoprávneným zásahom je zásadne každé nepravdivé tvrdenie alebo obvinenie, ktoré zasahuje do práva chráneného v a nasl. .

Vzhľadom na odvolací argument odvolateľa ( argumentácia vo vecnej rovine uplatňovaná aj v konaní pred súdom prvého stupňa) sa odvolací súd prioritne zaoberal namietanou otázkou nedostatku aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa.

Predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je jednak to, že došlo k neoprávnenému zásahu, a jednak to, že tento zásah bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na chránených osobnostných právach. Obe náležitosti musia byť splnené, aby vznikol právny vzťah, ktorého obsahom je na jednej strane právo domáhať sa ochrany podľa a na druhej strane povinnosť znášať sankcie uložené súdom. Účastníkom, ktorý je v rámci tohto právneho vzťahu nositeľom uvedeného oprávnenia ( subjektom ochrany), je fyzická osoba, do ktorej osobnostných práv bolo zasiahnuté. Účastníkom, ktorý je nositeľom povinnosti upustiť od neoprávnených zásahov do práva na ochranu osobnosti alebo odstrániť následky zásahov, alebo poskytnúť primerané zadosťučinenie je vždy tá fyzická alebo právnická osoba, ktorá sa dopustila určitého konania neoprávnene zasahujúceho do chránených osobnostných práv, je pôvodcom alebo subjektom zásahu ( z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR z 28.2.2008,sp.zn. ). Predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je nielen zistenie, že žalobca je fyzickou osobou, ktorej osobnostné práva boli porušené alebo ohrozené, ale aj zistenie, že žalovaný ( fyzická alebo právnická osoba) sa dopustil takého konania, ktoré žalobca v konaní považoval za zásah do jeho chránených práv a z ktorého vyvodzoval svoje právo na ochranu osobnosti. Obe zisťovania sú súčasťou skúmania, kto je v konaní vecne legitimovaný. Vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, v rámci ktorého jeden z účastníkov je nositeľom oprávnenia ( je aktívne legitimovaný) a druhý účastník je nositeľom právnej povinnosti ( je pasívne legitimovaný). Nedostatok vecnej legitimácie ( aktívnej alebo pasívnej) vždy vedie k zamietnutiu návrhu na začatie konania meritórnym rozhodnutím ( z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR z 30. Júla 2008, sp.zn. ).

V konkrétnej prejednávanej veci medzi účastníkmi konania nebolo sporné uverejnenie dotknutého článku v týždenníku Moment, v konkrétnom čísle a pod konkrétnym názvom, nebol spor ani o tom, že vydavateľom týždenníka bol odporca. Za osobitne významnú otázku pri vyriešení aktívnej vecnej legitimácie považoval krajskú súd najmä tú skutočnosť, či v dotknutom článku uvádzanú osobu - N. T. mohol bežný čitateľ stotožniť s osobou navrhovateľa Ing. N. A., bytom U. XXXX/XX S.. Podľa názoru odvolacieho súdu bežný čitateľ podľa identifikačných údajov osobu v článku - označenej začiatočným priezviskom T. a menom N. nemohol stotožniť s osobou navrhovateľa Ing. N. A.. Meno N. nie je meno výnimočné, ojedinelé, uvedené meno na území celého Slovenska patrí medzi často používané mená mužskej populácie, priezvisko so začiatočným písmenom T. používajú dokonca v regionálnych pomeroch - v okrese Žilina ( ako to vyplynulo aj z vykonaného dokazovania) aj viaceré fyzické osoby. Aby bežný čitateľ mohol stotožniť osobu N. T. s osobou navrhovateľa Ing. N. A. musel by disponovať (i v prípade vlastností uvádzaných v článku u osoby N. T.) nad rámec s ďalšími informáciami dokonca súkromného charakteru. Uvedený záver je opodstatnený konštatovať aj vo vzťahu k čitateľom v reginonálnych pomeroch, keď sám navrhovateľ na odvolacom pojednávaní potvrdil, že nepôsobil v minulosti ani ako verejne činná a známa osoba, takže verejnosť - čitatelia časopisu ani na základe prípadnej verejnej aktivity navrhovateľa ho nemohli stotožniť s osobou - N. T. Pokiaľ svedkovia vypočutí v konaní uviedli, že stotožnili osobu N. T. s osobou navrhovateľa nemožno opomenúť, že z ich výsluchu vyplynulo, že už dávnej minulosti pred zverejnením dotknutého článku sa dozvedeli z iných periodík informácie o vedenom trestnom stíhaní navrhovateľa. Ani v podnikateľskej rovine nie je možné stotožniť osobu N. T - s osobou navrhovateľa. Bolo v konaní pred odvolacím súdom vyvrátené jeho tvrdenie, že by bol podnikal pod obchodným menom N. T., naviac z vykonaného dokazovania vyplynulo i to, že existujú i ďalšie osoby - odlišné od navrhovateľa, podnikajúce pod obchodným menom Ing. N. A.. Na základe všetkých týchto uvedených skutočností dospel krajský súd k záveru, že inkriminovaný článok nebol spôsobilý vyvolať zákonom predpokladané dôsledky, zásah do osobnostných - individuálnych práv viažucich sa výslovne k osobe Ing. N. A. - navrhovateľa. Neboli teda splnené podmienky vyžadované podľa hmotnoprávnych úprav v ust. a pre nositeľa aktívnej vecnej legitimácie. Z týchto dôvodov krajský súd konštatoval v tejto namietanej otázke opodstatnenosť odvolania odporcu a v ďalšom už nevidel dôvod zaoberať sa s otázkami ako je dovolenosť zásahu, jeho intenzity, dôsledkov, existencie príčinnej súvislosti medzi zásahom a spôsobenou nemajetkovou

ujmou, adekvátnou formou požadovanej formy nápravy spôsobenej ujmy, splnenia podmienok priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, primeranosť výšky náhrady nemajetkovej ujmy a ďalšie.

Z týchto dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutých výrokoch zmenil tak, že návrh navrhovateľa zamietol, nedotýkal sa výroku rozsudku, v ktorom okresný súd v ostatnej časti ohľadom zaplatenia nemajetkovej ujmy návrh navrhovateľa zamietol, pretože tento výrok odvolaním napadnutý nebol.

Rozhodovanie o náhrade trov konania postupom podľa v spojení s ustanovením vyhradil odvolací súd do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.