Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 289/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. mája 2013

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. Š. Š., Ž., vo veci namietaného porušenia jeho

základného práva obracať sa sám alebo s inými vo veciach verejného alebo iného

spoločného záujmu na štátne orgány a orgány územnej samosprávy so žiadosťami, návrhmi

a sťažnosťami podľa postupom Národnej rady

Slovenskej republiky pri vybavovaní petície „za zmenu o voľbách

do Národnej rady SR“, a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. Š. Š. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. mája 2013

doručená sťažnosť Ing. Š. Š., Ž. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia

jeho základného práva obracať sa sám alebo s inými vo veciach verejného alebo iného

spoločného záujmu na štátne orgány a orgány územnej samosprávy so žiadosťami, návrhmi

a sťažnosťami podľa (ďalej len „“)

postupom Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“), konkrétne

Ústavnoprávnym výborom národnej rady pri vybavovaní petície „za zmenu zákona č.

o voľbách do Národnej rady SR“ .

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že 25. februára 2013 bola Kancelárii Národnej

rady Slovenskej republiky (ďalej len „kancelária národnej rady“) doručená petícia

sťažovateľa „za zmenu o voľbách do Národnej rady Slovenskej

republiky z 10. februára 2013“. Sťažovateľ bol jediným signatárom tejto petície. Obsahom

petície bola žiadosť, aby v o voľbách do Národnej rady Slovenskej

republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o voľbách“) bol v § 1 vypustený

text „podľa zásady pomerného zastúpenia“, v § 3 bol text „má trvalý pobyt na území

Slovenskej republiky“ nahradený znením „má trvalý pobyt na území volebného kraja

v ktorom kandiduje“, znenie § 11 bolo zmenené na „Územie Slovenskej republiky tvorí 150

volebných krajov s jedným mandátom“ a aby v piatej časti tohto zákona bola upravená

možnosť pre všetkých občanov navrhovať kandidátov na poslancov národnej rady, pokiaľ

majú trvalý pobyt vo volebnom kraji.

Predseda národnej rady pridelil 5. marca 2013 petíciu na ďalšie konanie

Ústavnoprávnemu výboru národnej rady v zmysle

o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov

(ďalej len „zákon o rokovacom poriadku“). Ústavnoprávny výbor prerokoval predmetnú

petíciu 20. marca 2013 a prijal k nej , podľa ktorého petíciu vzal na

vedomie a uložil predsedovi výboru informovať o výsledku jej prerokovania predsedu

národnej rady.

Sťažovateľ uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že jeho petícia nebola vybavená

„v súlade s SR a zákonom o petičnom práve“, podal predsedovi národnej rady

sťažnosť na spôsob jej vybavenia. V odpovedi z 23. apríla 2013 bolo sťažovateľovi

oznámené, že jeho petícia bola vybavená „v zmysle príslušných ustanovení platných

zákonov Slovenskej republiky“.

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní jeho sťažnosti túto prijal na ďalšie konanie a následne rozhodol nálezom,

v ktorom vysloví:

„1. Petičné právo Ing. Š. Š. podľa pri

vybavovaní petície č. 2/2013 Národnou radou SR porušené bolo.

2. Národná rada Slovenskej republiky je povinná vybaviť petíciu za zmenu zákona

č. 333/2004 Z. z o voľbách do Národnej rady SR (z 10. Februára 2013 podanú Ing. Š. Š.,

bytom Ž., v súlade s a o petičnom

práve.

3. Sťažovateľovi sa priznáva morálne zadosťučinenie vo výške 2. 000 EUR.

4. Národná rada Slovenskej republiky je povinná nahradiť trovy právneho

zastúpenia sťažovateľa na účet jeho právneho zástupcu do 15 dní od právoplatnosti tohto

nálezu.“

Sťažovateľ požiadal ústavný súd o ustanovenie zástupcu z radov advokátov v súlade

s .

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený.

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú

sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd

nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť

ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. ,

, , ).

V sťažnosti je oddelený petit od jej ostatných častí. Ústavný súd je podľa § 20 ods. 3

viazaný návrhom na začatie konania. Viazanosť ústavného súdu

návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ domáha.

Ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej

sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv (čl. 2

ods. 2 ).

Sťažovateľ tvrdí, že postupom národnej rady pri vybavovaní jeho petície „za zmenu

Z. z o voľbách do Národnej rady SR“ z 10. februára 2013 malo dôjsť

k porušeniu jeho základného práva podľa , pretože príslušný výbor ju

svojím uznesením len vzal na vedomie bez toho, aby zaujal stanovisko k jej obsahu.

Podľa petičné právo sa zaručuje. Každý má právo sám alebo

s inými obracať sa vo veciach verejného alebo iného spoločného záujmu na štátne orgány

a orgány územnej samosprávy so žiadosťami, návrhmi a sťažnosťami.

Posúdenie otázky, či postup orgánu verejnej správy pri vybavovaní petície obstojí

z hľadiska , sa odvíja od obsahu a povahy jeho právomoci, k výkonu

ktorej sa vzťahuje obsah tejto petície. Výkon zákonodarnej právomoci národnej rady

významným spôsobom ovplyvňuje zásada slobodného výkonu poslaneckého mandátu, ktorá

je vyjadrená v . Podľa tohto ustanovenia vykonávajú poslanci svoj

mandát osobne podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi. Táto

ústavná garancia sa premieta i do výkonu ich práva predkladať návrh zákona a hlasovať

o návrhu zákona. Každý poslanec sa môže slobodne rozhodnúť, či navrhne prijatie zákona

alebo zmenu určitého zákona, ako aj to, akým spôsobom bude o konkrétnom návrhu zákona

hlasovať. Svoj postoj pritom z ústavnoprávneho hľadiska nemusí nijako odôvodňovať, jeho

zodpovednosť má totiž politický charakter voči občanom rozhodujúcim vo voľbách

o zložení národnej rady ().

Takto vymedzená povaha zákonodarnej činnosti národnej rady je významná

i z hľadiska hodnotenia spôsobu vybavenia petície z jej strany. Ustanovenie čl. 27 ods. 1

zaručuje tiež právo obracať sa na národnú radu so žiadosťami, návrhmi

a sťažnosťami vo veciach jej zákonodarnej pôsobnosti. Účel tohto práva je potrebné vidieť

predovšetkým v možnosti občanov vyjadrovať svoj názor vo vzťahu k zákonodarnej

činnosti priamo národnej rade, pričom, ako už bolo uvedené, povinnosť zaoberať sa petíciou

slúži vytvoreniu podmienok, „aby v prípade opodstatnenosti požiadaviek uvedených

v petícii mohla národná rada prostredníctvom pléna alebo výborov prijať vo verejnom

záujme potrebné opatrenia legislatívneho alebo iného charakteru“ ().

Na druhej strane nemožno toto právo chápať ako obmedzenie právomoci a uváženia

národnej rady pri prijímaní zákonov. Obsah petície totiž nijakým spôsobom, pokiaľ

alebo zákon neustanoví inak, neobmedzuje vlastný výkon právomoci orgánu verejnej moci,

pretože tomuto orgánu nevyplýva povinnosť petícii vyhovieť.

S ohľadom na uvedené dospel ústavný súd k záveru, že plénum národnej rady alebo

príslušný výbor je v zmysle § 133 zákona o rokovacom poriadku povinný prerokovať

petíciu a zaujať k nej stanovisko. Z tejto povinnosti však nevyplýva pre žiadneho poslanca

povinnosť vyjadriť sa k nej v rámci rokovania príslušného orgánu ani hlasovať za uznesenie

k nej, a to bez ohľadu na jeho obsah.

Ústavný súd s ohľadom na uvedené závery nemohol považovať námietku smerujúcu

k spôsobu vybavenia petície za dostatočnú na vyslovenie záveru, že došlo k namietanému

porušeniu základného práva podľa . Uznesenie ústavnoprávneho výboru

národnej rady č. 199/2013 z 20. marca 2013, ktorým tento výbor vzal petíciu na vedomie,

možno hodnotiť ako vybavenie petície spôsobom zodpovedajúcim rozhodovacej činnosti

národnej rady. Keďže o tomto výsledku bol sťažovateľ informovaný listom riaditeľky

odboru komunikácie s médiami a verejnosťou sp. zn. z 25. marca 2013, nemožno

konštatovať ani porušenie povinnosti oznámiť výsledok vybavenia petície osobe určenej

na zastupovanie v styku s orgánom vybavujúcim petíciu.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť

podľa z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, bolo už bez právneho dôvodu zaoberať

sa ďalšími návrhmi sťažovateľa vrátane posúdenia žiadosti o ustanovenie právneho

zástupcu z radov advokátov na konanie pred ústavným súdom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. mája 2013