Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 229/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. júna 2013

predbežne prerokoval sťažnosť J. M., S., zastúpeného JUDr. N. S., Advokátka kancelária,

Ž., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného postupom

Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. M. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. marca 2013

doručená sťažnosť J. M., S. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48

ods. 2 (ďalej len „“) postupom Okresného súdu Žilina

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Z predloženej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že proti sťažovateľovi je vedené trestné

stíhanie pre trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa 215 ods. 1 písm. a)

v znení neskorších predpisov. V rámci vedeného

trestného konania bola sťažovateľovi uznesením okresného súdu sp. zn.

z 11. februára 2010 uložená poriadková pokuta podľa

v znení neskorších predpisov (ďalej len „ účinný

do 1. januára 2006“). Sťažovateľ podal proti predmetnému uzneseniu sťažnosť, ktorú

Krajský súd v Žiline svojím uznesením sp. zn. z 13. mája 2010 zamietol ako

oneskorene podanú. Proti tomuto rozhodnutiu podal sťažovateľ 14. marca 2012

prostredníctvom svojho obhajcu dovolanie. Podľa vyjadrenia sťažovateľa okresný súd

podané dovolanie príslušnému dovolaciemu súdu nepostúpil, preto sťažovateľ adresoval

jeho predsedovi sťažnosť na prieťahy v konaní. Predseda okresného súdu v liste

z 18. februára 2013 oboznámil sťažovateľa, že zákonná sudkyňa „jeho dovolanie

neodstúpila NS SR z dôvodov, že vo veci sa koná, rozhoduje sa o vine alebo o nevine

obžalovaného, sťažovateľa a až po právoplatnom skončení veci, súd predloží spis NS SR“.

Sťažovateľ v sťažnosti prezentoval svoj názor, kde uviedol, „že rozhodovanie o vine

a treste v jeho trestnej veci nebráni tomu, aby dovolací súd rozhodol o oprávnenosti

uloženia poriadkovej pokuty, nakoľko sa jedná o rozdielne konania, ktoré sami o sebe

nemajú na seba vplyv“.

Sťažovateľ sa domnieva, že okresný súd „neoprávnene zdržiava sťažovateľove

dovolanie, adresované dovolaciemu súdu – NS SR, čím zároveň vytvára zbytočné prieťahy

v konaní vo veci sťažovateľovho dovolania“.

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ v závere svojej sťažnosti navrhol, aby ústavný súd

po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie rozhodol nálezom, v ktorom by vyslovil porušenie

jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48

ods. 2 postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , prikázal

okresnému súdu konať v jeho veci bez zbytočných prieťahov, priznal mu primerané

finančné zadosťučinenie v sume 10 000 €, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv

alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej

zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným

zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa a listiny každý má právo, aby sa jeho vec

verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť

ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25

ods. 2 nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o sťažnosti sťažovateľa

smerujúcej proti postupu okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

(nepredloženie uplatneného dovolania príslušnému súdu), ktorým boli podľa sťažovateľa

spôsobené zbytočné prieťahy, čím malo dôjsť aj k porušeniu jeho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa v napadnutom

konaní.

Ústavný súd pri posúdení sťažnosti sťažovateľa vychádzal z týchto relevantných

skutočností vyplývajúcich tak z obsahu sťažnosti a jej príloh, ako aj zo súvisiacej právnej

úpravy:

Sťažovateľ je obžalovaným v trestnom konaní vedenom pred okresným súdom pod

sp. zn. , v priebehu ktorého mu bola uznesením okresného súdu z 11. februára

2010 podľa ustanovenia účinného do 1. januára 2006

z dôvodu sťažovania postupu trestného konania uložená poriadková pokuta. Proti

predmetnému rozhodnutiu podal sťažovateľ sťažnosť, ktorá však bola uznesením

nadriadeného súdu ako oneskorene podaná podľa

účinného do 1. januára 2006 zamietnutá. Sťažovateľ následne 14. marca 2012 napadol toto

uznesenie prostredníctvom svojho obhajcu dovolaním, ktoré podal na miestne príslušnom

súde, teda na okresnom súde. Vzhľadom na skutočnosť, že podané dovolanie nebolo

okresným súdom postúpené dovolaciemu súdu, sťažovateľ adresoval predsedovi okresného

súdu sťažnosť na prieťahy v konaní, na ktorú reagoval predseda okresného súdu listom

z 18. februára 2013 a sťažovateľom podanú sťažnosť kvalifikoval ako nedôvodnú. V liste

okresného súdu bol sťažovateľ zo strany jeho predsedu oboznámený predovšetkým

s obsahom ustanovení v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) vymedzujúcich okruh rozhodnutí napadnuteľných

mimoriadnym opravným prostriedkom – dovolaním, pričom v ňom predseda okresného

súdu tiež uviedol: „Vec nie je doposiaľ právoplatne skončená, predovšetkým pre Vaše

obštrukčné správanie, pretože opakovane maríte termíny hlavných pojednávaní

ospravedlnením sa z rôznych zdravotných dôvodov. Spis nebol predložený NS SR z dôvodu,

že vo veci sa vykonáva dokazovanie na hlavnom pojednávaní, pričom termíny hlavných

pojednávaní boli určované na 20.03.2012, 07.06.2012, 04.10.2012, 22.01.2013.“

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu je účelom základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho

orgánu.

Z judikatúry ústavného súdu tiež vyplýva, že nie každý prieťah v súdnom konaní má

nevyhnutne za následok porušenie základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (, , , ). Pojem

„zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v je pojem autonómny, ktorý možno

vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne.

Podľa domáhať sa práv uvedených v , 36, 37 ods. 4,

až 42 a až 46 tejto sa možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia

vykonávajú.

Ústavný súd pri posúdení sťažnosti sťažovateľa vychádzal aj z právnej úpravy

relevantnej v prípade sťažovateľa, ktorou je .

Podľa možno dovolanie podať proti právoplatnému

rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní,

ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania podľa § 371.

Podľa rozhodnutím podľa odseku 1 sa rozumie

a) rozsudok a trestný rozkaz,

b) uznesenie o postúpení veci okrem uznesenia o postúpení veci inému súdu,

c) uznesenie o zastavení trestného stíhania,

d) uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania,

e) uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného,

f) uznesenie o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania,

g) rozhodnutie o uložení ochranného opatrenia,

h) rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý riadny opravný prostriedok podaný proti rozhodnutiu

podľa písmen a) až g), alebo rozhodnutie, ktorým odvolací súd na základe riadneho

opravného prostriedku vo veci sám rozhodol.

Na základe uvedeného možno konštatovať objektívnu skutočnosť vyplývajúcu bez

ďalšieho priamo z právnej úpravy, a síce, že v prípade sťažovateľa bolo dovolanie podané

proti rozhodnutiu, proti ktorému právna úprava dovolanie nepripúšťa a u ktorého

ustanovenie predpisuje dovolaciemu súdu obligátorny

postup (odmietnutie dovolania bez preskúmania veci).

O relevantnej právnej úprave napokon sťažovateľa, ktorý navyše dovolanie podal

prostredníctvom kvalifikovaného právneho zástupcu, poučil aj predsedu okresného súdu

vo svojom stanovisku. Ústavný súd teda sumárne konštatuje, že vo veci sťažovateľa

dochádza síce k prieťahom v konaní, pretože povinnosťou súdu je predložiť uplatnené

dovolanie príslušnému súdu na rozhodnutie i napriek jeho zjavnej bezúspešnosti, ktorá

zároveň vylučuje u sťažovateľa stav právnej neistoty, keďže relevantná právna úprava mu

dáva v tomto smere jednoznačnú odpoveď.

Záver ústavného súdu je teda taký, že z hľadiska materiálnej ochrany ústavnosti

okolnosti prípadu sťažovateľa neumožňujú prieťahy v súvislosti s ním uplatneným

mimoriadnym opravným prostriedkom kvalifikovať ako porušenie jeho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je považovaná sťažnosť za zjavne

neopodstatnenú vtedy, ak preskúmanie namietaného postupu, resp. rozhodnutia

všeobecného súdu v rámci predbežného prerokovania vôbec nesignalizuje možnosť

porušenia základného práva alebo slobody sťažovateľa, reálnosť ktorej by bolo potrebné

preskúmať po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (, ,

).

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd sťažnosť posúdil ako zjavne

neopodstatnenú a ako takú ju v zmysle ustanovenia

po jej predbežnom prerokovaní odmietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. júna 2013