Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 221/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. júna 2013

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. J. Ď., M., zastúpeného advokátom JUDr. M. K.,

Advokátska kancelária, M., vo veci namietaného porušenia Slovenskej

republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. XV/3 Spr 97/12

a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. J. Ď. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. júla 2012

doručená sťažnosť Ing. J. Ď., M. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom

JUDr. M. K., Advokátska kancelária, M., vo veci namietaného porušenia čl. 46 ods. 1

(ďalej len „“) a Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Generálnej prokuratúry

Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) v konaní vedenom

pod sp. zn. XV/3 Spr 97/12.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ adresoval orgánom činným

v trestnom konaní trestné oznámenie, ktoré vyšetrovateľ Policajného zboru uznesením

ČVS: -2012 z 3. februára 2012 v zmysle § 197 ods. 1 písm. d) zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný

poriadok“) odmietol vzhľadom na absenciu dôvodov na začatie trestného stíhania.

Proti predmetnému uzneseniu podal sťažovateľ sťažnosť, o ktorej bolo rozhodnuté

uznesením generálnej prokuratúry sp. zn. XV/2 Gn 55/12 z 15. marca 2012 tak, že táto bola

ako nedôvodná v zmysle zamietnutá.

Následne sťažovateľ adresoval generálnej prokuratúre podanie označené ako

„podnet na zrušenie právoplatného rozhodnutia Generálnej prokuratúry Slovenskej

republiky zo dňa 15. marca 2012 sp.zn. XV/2 Gn 55/12-6 a doručeného nám 26.3.2012

v prípravnom konaní v zmysle až 367 , poškodeného“. Generálna

prokuratúra listom (sťažovateľom označeným ako „opatrenie“) sp. zn. XV/3 Spr 97/12

z 21. júna 2012 sťažovateľa vyrozumela, že jeho podanie posúdila ako podnet na

preskúmanie Z.

z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) a bez

prijatia ďalších prokurátorských opatrení ho odložila vzhľadom na to, že postup

a rozhodnutie generálnej prokuratúry z 15. marca 2012 kvalifikovala ako súladný so

zákonom.

Sťažovateľ v sťažnosti adresovanej ústavnému súdu namieta porušenie čl. 46 ods. 1

a dohovoru uvedeným postupom generálnej prokuratúry v konaní

sp. zn. XV/3 Spr 97/12, ktorým táto odložila jeho podnet bez prijatia ďalších opatrení.

Svoju sťažnosť opiera sťažovateľ o toto odôvodnenie:

«Dôvodne sa domnievam, že došlo k hrubému porušeniu mojich základných

subjektívnych - práv a slobôd vyplývajúcich z SR a Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd zo strany GP SR v konaní XV/3 Spr 97/12-3 a jemu

predchádzajúcom prešetrovaní podnetov, tak aj v konaní pred samotnými OČTK, a to

ustanovenie

Podanie

(1) Podanie sa posudzuje vždy podľa obsahu, aj keď je nesprávne označené...

(2) V spojení s ustanovením -36 zák. číslo o prokuratúre.

- Keď na prvej strane napadnutého opatrenia GP SR v druhom odseku citujem...“ že

uznesenie podľa pís. d) nemožno použiť také ustanovenie -367 ...“

- Na druhej strane napadnutého opatrenia GP SR v druhom odseku citujem...“ OČTK nie sú

oprávnené hodnotiť dôkazy vykonané v rámci konania na súde a preskumávať zákonnosť

napadnutých rozhodnutí súdu, prípadne im predchádzajúcich konaní...“

- Ja nežiadam hodnotiť dôkazy a preskúmavať zákonnosť z hľadiska ich obsahovej a vecnej

správnosti ale činnosť zákonného sudcu, ktorá je v rozpore so zákonom a zákonných

ustanovení až , ale aj s nakoľko je z mnou podaných podnetov

porušovateľovi zo dňa 20.6.2011,16.9.2011, 5.10.2011 ďalej sťažnosti zo dňa 15. februára

2012 proti uzneseniu ČVS:ORP-36/3-OVK-KE-2012 zo dňa 3.2.2012 o odmietnutí trestného

oznámenia a následne podnetu zo dňa 14.5.2012, explicitne vydeklarovaná činnosť

verejného činiteľa na úrovni súdnej, prokurátorskej a policajnej, ktorá je v rozpore

so zákonom a jej neblahé následky spôsobili poškodenie mojich subjektívnych práv, ktoré

mi garantuje SR a v spojení s Medzinárodného dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd a to podľa

Závažnejším spôsobom konania podľa pís. h) porušením dôležitej povinnosti

vyplývajúcej z páchateľovho zamestnania, postavenia alebo funkcie alebo uloženej mu

podľa zákona.

Ide o povinnosti, ktoré pre porušovateľa vyplývajú z ustanovení § 3,4

, o prokuratúre a sú v jeho pôsobnosti v pracovnom a funkčnom

zaradení.

- Z citovaných mojich podaní - intenzívnejšou pozornosťou a ich sústredenejším

preštudovaním a zaoberaním sa nimi, mala GP SR naplniť reálnym obsahom právnu vetu

Uznesenie Ústavného súdu SR -30 a úmysel páchateľa by pokryl všetky

znaky základnej skutkovej podstaty trestného činu „Zneužívania právomoci verejného

činiteľa“.

Takýto výklad podaný GP SR v napadnutom opatrení k § 197 ods.1 pís. d) v spojení

s - je nielen alibisticky ale protizákonný k v kontinuite k -

a navyše odporuje (2) zák. o prokuratúre, lebo nemôže na základe

ingerencie bez vecného zistenia merita veci robiť predčasné právne závery bez využitia

všetkých jej dostupných zákonných a právnych prostriedkov ktoré jej zákon poskytuje -

výhradne do jej kompetencie.

Naviac výklad uvedených ustanovení podaný Generálnou prokuratúrou SR je

neurčitý, nejasný, nezrozumiteľný ba naviac je nepresvedčivý a vyvoláva vo mne zmätočné

emócie a Generálna prokuratúra SR tak porušila kumulatívne v rámci legality, legitimity

a proporcionality ustanovenia SR a Medzinárodného dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd.»

Vychádzajúc z uvedeného odôvodnenia sťažovateľ v sťažnosti žiada, aby ústavný

súd rozhodol v jeho veci nálezom, v ktorom by vyslovil porušenie

a čl. 6 ods. 1 dohovoru „opatrením“ generálnej prokuratúry z 21. júna 2012 v konaní

vedenom pod sp. zn. XV/3 Spr 97/12, toto „opatrenie“ zrušil a vrátil vec generálnej

prokuratúre na ďalšie konanie a priznal mu tiež náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) sťažnosť sťažovateľa prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal ju

zo všetkých hľadísk uvedených v .

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy.

Sťažnosť sťažovateľa nespĺňala všetky náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie

konania pred ústavným súdom ustanovené v , a síce

v nej absentuje náležité a zrozumiteľné odôvodnenie návrhu, ktoré by poskytlo nevyhnutný

východiskový rámec pre preskúmanie označeného postupu generálnej prokuratúry z pozície

sťažovateľom namietaného porušenia označených článkov a dohovoru.

Ústavný súd musí konštatovať, že sťažnosť sťažovateľa v časti, ktorú sťažovateľ

prezentuje ako jej odôvodnenie, obsahuje iba formálne citácie niektorých ustanovení či už

, alebo zákona o prokuratúre, a tiež bezobsažné tvrdenia o ich porušení,

pričom niektoré pasáže sťažnosti sa vyznačujú aj neurčitosťou svojho obsahu.

Sťažnosť tak neobsahuje bližšie konzistentné zdôvodnenie, t. j. vymedzenie

konkrétnych nedostatkov postupu generálnej prokuratúry majúcich zároveň ústavnoprávnu

relevanciu.

Ústavný súd zdôrazňuje, že taký rozsah nedostatkov zákonom predpísaných

náležitostí, aký vyplýva z podania sťažovateľa, nie je povinný odstraňovať z úradnej

povinnosti. Túto úlohu plní práve inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred

ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd

posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania

().

Ústavný súd z uvedeného dôvodu sťažnosť odmietol už pri jej predbežnom

prerokovaní podľa .

Ústavný súd na záver dodáva, že podľa ustanovenia § 18 ods. 2 zákona

č. o advokácii a o zmene a doplnení

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov je advokát

povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky právne prostriedky a takto chrániť

a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd

nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony

boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie

konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky

zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom

().

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. júna 2013