Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 312/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. júna 2013

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti C., spol. s r. o., B., obchodnej

spoločnosti C., spol. s r. o. v dodatočnej likvidácii, B., a MUDr. V. S., S., zastúpených

advokátom JUDr. Ľ. K., B., vo veci namietaného porušenia čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3

, a Listiny základných práv a slobôd

a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo 14. decembra 2012

a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti C., spol. s r. o., obchodnej spoločnosti C., spol. s r.

o. v dodatočnej likvidácii, a MUDr. V. S. o d m i e t a ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. apríla 2013

osobne doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti C., spol. s r. o., B. (ďalej len

„sťažovateľka v 1. rade“), obchodnej spoločnosti C., spol. s r. o. v dodatočnej likvidácii, B.,

a MUDr. V. S., S. (ďalej len „sťažovateľ v 3. rade“, spolu ďalej len „sťažovatelia“), ktorou

namietajú porušenie základných práv zaručených a

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), čl. 3 ods. 1 a čl. 37 ods. 3 Listiny základných

práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. zo 14. decembra

2012 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).

Z obsahu sťažnosti a z jej príloh vyplynulo, že Okresný súd Bratislava I (ďalej len

„okresný súd“) uznesením č. k. -2 z 29. apríla 2010 začal ex offo konanie

o zrušenie dodatočnej likvidácie sťažovateľky v 1. rade a o odvolanie jej likvidátora, ktorá

bola nariadená uznesením okresného súdu č. k. -18 z 13. apríla 2010.

Uvedené konanie začal okresný súd na podnet Fondu národného majetku Slovenskej

republiky doručený mu 15. apríla 2010 v súvislosti s nariadením dodatočnej likvidácie

sťažovateľky v 1. rade na základe rozsudku Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský

súd“) č. k. -1406 z 13. mája 2009. Uznesením najvyššieho súdu sp. zn.

zo 16. decembra 2009 v spojení s dopĺňacím uznesením z 10. marca 2010,

ktorými boli rozsudok krajského súdu č. k. -1406 z 13. mája 2009

a uznesenie tohto súdu č. k. -1445 z 18. mája 2009 zrušené a konanie bolo

zastavené, došlo k zániku práv pôvodne priznaných sťažovateľke v 1. rade citovanými

rozhodnutiami, teda k zániku nároku sťažovateľky v 1. rade na náhradu trov konania v sume

1 966,85 € a jej nároku na akcie spoločnosti K., a. s.

Okresný súd uznesením č. k. -5 z 24. mája 2010 zrušil dodatočnú

likvidáciu sťažovateľky v 1. rade a súčasne z funkcie likvidátora odvolal sťažovateľa

v 3. rade. Okresný súd dospel k záveru, že zrušením citovaných rozhodnutí krajského súdu

a zastavením konania zanikli predpoklady na dodatočnú likvidáciu, pretože sťažovateľke

v 1. rade zanikli práva priznané uvedenými rozhodnutiami a spoločnosť nedisponuje

žiadnym majetkom, ktorý by bolo potrebné likvidovať.

Proti uzneseniu okresného súdu č. k. -5 z 24. mája 2010 podala

sťažovateľka v 1. rade odvolanie. Krajský súd uznesením sp. zn.

z 31. januára 2012 odvolaním napadnuté uznesenie prvostupňového súdu ako vecne správne

potvrdil.

Sťažovateľka v 1. rade prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu podala

proti uzneseniu odvolacieho súdu dovolanie. Najvyšší súd sťažnosťou napadnutým

uznesením rozhodol o dovolaní sťažovateľky v 1. rade tak, že „dovolanie JUDr. Ľ. K., B.

odmieta“.

Sťažovatelia v odôvodnení sťažnosti uviedli, že namietaná vec skutkovo súvisí

s konaním „Krajského súdu v Bratislave sp. zn. ... v právnej veci žalobcu: C.,

spol. s r. o., B... právne zast. JUDr. Ľ. K., advokátom... proti žalovaným: 1/ F., B... 2/ C.,

a. s., B., o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy odporcom v 1-vom rade a uloženie

povinnosti žalovanému v 2-hom rade.

V tejto základnej veci, ako žalobca som sa súdnou žalobou domáhal vyslovenia

neplatnosti odstúpenia od privatizačnej zmluvy žalovaným v 1/ rade... Krajský súd

v Bratislave, ako súd prvého stupňa, žalobu bez dokazovania zamietol. Po mojom odvolaní

NS SR rozsudok krajského súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, pričom nariadil

rozsiahle dokazovanie. Prakticky nebol tu ani jeden dôvod namietaný žalovaným pre

odstúpenie od zmluvy a žalovaný vedel, že s tým uspieť nemôže, preto zvolil inú taktiku, a to

procesne žalobu spochybniť. Najprv to bola námietka žalobného petitu, s čím sa odvolací

súd vyporiadal. Potom to bolo vytvorenie podmienok pre spochybnenie právnej subjektivity

žalobcu. V už uvedenej základnej veci žalovaný... docielil, že na C., s. r. o. bol vyhlásený

konkurz subjektom, ktorý k tomu nemal oprávnenie, konkurzný súd konkurz nevykonal

pretože... nezistil majetok a na základe toho dlžník bol vymazaný z obchodného registra pre

nemajetnosť, aj keď majetok spoločnosti bol predmetom súdneho sporu. Na základe našej

žiadosti bola OS Bratislava I nariadená dodatočná likvidácia C., s. r. o., a táto skutočnosť

bola aj zapísaná do obchodného registra. Krátko nato žalovaný F. podal podnet na zrušenie

dodatočnej likvidácie, ktorému podnetu Okresný súd Bratislava I... vyhovel a dodatočnú

likvidáciu uznesením... zrušil a odvolal likvidátora.“.

Podľa sťažovateľov „postup súdov... úmyselne smeruje k porušeniu našich

základných práv a slobôd... spočívajúce v tom, že:

1/ Prejednanie súdne žalobou uplatneného nároku, ktorý bol procesne riešený na

začiatku konania (ide o základnú vec Krajského súdu v Bratislave sp. zn. )

bolo namietanými rozhodnutiami súdu... zmarené. Uvedený nárok tak nebol reálne vecne

prejednaný súdom, čím došlo k odopretiu prístupu splnomocniteľov k spravodlivosti...

a porušeniu ústavného práva na spravodlivé súdne konanie;

2/ Napádané rozhodnutie o odmietnutí dovolania (i predchádzajúceho odvolania)

vychádza v podstate z názoru súdu, že dovolateľ stratil právnu subjektivitu pre nemajetnosť

- v dodatočnej likvidácii niet čo likvidovať - a keďže nie je nositeľom práv nemôže sa ani

konať o likvidácii jeho majetku. Súdy však v rozpore s ústavnou ochranou majetkových

(čl. 20) i procesných (čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2) práv opomínajú skutočnosť, že dôvodom

onej tvrdenej neexistencie majetku je to, že v základnom konaní popísanom vyššie došlo

k formálno-procesnému zrušeniu právoplatného rozhodnutia deklarujúceho existenciu

majetku a majetkových práv sťažovateľov značného rozsahu, a k zastaveniu konania, ktoré

rozhodnutie však bolo odôvodnené stratou právnej subjektivity v dôsledku zrušenia

dodatočnej likvidácie subjektu. Súd tak dvoma súbežnými konaniami, v ktorých sa

rozhodnutia vzájomne na seba odvolávajú v základných dôvodoch pre svoje výroky (v

rôznej procesnej fáze), založil circulus vitiosus, ktorého výsledkom je vecné neprejednanie

spochybneného majetkového práva sťažovateľa, odopretie akéhokoľvek, nieto ešte

spravodlivého súdneho konania, a napokon neústavné vyvlastnenie majetku sťažovateľa

mimo akéhokoľvek konania...;

3/ Napadnuté uznesenie NS SR je odôvodnené stratou právnej subjektivity

sťažovateľa z dôvodu zrušenia dodatočnej likvidácie. Avšak otázka zrušenia/vykonania

dodatočnej likvidácie je predmetom samotného súdneho konania v ktorom NS SR uvedené

rozhodnutie vydal. Súd teda s poukazom na rozhodnutie v predchádzajúcom procesnom

štádiu totožného konania odoprel možnosť sťažovateľa domáhať sa spravodlivosti riadnym

či mimoriadnym opravným prostriedkom, v ktorom by sa dôvodnosť či nedôvodnosť

použitého odôvodnenia (výroku súdu) mohla podrobiť preskúmaniu, a tak ho pozbavil

ústavného práva podľa SR;

4/ Bez opory v zákone či súdnom spise s účastníkom nekonal a konštruoval

účastníctvo osoby právneho zástupcu na konaní, ktoré tak viedlo k účelovému odmietnutiu

podania. ...

Z celých spisov vyplýva, že JUDr. Ľ. K. je advokátom a mnou zvoleným na

zastupovanie. Nesporne to vyplýva aj z opravného prostriedku, ktorý dovolací súd odmietol.

Osobne na veci nie je nijako zainteresovaný ale len ako právny zástupca - advokát,

chrániaci v rámci zákona záujmy zastupovaného.“.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd vydal tento

nález:

„Základné právo sťažovateľa domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom

súde podľa SR, . Listiny základných práv a slobôd a

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a práva vyplývajúceho

z SR a Listiny základných práv a slobôd boli uznesením

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako súdu dovolacieho, z 14. decembra 2012, č. k.

porušené.

Zrušuje sa uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, z 14. decembra 2012,

č. k. a vec sa vracia Najvyššiemu súdu SR na ďalšie konanie.

Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 500 EUR,

ktoré je mu porušovateľ povinný zaplatiť do dvoch mesiacov odo dňa doručenia tohto

nálezu.

Porušovateľ je povinný zaplatiť sťažovateľovi náhradu trov konania pred Ústavným

súdom SR vo výške určenej podľa vyhlášky MS SR č. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytnutie právnych služieb v platnom znení, a to do dvoch

mesiacov odo dňa doručenia tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľov, že uznesením najvyššieho súdu

sp. zn. zo 14. decembra 2012 došlo k porušeniu ich základných práv

zaručených a , a listiny a práva

zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie

v lehote ustanovenej v . Táto lehota je dvojmesačná

a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia

o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom

ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2

). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej

lehoty nemožno zmeškanie tejto lehoty odpustiť, pretože kogentné ustanovenie § 53 ods. 3

to nedovoľuje.

Z obsahu súvisiaceho spisu okresného súdu vedeného pod sp. zn. ,

ktorý si ústavný súd vyžiadal, vyplýva, že uznesenie najvyššieho súdu sp. zn.

zo 14. decembra 2012 bolo právnemu zástupcovi sťažovateľov doručené

12. februára 2013 a v tento deň nadobudlo aj právoplatnosť. Sťažnosť sťažovateľov osobne

doručená ústavnému súdu 17. apríla 2013 bola preto podaná zjavne po uplynutí lehoty

ustanovenej v .

Pretože sťažnosť sťažovateľov bola podaná ústavnému súdu v čase (17. apríla 2013),

keď už uplynula lehota ustanovená v , ústavný súd sa

nemohol zaoberať opodstatnenosťou námietok uvedených v sťažnosti.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. júna 2013