Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 95/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. júna 2013 v senáte

zloženom z predsedu Jána Auxta a zo sudcov Ľubomíra Dobríka a Rudolfa Tkáčika

o sťažnosti K. D., B., zastúpenej advokátom JUDr. A. O., Advokátska kancelária, N.,

vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Okresného súdu

Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo K. D. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní

vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Bratislava IV p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom

pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

3. K. D. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 500 € (slovom dvetisíc

päťsto eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava IV p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Bratislava IV j e p o v i n n ý uhradiť K. D. trovy konania v sume

269,58 € (slovom dvestošesťdesiatdeväť eur a päťdesiatosem centov) na účet jej právneho

zástupcu JUDr. A. O., Advokátska kancelária, N., do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -7 z 12. februára 2013 prijal na ďalšie konanie sťažnosť K. D., B.

(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava IV (ďalej len „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Následne ústavný súd 27. februára 2013 vyzval okresný súd na vyjadrenie k vecnej

stránke prijatej sťažnosti a oznámenie, či súhlasí s upustením od ústneho pojednávania

o prijatej sťažnosti.

Vyjadrenie okresného súdu bolo ústavnému súdu doručené 28. marca 2013. V jeho

prílohe sa nachádzal súdny spis a vyjadrenie predsedníčky okresného súdu s chronológiou

úkonov okresného súdu i účastníkov v napadnutom konaní, z ktorej vyplývajú tieto

podstatné skutočnosti:

„Dňa 28.1.2003 bol podaný na súd návrh na začatie konania.

Dňa 30.7.2003 súd doručil výzvu na zaplatenie súdneho poplatku za návrh, ktorú

prevzal právny zástupca navrhovateľky dňa 18.8.2003.

Dňa 24.11.2003 súd doručil odporcovi návrh, ktorý prevzal dňa 5.12.2003 a súčasne

odpoveď na hore uvedenú žiadosť.

Dňa 23.1.2004 doručil odporca súdu vyjadrenie k návrhu.

Dňa 16.4.2004 sa konalo pojednávanie, ktoré bolo odročené na termín 30.4.2004.

Dňa 30.4.2004 sa konalo pojednávanie, ktoré bolo odročené na termín 18.6.2004.

Dňa 18.6.2004 sa konalo pojednávanie, ktoré bolo odročené s tým, že právny

zástupca navrhovateľky zabezpečí účasť svedkov.

Dňa 8.10.2004 súd právnym zástupcom účastníkov oznámil, že pojednávanie vo veci

dňa 8.10.2004 bude odročené z dôvodu neprítomnosti zákonnej sudkyne.

Dňa 8.10.2004 bolo pojednávanie odročené na termín 14.1.2005.

Dňa 26.10.2004 doručila navrhovateľka súdu návrh na vydanie predbežného

opatrenia na vyslovenie zákazu nakladania s nehnuteľnosťou.

Dňa 11.1 1.2004 súd uznesením (č.k. -173) zamietol návrh na nariadenie

predbežného opatrenia.

Dňa 3.12.2004 podala navrhovateľka súdu odvolanie proti predmetnému uzneseniu.

Dňa 6.12.2004 doručil súd právnemu zástupcovi odporcu odvolanie a súčasne

predložil spis s opravným prostriedkom Krajskému súdu v Bratislave na rozhodnutie

o odvolaní. Spis bol doručený odvolaciemu súdu dňa 13.12.2004.

Dňa 28.2.2005 Krajský súd v Bratislave napadnuté uznesenie tunajšieho súdu

potvrdil (uzn. KS v BA, č.k. -186).

Dňa 20.4.2005 sa konalo pojednávanie, na ktorom súd vypočul aj svedkov a ktoré

bolo odročené na termín 3.6.2005.

Dňa 3.6.2005 sa konalo pojednávanie, na ktorom boli vypočutí účastníci konania,

ich právni zástupcovia a svedkovia, pričom pojednávanie bolo odročené na neurčito s tým,

že o nariadení znaleckého dokazovania súd rozhodne.

Dňa 29.7.2005 bol vytýčený termín pojednávania na deň 2.11.2005.

Dňa 2.11.2005 sa konalo pojednávanie, na ktorom boli vypočutí účastníci konania

a ich právni zástupcovia a taktiež svedkovia. Pojednávanie bolo odročené na termín

1.2.2006 s tým, že bude predvolaný ďalší svedok.

Dňa 1.2.2006 sa konalo pojednávanie, ktoré bolo odročené na termín 6.2.2006

za účelom vyhlásenia rozhodnutia.

Dňa 6.2.2006 sa konalo pojednávanie, na ktorom bol vyhlásený rozsudok.

Žiadosťou zo dňa 28.2,2006 požiadala zákonná sudkyňa o predĺženie lehoty

na vyhotovenie rozhodnutia do 8.4.2006, pričom jej žiadosti bolo vyhovené.

Dňa 8.4.2006 súd doručil právnym zástupcom účastníkov konania rozsudok

č.k. -257 zo dňa 6.2.2006. Obaja právni zástupcovia účastníkov prevzali

rozsudok dňa 13.4.2006.

Dňa 26.4.2006 podala voči predmetnému rozsudku odvolanie navrhovateľka.

Predkladacou správou zo dňa 26.4.2006 súd predložil spis s opravným prostriedkom

na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave.

Dňa 28.4.2006 bolo súdu doručené odvolanie odporcu voči predmetnému rozsudku.

Dňa 25.7.2006 bol na Krajskom súde v Bratislave vytýčený termín pojednávania

na deň 7.3.2007.

Dňa 7.3.2007 sa na Krajskom súde v Bratislave konalo pojednávanie, na ktorom

bolo vyhlásené uznesenie, ktorým odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec

vrátil na ďalšie konanie (uzn. KS v BA, č.k. -28!).

Dňa 3.10.2007 sa konalo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito s tým, že

nový termín pojednávania vytýči zákonná sudkyňa.

Dňa 19.11.2007 právny zástupca navrhovateľky doručil súdu ospravedlnenie

neúčasti na pojednávaní dňa 5.12.2007.

Dňa 5.12.2007 sa konalo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito s tým, že

vo veci bude nariadené znalecké dokazovanie.

Dňa 22.1.2008, uznesením č.k. -205 súd nariadil vo veci znalecké

dokazovanie znalcom z odboru stavebníctvo, odhad hodnoty nehnuteľností.

Dňa 29.2.2008 bol súdu doručený znalecký posudok č. 14/2008 spolu s vyúčtovaním

znaleckej odmeny.

Dňa 21.5.2008 sa konalo pojednávanie, ktoré súd odročil na neurčilo s tým, že

znalcovi bude nariadené vypracovanie doplňujúceho znaleckého posudku.

Dňa 2.6.2008 doručil odporca súdu doplňujúce otázky na znalca.

Dňa 2.6.2008 súd uznesením č.k. -330 nariadil znalcovi vypracovať

doplňujúci znalecký posudok k podanému znaleckému posudku č. 14/2008.

Dňa 26.6.2008 znalec doručil súdu dodatok č. 1 k znaleckému posudku č. 14/2008

spolu s vyúčtovaním znaleckej odmeny.

Dňa 25.9.2008 bolo účastníkom konania a ich právnym zástupcom doručované

upovedomenie o odročení pojednávania z dôvodu pracovných povinností zákonnej sudkyne.

Dňa 12.11.2008 sa konalo pojednávanie, ktoré bolo odročené na termín 12.12.2008.

Dňa 12.12.2008 sa konalo pojednávanie, na ktorom boli vypočutí účastníci a ich

právni zástupcovi a ktoré bolo odročené na termín 25.2.2009.

Dňa 25.2.2009 sa konalo pojednávanie, ktoré bolo odročené na termín 22.4.2009

s tým. že bude robený dopyt vo veci zostatku pôžičiek účastníkov.

Dňa 22.4.2009 sa konalo pojednávanie, ktoré bolo odročené na termín 24.6.2009.

Dňa 11.5.2009 zaslal právny zástupca navrhovateľky ospravedlnenie neúčasti

na pojednávaní dňa 24.6.2009.

Dňa 24.6.2009 sa konalo pojednávanie, ktoré bolo odročené na termín 23.9.2009.

Dňa 23.9.2009 sa konalo pojednávanie, ktoré bolo odročené na termín 25.11.2009

s tým, že bude opätovne robený dopyt na Štátny fond rozvoja bývania.

Dňa 24.9.2009 písomne ospravedlnila navrhovateľka neúčasť na pojednávaní dňa

23.9.2009 a zároveň oznámila zmenu sídla právneho zástupcu.

Dňa 25.11.2009 bolo pojednávanie odročené na termín 10.2.2010.

Dňa 10.2.2010 sa konalo pojednávanie, ktoré bolo odročené na termín 17.3.2010

s tým, že právna zástupkyňa odporcu založí do spisu návrh súdneho zmieru.

Dňa 2.3.2010 právny zástupca odporcu doručil súdu návrh dohody o mimosúdnom

vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Dňa 17.3.2010 sa konalo pojednávanie, ktoré bolo odročené na termín 7.4.2010

na vyhlásenie rozsudku.

Dňa 7.4.2010 sa konalo pojednávanie, na ktorom bol vyhlásený rozsudok

(č.k. -447), ktorým súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

Dňa 27.4.2010 podala navrhovateľka voči predmetnému rozsudku odvolanie.

Dňa 25.5.2010 súd predkladacou správou predložil spis s opravným prostriedkom

na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave.

Krajský súd v Bratislave uznesením, č.k. -485 zo dňa 15.8.2012

rozsudok tunajšieho súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Dňa 13.9.2012 tunajší súd doručil predmetné rozhodnutie KS v BA spolu s výzvou

na doplnenie dokazovania účastníkom konania.

Dňa 28.9.2012 navrhovateľka doručila súdu návrh na doplnenie dokazovania.

Dňa 10.10.2012 odporca doručil súdu návrh na vykonanie dokazovania.

Dňa 15.11.2012 súd vyzval právnu zástupkyňu odporcu na zaslanie písomných

informácií potrebných na doplnenie dokazovania (názov bankového ústavu rodičov odporcu

a ich čísla účtov a názov a sídlo ich zamestnávateľa).

Dňa 14.12.2012 právna zástupkyňa odporcu doložila podklady pre doplnenie

dokazovania (oznámenie o názve bankového ústavu a vkladných knižkách, názov a sídla

zamestnávateľov).

Dňa 10.1.2013 súd doručil bývalým zamestnávateľom rodičov odporcu výzvu

na poskytnutie súčinnosti pri doplnení dokazovania, avšak neúspešne, nakoľko sa zásielky

súdu vrátili späť s označením adresát neznámy.

Dňa 25.2.2013 súd opätovne vyzval právnu zástupkyňu odporcu na uvedenie novej

adresy zamestnávateľov rodičov odporcu, nakoľko sa túto nepodarilo súdu zistiť.

Dňa 18.3.2013 právna zástupkyňa odporcu e-mailom doložila podklady

pre doplnenie dokazovania v zmysle výzvy súdu (oznámenie adresy zamestnávateľov

rodičov odporcu).“

Rovnaké skutočnosti týkajúce sa priebehu napadnutého konania zo súdneho spisu,

ktorý mu bol zapožičaný a doručený 28. marca 2013, zistil aj ústavný súd.

Predsedníčka okresného súdu ďalej vo svojom vyjadrení k veci ďalej uviedla, že

„spis tunajšieho súdu bol za účelom konania a rozhodovania o podaných odvolaniach

celkovo tri krát zasielaný na Krajský súd v Bratislave. V obdobiach od 13.12.2004 -

18.4.2005, od 28.4.2006 - 5.4.2007 a od 26.5.2010 - 31.9.2012 sa preto spis nachádzal

na krajskom súde.

Ako je zrejmé aj z prehľadu procesných úkonov mám za to, že tunajší súd vo veci

priebežne koná. Jediný zbytočný prieťah zo strany tunajšieho súdu musím

s poľutovaním konštatovať v období od podania návrhu na začatie konania do výzvy súdu

na zaplatenie súdneho poplatku za návrh. t.j. od 28.1.2003 do 30.7.2003.

Dĺžka konania bola ovplyvnená potrebou rozsiahleho dokazovania vo veci, pričom

k celkovej dĺžke konania prispeli aj samotní účastníci konania. Vo veci bolo nariadených

celkom 24 pojednávaní. Sama navrhovateľka (sťažovateľka) sa nedostavila na

pojednávania dňa 5.12.2007, a 23.9.2009. Z dôvodu neprítomnosti odporcu boli

zase odročené pojednávania dňa 30.4.2004 a dňa 22.4.2009.“.

Predsedníčka okresného súdu v závere svojho vyjadrenia vyjadrila súhlas

s upustením od ústneho pojednávania vo veci.

Právny zástupca sťažovateľky vo svojom vyjadrení z 22. mája 2013 oznámil, že

netrvá na ústnom pojednávaní v uvedenej veci a súhlasí s upustením od ústneho

pojednávania vo veci.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia svojho základného práva

zaručeného .

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa

ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (, ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z Občiansky súdny

poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby

v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola

rýchla a účinná, ďalej z , podľa ktorého len čo sa konanie začalo,

postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (, ,

) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup

samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej

veci.

1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť sporu, v ktorom je sťažovateľka žalobcom

(vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov), ústavný súd konštatuje, že

obdobné žaloby možno zaradiť k štandardnej agende všeobecného súdnictva, preto dĺžka

konania nebola závislá od právnej alebo skutkovej náročnosti prerokovávanej veci, hoci

ústavný súd pripúšťa, že rozsiahle dokazovanie čiastočne prispelo k doterajšej dĺžke

napadnutého konania.

2. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných

prieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľky ako účastníčky tohto súdneho

konania. Ústavný súd konštatuje, že k doterajšej dĺžke napadnutého konania prispela

čiastočne aj sťažovateľka, respektíve jej právny zástupca, pretože pre ich ospravedlnenú

neúčasť na pojednávaniach okresný súd celkom trikrát odročil nariadené pojednávania.

Nad rámec uvedeného sťažovateľka v doterajšom priebehu konania poskytovala primeranú

súčinnosť a na výzvy okresného súdu reagovala včas. Tieto skutočnosti ústavný súd

zohľadnil pri stanovení finančného zadosťučinenia.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu označených práv sťažovateľky, bol postup samotného okresného súdu.

Ústavný súd z predloženého súdneho spisu zistil a identifikoval dve obdobia

neodôvodnenej nečinnosti. Prvým obdobím nečinnosti v trvaní približne štrnásť mesiacov

bolo obdobie od doručenia návrhu (28. januára 2003) až do nariadenia prvého pojednávania

vo veci (16. apríla 2004). Počas tohto obdobia okresný súd vykonal len dva jednoduché

úkony, a to vyzval sťažovateľku na zaplatenia súdneho poplatku (30. júla. 2003, pričom

poplatok bol zaplatený 28. augusta 2003) a doručil odporcovi návrh (5. decembra 2003,

ku ktorému sa odporca vyjadril 23. januára 2004). Druhým takýmto obdobím

neodôvodnenej nečinnosti bolo obdobie od doručenia zrušujúceho uznesenia Krajského

súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. zo 7. marca 2007 (krajský

súd doručil súdny spis spolu s uvedeným uznesením krajského súdu okresnému súdu)

5. apríla 2007 do pojednávania konaného 5. decembra 2007, teda v trvaní osem mesiacov.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že v tomto období bol určený termín pojednávania

na 3. október 2007, ktorý však z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne bol odročený

na 5. december 2007. Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že v napadnutom

konaní okresného súdu identifikoval celkom 20 mesiacov neodôvodnenej nečinnosti.

Ústavný súd pri hodnotení postupu okresného súdu vychádzal aj zo svojej

konštantnej judikatúry, podľa ktorej zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené

nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou,

resp. nesústredenou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu

právnej neistoty (, , ).

Podľa názoru ústavného súdu v posudzovanom prípade by bolo možné akceptovať

obranu okresného súdu, pokiaľ poukazuje na objektívny faktor, ktorý prispel k doterajšej

dĺžke konania. Ide o obdobie od 28. apríla 2006 do 5. apríla 2007 a od 26. mája 2010

do 11. septembra 2012 (teda celkovo tri roky a tri mesiace), počas ktorého sa súdny spis

nachádzal na krajskom súde v rámci odvolacieho konania a plynulý postup konania

na okresnom súde bol v tomto období značne obmedzený. Na druhej strane ústavný súd

v tejto súvislosti musí konštatovať, že hoci okresný súd v zásade vo veci aj priebežne konal

(okrem už uvedených období nečinnosti) a v napadnutom konaní nariadil celkom

dvadsaťštyri pojednávaní, jeho dva meritórne rozhodnutia boli krajským súdom zrušené pre

nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť, resp. z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového

stavu, čo jednak svedčí o neefektívnej a nesústredenej činnosti okresného súdu a zároveň

oslabuje objektivizáciu doterajšej dĺžky trvania napadnutého konania.

Uvedené skutočnosti podľa názoru ústavného súdu vo svojom súhrne prispeli

k stavu, že konanie na prvom stupni trvá už vyše 10 rokov a nie je doteraz právoplatne

skončené. Najmä z tohto dôvodu, ale aj na základe ďalších uvedených skutočností ústavný

súd dospel k záveru, že okresný súd v napadnutom konaní nepostupoval v súlade

so základným právom sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

, preto konštatuje, že doterajším postupom okresného súdu v konaní,

ktoré je vedené pod sp. zn. , došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj

k porušeniu označeného základného práva sťažovateľky (bod 1 výroku nálezu).

Na základe toho, že ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľky,

v súlade s prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom

pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku nálezu).

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľka v sťažnosti žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume

10 000 €, ktoré odôvodnila intenzitou zásahov do jej práv, ako aj dĺžkou ich trvania.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé

finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania vedeného okresným súdom, ako aj na jeho

neefektívny postup, berúc do úvahy predmet konania na okresnom súde a všetky okolnosti

daného prípadu, ústavný súd považoval priznanie sumy 2 500 € za primerané finančné

zadosťučinenie podľa (bod 3 výroku nálezu).

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom.

Ústavný súd priznal sťažovateľke trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia

advokátom pozostávajúce z odmeny advokáta, a vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).

Podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa)

v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby 1/6 z výpočtového základu.

Základom na výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípade priemerná

mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2011

v sume 763 €. Ústavný súd priznal sťažovateľke ( )

náhradu trov konania za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2012 (príprava

a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti) po 127,16 €. Ďalej má právny zástupca

sťažovateľky aj nárok na náhradu režijného paušálu za dva úkony právnej služby podľa

vyhlášky vykonané v roku 2012 po 7,63 €. Náhrada trov konania, ktorú ústavný súd priznal

sťažovateľke, spolu takto predstavuje sumu 269,58 €.

Úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu

sťažovateľky ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. júna 2013