Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 228/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. júna 2013

predbežne prerokoval sťažnosť MVDr. M. D., M., a maloletého A. D., M., zastúpených

advokátkou JUDr. J. Ch., Ž., vo veci namietaného porušenia základného práva na ochranu

zdravia zaručeného , základného práva na súdnu ochranu

zaručeného , základného práva na rovnosť

účastníkov súdneho konania zaručeného ,

základného práva na prerokovanie veci v ich prítomnosti a základného práva vyjadriť

sa ku všetkým vykonávaným dôkazom zaručeným Slovenskej

republiky, namietaného porušenia , namietaného

porušenia práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, namietaného porušenia záväzku zohľadniť záujem

dieťaťa ako prvoradý pri akejkoľvek činnosti súdu zaručeného čl. 3 ods. 1 Dohovoru

o právach dieťaťa a namietaného porušenia záväzku zabezpečiť dieťaťu takú ochranu

a starostlivosť, aká je nevyhnutná pre jeho blaho, zaručeného čl. 3 ods. 2 Dohovoru

o právach dieťaťa postupom Okresného súdu Martin v konaní vedenom pod sp. zn.

(po spojení vecí vedenom pod sp. zn. ) a takto

rozhodol:

Sťažnosť MVDr. M. D. a maloletého A. D. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom

predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 26. marca 2013

doručené podanie MVDr. M. D., M. (ďalej len „sťažovateľ v 1. rade“), a maloletého A. D.,

M. (ďalej len „sťažovateľ v 2. rade“; spoločne ďalej aj „sťažovatelia“), pre namietané

porušenie základného práva na ochranu zdravia zaručeného Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1

, základného práva na rovnosť účastníkov súdneho konania zaručeného

, základného práva na prerokovanie veci v ich prítomnosti a základného práva

vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom zaručeným ,

ods. 1 , práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), záväzku zohľadniť

záujem dieťaťa ako prvoradý pri akejkoľvek činnosti súdu zaručeného čl. 3 ods. 1

Dohovoru o právach dieťaťa a porušenie záväzku zabezpečiť dieťaťu takú ochranu a

starostlivosť, aká je nevyhnutná pre jeho blaho, zaručeného čl. 3 ods. 2 Dohovoru o právach

dieťaťa postupom Okresného súdu Martin (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. (neskôr vedenom pod sp. zn. ).

V podaní sťažovatelia odkazujú na podanie sťažovateľa v 1. rade doručené

ústavnému súdu 5. septembra 2012, ktoré bolo vybavené 17. septembra 2012 odložením

doručeným sťažovateľovi v 1. rade 11. októbra 2012.

V nadväznosti na uvedené skoršie podanie sťažovatelia uvádzajú, že „rozsudkom

Okresného súdu Martin č. bol upravený styk sťažovateľa ako otca

s maloletým synom A. D. od 7. 1. 12006.

Nadväzne na bezdôvodné marenie výkonu tohto rozsudku ohľadne stretávania

sťažovateľa s mal. synom jeho matka A. B. sťažovateľ sa návrhom na nariadenie výkonu

rozhodnutia v konaní vedenom na Okresnom súde Martin pod č. domáhal

ochrany svojich rodičovských práv.

Súd prvého stupňa zjavne neodôvodnene nevykonal navrhované dôkazy,

so sťažovateľom predloženými dôkazmi sa zákonným spôsobom nevysporiadal, v začatom

vykonávacom konaní súd prvého stupňa vo veci bez dôležitého dôvodu nekonal, nevydal

žiadne rozhodnutie pre zabezpečenie rešpektovania súdneho nariadenia, a to ani

po opakovaných oznámeniach sťažovateľa, že matka v marení výkonu súdneho rozhodnutia

ohľadne úpravy stretávania sťažovateľa s mal. synom, pokračuje.

Neskôr po bezdôvodnom nevydávaní mal. syna sťažovateľovi matka dôvodila svoje

konanie chorobou nášho mal. syna A. Sťažovateľ Okresnému súdu Martin predložil lekárske

správy, potvrdzujúce, že ochorenie dieťaťa spôsobila samotná matka nerešpektovaním

lekárskych doporučení. Súd opätovne nevykonal navrhované dôkazy bez akéhokoľvek

odôvodnenia. Súd nedokázal vyhodnotiť a neúplným dokazovaním dospel k nesprávnemu

skutkovému záveru, ktorému chýbala predchádzajúca racionálna úvaha konajúceho

súdu...“.

Sťažovatelia ďalej dôvodia, že i v konaní pred okresným súdom vedeným

pod sp. zn. , ktorého predmetom bolo zverenie sťažovateľa

v 2. rade do osobnej starostlivosti sťažovateľa v 1. rade, bolo znovu poukazované

„na predchádzajúce závažné pochybenia konajúceho súdu. Okresný súd až vtedy,

resp. v tomto konaní najskôr vyslovil za nevyhnutné vykonať dôkaz súdnoznaleckým

dokazovaním ohľadne zanedbávania starostlivosti o mal. A. zo strany matky...

Po protiústavnej zmene zákonného sudcu nový konajúci sudca v tejto vec i na podnet

matky..., bez vykonania znaleckého dokazovania, a teda nevykonaním navrhovaného dôkazu

bez zjavného odôvodnenia, bez predchádzajúcej racionálnej úvahy konajúceho súdu,

vychádzajúcej z priebehu dokazovania a stavu dokazovania v jeho rámci, zamietol návrh

otca... V príkrom rozpore s oprávnenými nárokmi mal. A. a proti jeho

medzinárodnými dohovormi garantovanými základnými ľudskými právami dieťaťa súd teda

vydal rozsudok č. po troch rokoch dňa 5. 3. 2009.

Krajský súd Žilina ako súd odvolací na základe odvolania sťažovateľa rozsudok...

potvrdil.“.

Sťažovatelia upozorňujú, že „od roku 2009 všetky návrhy matky vo veci starostlivosti

o mal. A. prejednával sudca Mgr. M. Okresný súd v Martine sa nijako nevysporiadal

s pribúdajúcimi dôkazmi o porušovaní práv dieťaťa, nekonal ani po predložení znaleckého

posudku súdneho znalca MUDr. J. G. k číslu konania č. ... Súdu boli

predložené ďalšie dôkazy, poukazujúce účelové marenie výkonu súdneho rozhodnutia

ohľadne stretávania sťažovateľa s mal. synom zo strany matky maloletého; Okresný súd

Martin, konanie o súdny výkon rozhodnutia uznesením z 27. 4. 2010 zastavil.

Nezákonný postup Okresného súdu Martin v neprospech sťažovateľov

sa zintenzívnilo po sťažnosti sťažovateľa v rade 1) predsedovi okresného súdu. Súd napriek

zrejmej psychickej záťaži maloletého, zistenej aj psychológom UPSVaR, nedoplnil

dokazovanie nielen o psychologické vyšetrenie maloletého, ale ani o ostatné navrhované

dôkazy. V konaniach o úprave styku s maloletým súd opätovne, už ako bolo uvedené

v samotnej sťažnosti otca, nevykonal navrhované dôkazy bez zjavného zákonného

zdôvodnenia...

V roku 2010 súd v konaní vedenom pod č. o návrhu matky o obmedzení

styku sťažovateľa 1) s maloletým spojil toto konanie s návrhom starej matky mal. ohľadne

úpravy styku starej matky s vnukom, predtým vedené pod č. . O spojení veci

bol sťažovateľ súdom upovedomený až po treťom pojednávaní, dňa 11. 7. 2011. Nezákonné

je, že súd v rozpore s SR a jej garantovaným právom na súdnu ochranu

a v rozpore s , v čase riadne preukázanej a odôvodnenej

práceneschopnosti sťažovateľa v rade 1) nariadil dva termíny pojednávania v dňoch

24. 6. 2011 a 28. 6. 2011, čím uprel sťažovateľovi právo na zachovanie lehoty na prípravu

pojednávania.“.

Sťažovatelia uvádzajú, že „proti nezákonnému procesnému postupu súdu prvého

stupňa podal sťažovateľ v rade 1) sťažnosť predsedovi súdu, nakoľko v aktuálnych veciach

nebolo do dnešného dňa rozhodnuté vo veci, i v dôsledku prieťahov v konaní, v konaniach,

ktoré neboli skončené právoplatne.“.

Podľa názoru sťažovateľov „protiprávnosť postupu súdu je daná predovšetkým

v tom, že súd nedostatočne, nie nestranne a predovšetkým neobjektívne... zisťuje skutkový

stav v tejto veci, a následne, keď na nedostatočne, len na základe tvrdení matky ustálený

skutkový stav, aplikoval a aplikuje zákon o rodine a ohľadne

výkonu rozhodnutia. Súd nevykonával a nevykonáva navrhované dôkazy bez zjavného

odôvodnenia, v procesnom postupe súdu v rámci dokazovania absentuje racionálna úvaha

konajúceho súdu vychádzajúca z priebehu konania a stavu dokazovania v jeho rámci

a nevykonávaním dôkazov navrhovaných sťažovateľom 1) ako účastníkom konania bol

a je tento účastník postavený do podstatne nevýhodnejšej pozície ako druhá strana

v konaní... Následkom nesprávneho procesného postupu konajúceho súdu bolo zasiahnuté

do ľudských práv a slobôd sťažovateľov.“.

Sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd prijal ich sťažnosť na ďalšie konanie

a meritórne nálezom o nej takto rozhodol:

„1. Právo sťažovateľov v rade 1) a v rade 2) na spravodlivé súdne konanie,

upravené v a v Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, postupom Okresného súdu v Martine bolo porušené.

2. Právo sťažovateľov v rade 1) a v rade 2) na rovnaké postavenie účastníkov

súdneho konania, upravené v postupom

Okresného súdu v Martine bolo porušené.

3. Právo sťažovateľov v rade 1) a v rade 2) na nestranný a nezávislý súd, upravené

v , postupom a rozhodnutiami Okresného súdu

v Martine bolo porušené.

4. Právo sťažovateľa v rade 2) na ochranu zdravia v zmysle Slovenskej

republiky a právo na ochranu a starostlivosť nevyhnutnú pre blaho dieťaťa podľa čl. 3

ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa postupom a rozhodnutiami Okresného súdu v Martine

bolo porušené.

5. Právo sťažovateľov na prerokovanie veci v ich prítomnosti, aby sa mohli vyjadriť

ku všetkým vykonávaným dôkazom, vyplývajúce z

a z čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu v Martine bolo porušené.

6. Právo sťažovateľa v rade 2) na zohľadnenie záujmu dieťaťa pri činnosti súdu

podľa čl. 3 ods. 1 a právo na ochranu a starostlivosť nevyhnutnú pre blaho dieťaťa

podľa čl. 3 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa, postupom Okresného súdu v Martine bolo

porušené.

7. Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Okresnému súdu v Martine začať

konanie o úprave rodičovských práv k maloletému A. D. z úradnej moci.

8. Okresný súd v Martine je povinný uhradiť sťažovateľovi v rade 1) náhradu trov

konania vo výške 269,58 Eur za dva právne úkony a režijný paušál (jeden právny úkon =

127,16 Eur + 7,63 Eur režijný paušál = 134,79 Eur x 2 úkony = 269,58 Eur), na účet

právneho zástupcu č. 261 883 69 76/1100, všetko v lehote do 15 dní odo dňa vydania

nálezu, nadväzne na vyhlášky č. v znení neskorších predpisov.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí

bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. Ústavný súd v prvom rade musel vyhodnotiť charakter podania sťažovateľov

na účely skúmania svojej právomoci prerokovať ho a rozhodnúť o ňom. Sťažovatelia totiž

svoje podanie označili ako „Doplnenie Sťažnosti podľa Slovenskej

republiky na porušenie základného ľudského práva upraveného Slovenskej

republiky“, pričom na prvej strane výslovne uvádzajú, že predmetné podanie je uskutočnené

k veci vedenej pred ústavným súdom pod sp. zn. . V uvedenej veci však

sudca spravodajca skoršie podanie sťažovateľa v 1. rade 17. septembra 2012 odložil,

keďže dospel k záveru o nejasnosti a nezrozumiteľnosti pôvodného podania, ako aj o jeho

závažných procesných nedostatkoch (absencia povinného právneho zastúpenia). Ústavný

súd sťažovateľovi v 1. rade odloženie jeho podania doručil 11. októbra 2012, teda

ešte pred realizáciou tu predbežne prerokúvaného podania.

Na poklade uvedených skutkových okolností a ich časových súvislostí ústavný súd

vyhodnotil podanie sťažovateľov doručené mu 26. marca 2013 ako samostatné podanie.

Dôvodom uvedeného hodnotenia bol fakt procesného vybavenia podania doručeného

ústavnému súdu 5. septembra 2012. Súčasne však ústavný súd vzal do úvahy skutočnosť,

že skoršie podanie sťažovateľa v 1. rade bolo vybavené odložením, čo nemožno považovať

za rozhodnutie o tomto podaní. Nevznikla tak prekážka veci rozhodnutej, ktorou by sa bolo

potrebné pri posudzovaní súčasného podania zaoberať so zreteľom na § 24 písm. a) zákona

o ústavnom súde.

Z uvedených dôvodov ústavný súd vyhodnotil podanie sťažovateľov ako samostatné

podanie, a nie ako doplnenie skoršieho odloženého podania sťažovateľa v 1. rade.

Vzhľadom na to sa následne zaoberal obsahovou stránkou podania sťažovateľov [§ 41

ods. 2 v znení neskorších predpisov

(ďalej len „OSP“) v spojení s ], ktorá jednoznačne umožňuje

uzavrieť, že ide o sťažnosť podľa .

2. Ústavný súd má v ústave a v presne definované

právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých formálnych aj vecných

náležitostí návrhu na začatie konania ( , a a nasledujúcich

). Inak povedané, každý návrh bez výnimky musí spĺňať všeobecné

náležitosti. Všeobecné náležitosti sa týkajú formy a obsahu návrhu. Až na výnimky,

ktoré v danej veci nie sú relevantné, je ústavný súd pritom viazaný návrhom na začatie

konania ( ).

To znamená, že ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha

v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľa

svojich práv (m. m. , ).

Uvedené osobitne platí v prípadoch, v ktorých sú osoby požadujúce ochranu svojich

základných práv a slobôd zastúpené kvalifikovaným právnym zástupcom, advokátom.

Ústavný súd v prvom rade konštatuje, že v posudzovanom prípade je obsah sťažnosti

nekonzistentný, nepresný a neúplný.

V petite predloženej sťažnosti sťažovatelia, zastúpení kvalifikovanou právnou

zástupkyňou, uviedli viacero konkrétnych základných práv garantovaných a práv

zaručených medzinárodnými dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná,

tak procesnej, ako aj hmotnoprávnej povahy, ale opomenul v ňom označiť konanie (spisovú

značku), resp. rozhodnutie, ktorým malo dôjsť k porušeniu jeho uvedených práv alebo práv

druhého účastníka, ktorého je zákonným zástupcom. Takto formulovaný petit sťažnosti

ústavný súd považuje za neurčitý a nekonkrétny, neumožňujúci jednoznačne stanoviť

predmet tohto konania, ale predovšetkým ide o petit, ktorý je z uvedených dôvodov

nevykonateľný. Za taký rozhodne nemožno považovať tiež návrh v bode 3 petitu, ktorým

sťažovatelia navrhujú vysloviť porušenie ich práva „na nestranný a nezávislý súd, upravené

v “, pretože tento článok upravuje výkon súdnictva, a nie základné

právo. Rovnako je nevykonateľný petit v bode 7, v ktorom sťažovatelia navrhujú ústavnému

súdu zjavne nad rámec jeho právomoci prikázať okresnému súdu začať konanie o úprave

rodičovských práv k maloletému A. D. z úradnej moci. Nespĺňa totiž náležitosti ustanovené

v , ale predovšetkým v .

Rovnako odôvodnenie predloženej sťažnosti neobsahuje čo i len jedinú dostatočne

konkrétnu ústavnoprávne relevantnú námietku, ktorá by mala svedčať v prospech záveru

o porušení niektorého z označených základných práv alebo slobôd podľa a práv

podľa dohovoru a na ktorých ochranu je ústavný súd podľa povolaný.

Sťažovatelia iba všeobecne namietajú, že v ich veci konajúci okresný súd „nedostatočne,

nie nestranne a predovšetkým neobjektívne“ zisťuje skutkový stav, nevykonáva navrhnuté

dôkazy a že „v procesnom postupe súdu v rámci dokazovania absentuje racionálna úvaha

konajúceho súdy vychádzajúca z priebehu konania a stavu dokazovania v jeho rámci...“,

čím mal byť sťažovateľ v 1. rade „postavený do podstatne nevýhodnejšej pozície ako druhá

strana v konaní“. Citované námietky sú celkom nekonkrétne a bez ďalšieho neumožňujú

urobiť si relevantný úsudok o ich ústavnoprávnej podstate, ktorá by následne mohla byť

predmetom prieskumu zo strany ústavného súdu. Takto sťažnosť nespĺňa ani náležitosť

vyžadovanú , podľa ktorého návrh na začatie konania

(sťažnosť) musí okrem iného obsahovať aj odôvodnenie.

Ústavný súd, pravdaže, neopomenul, že vychádzajúc z celého obsahu sťažnosti

a jej príloh by bolo možné vyvodiť, aké základné práva a slobody a ktorými rozhodnutiami

všeobecných súdov boli podľa názoru sťažovateľov porušené. Ústavný súd však v konaní

podľa vyznačujúcom sa pri jeho začatí bezvýnimočným uplatňovaním

dispozičnej zásady nie je oprávnený „dopĺňať“ vlastným hodnotením sťažnosti ako celku

taký sťažnostný návrh, ktorý nespĺňa požiadavky kladené na jeho kvalitu zákonom

o ústavnom súde.

Povinnosti advokáta vyplývajúce zo o advokácii a o zmene

a doplnení o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon)

v znení neskorších predpisov vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby,

ktoré je advokát povinný vykonávať tak, aby boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen

začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom

ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti

úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom (napr. , ,

).

Popísaný rozsah nedostatkov sťažnosti má v okolnostiach posudzovaného prípadu

za následok záver, že ani prípadná výzva adresovaná sťažovateľom na účel doplnenia

predloženého podania by nemohla viesť ku zhojeniu jeho vád. Doplnenie sťažnosti by totiž

s ohľadom na uvedené malo za následok de facto podanie novej sťažnosti.

Pretože predmetná sťažnosť v predloženej podobe neobsahuje náležitosti,

ktoré na uplatnenie právomoci ústavného súdu ustanovuje a ,

a síce jednoznačnú špecifikáciu základných práv a slobôd, ktorých porušenie sťažovatelia

žiadajú od ústavného súdu vysloviť, nezameniteľné určenie zásahu, resp. zásahov, ktorými

mali byť v prípade sťažovateľov porušené ich základné práva a slobody, ako ani relevantné

odôvodnenie ako východiskový rámec sťažnosti obsahovo korešpondujúce s návrhom

na rozhodnutie vo veci samej, ústavný súd sťažnosť odmietol pre nesplnenie zákonom

predpísaných náležitostí.

3. Nad rámec uvedených dôvodov ústavný súd konštatuje, že ani splnenie zákonom

vyžadovaných náležitostí by neviedlo v danom prípade k priaznivejšiemu posúdeniu

sťažnosti. Zo zistených skutkových okolností totiž vyplýva, že sťažovateľmi kritizovaný

postup a rozhodnutia okresného súdu vo veci, ktoré tvorili predmet konania vedeného

pod sp. zn. , sa v dôsledku spojenia vecí na spoločné konanie

transformovali do procesného priebehu a obsahu konania vedeného pred okresným súdom

pod sp. zn. . O predmete konania vedeného pôvodne pod sp. zn.

rozhodol okresný súd rozsudkom č. k. -173 zo 14. decembra 2011 tak,

že konanie o návrhu matky na zmenu úpravy styku sťažovateľa v 1. rade so sťažovateľom

v 2. rade zastavil.

Sťažovatelia boli oprávnení podať proti zastavujúcemu výroku prvostupňového

rozsudku okresného súdu odvolanie ( ) a následne by ochranu ich základným

právam a slobodám podľa poskytoval „iný súd“, teda v posudzovanom

prípade príslušný krajský súd ako súd odvolací, čo vylučuje v zmysle princípu subsidiarity

právomoc ústavného súdu poskytovať v tomto rozsahu ochranu základným právam

a slobodám sťažovateľov.

4. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo bez právneho významu

zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľov formulovanými v sťažnostnom petite

(návrh na priznanie náhrady trov právneho zastúpenia).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. júna 2013