Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 341/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. júna 2013

predbežne prerokoval sťažnosť M. S., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody, ktorou namieta

porušenie svojho základného práva podľa

rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. z 15. októbra 2010, a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. S. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 28. mája 2013

doručené podanie M. S., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody (ďalej len „sťažovateľ“),

označené ako „Sťažnosť“. Ústavný súd podľa obsahu kvalifikoval podanie sťažovateľa ako

sťažnosť podľa (ďalej len „“), ktorou

namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa

rozsudkom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.

z 15. októbra 2010 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“).

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza:

„Okresným súdom KE II. zo dňa 26. 6. 2009 som bol uznaný vinným pod sp. zn.

zo spáchania zločinu podvodu podľa § 222 ods. 3 Tr. zákona v bode 1.) obžaloby,

ktorého som sa dopustil dňa 8. 2. 2008 a prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360

ods. 2 Tr. zákona v bode 2.) obžaloby, ktorého som sa mal dopustiť dňa 21. 1. 2009. Preto

ma uvedený súd odsúdil dňa 15. 10. 2010 na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní

8 (osem) rokov 2 (dva) mesiace a 1 (jeden) deň v rámci ustanovenia podľa § 41 ods. 2

Tr. zákona použijúc pritom tzv. asperačnú zásadu... podal odvolanie, ktoré následne

Krajský súd KE zamietol dňa 15. 6. 2011 a tým sa stalo právoplatné.

1.) Okresným súdom KE II. pod sp. zn. sa proti mne viedla trestná vec,

pričom som bol stíhaný väzobne a to odo dňa 9. 7. 2002 do dňa 9. 7. 2005 pre spáchanie

trestných činov lúpeže § 234 ods. 1 Tr. zákona, ublíženia na zdraví § 221 ods. 1 Tr. zákona

a výtržníctva § 202 ods. 1 Tr. zákona, kde účinnosť tohto zákona bola do dňa 31. 12. 2005.

Uplynula zákonom daná lehota väzby, preto som bol dňa 9. 7. 2005 prepustený na slobodu,

pričom táto trestná vec nebola ukončená. Táto trestná vec spáchaná 2002.

2.) Následne Okresným súdom KE II. pod sp. zn. sa proti mne viedla

trestná vec, pričom stíhaný som bol väzobne a to od dňa 24. 7. 2007 do dňa 24. 1. 2008

pre spáchanie prečinu nebezpečného vyhrážania § 360 ods. 1 tr. zákona. Uplynula zákonom

daná lehota väzby, preto som bol dňa 24. 1. 2008 prepustený na slobodu, pričom ani táto

trestná nebola ukončená vec. Táto trestná vec bola spáchaná 2006.

3.) Trestná vec vedená na Okresnom súde KE II. pod sp. zn. pre túto som

bol stíhaný na slobode, pričom som sa bez ospravedlnenia nedostavil pred súd z tohto

dôvodu som bol dňa 24. 4. 2009 vzatý do väzby a v súčasnej dobe si pre túto trestnú vec

vykonávam aj uložený nepodmienečný trest odňatia slobody. V tejto trestnej veci skutku

v bode 1.) obžaloby a to podvodu § 222 ods. 3 Tr. zákona som sa dopustil dňa 8. 2. 2008

a skutku v bode 2.) obžaloby a to nebezpečného vyhrážania § 360 ods. 2 Tr. zákona som sa

mal dopustiť dňa 21. 1. 2009.

V trestnej veci vedenej na OS KE II. pod sp. zn. bolo rozhodnuté dňa

29. 2. 2008 rozsudkom nasledovným: Uvedený súd zrušil rozhodnutie OS KE II. pod sp. zn.

, ktorým bol výrok o treste zo dňa 17. 1. 2008, proti ktorému som podal

odvolanie pre spáchanie § 360 ods. 1 Tr. zákona nebezpečné vyhrážanie v rámci

ustanovenia § 42 ods. 2 Tr. zákona, pričom daná vec bola spáchaná v rámci ustanovenia §

42 ods. 1 Tr. zákona. Zo spáchania trestného činu lúpeže § 234 ods. 1 Tr. zákona som bol

oslobodený... a zo spáchania trestných činov § 221 ods. 1 Tr. zákona ublíženia na zdraví,

§ 202 ods. 1 Tr. zákona výtržníctva mi uvedený súd uložil nepodmienečný trest odňatia

slobody v trvaní 2 (dva) roky s tým, že do výkonu trestu odňatia slobody som nenastúpil

vzhľadom na okolnosť, že uložený trest som mal vykonaný v rámci väzby... Uložený trest,

ktorý v súčasnej dobe vykonávam je nezákonný... Uložený trest, ktorý v súčasnej dobe

vykonávam, tak skutok v bode 1.) rozsudku bol spáchaný dňa 8. 2. 2008 a skutok v bode 2.)

rozsudku bol spáchaný dňa 21. 1. 2009. Teda skutku podvodu – zločin § 222 ods. 3

Tr. zákona som sa dopustil dňa 8. 2. 2008, teda v čase, keď ešte nebolo iným súdom pre inú

trestnú vec rozhodnuté, a to výrokom OS KE II. zo dňa 29. 2. 2008 pod sp. zn. , kde

platnosť tohto zákona bola do 31. 12. 2005, a skutku v bode 2. prečinu nebezpečného

vyhrážania som sa mal dopustiť dňa 21. 1. 2009, podľa § 360 ods. 2 Tr. zákona. Uvedený

skutok v bode 1.) rozsudku, a to zločin podvod § 222 ods. 3 Tr. zákona bol spáchaný

v rámci ustanovenia zákona § 42 ods. 1 Tr. zákona s použitím ustanovenia zákona § 42 ods.

2 Tr. zákona s trestnou vecou OS KE II. pod sp. zn. zo dňa 29. 2. 2008, pričom za

takýchto okolností sa použije ustanovenie o súhrnom treste § 42 ods. 1, 2 Tr. zákona

a páchateľ sa spravidla odsúdi k súhrnnému trestu a skutku v bode 2.) rozsudku a to prečin

nebezpečného vyhrážania § 360 ods. 2 Tr. zákona k samostatnému trestu, čo sa v danom

prípade nestalo, čím OS KE II. zo dňa 15. 10. 2010 pod sp. zn. hrubo porušil

ustanovenia zákona... Za okolností, ktoré som uviedol... nemala byť použitá tzv. (asperačná

zásada).

1.) Z uvedených dôvodov podľa podávam návrh

na začatie konanie pred Ústavným súdom. ... táto smeruje proti rozhodnutiu OKRESNÉHO

SÚDU KE II. zo dňa 15. 10. 2010 pod sp. zn. , a domáham sa spravodlivého

zákonného SÚHRNNÉHO TRESTU v rámci ustanovenia § 42 ods. 2 Tr. zákona v bode 1.)

rozsudku s trestnou vecou vedenou OS KE II. zo dňa 29. 2. 2008 pod sp. zn. .

2.) Podľa z uvedených dôvodov, ktoré som

uviedol v odôvodnení mojej sťažnosti... sa domáham finančného zadosťučinenia vo výške

126 000 €...“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ alebo jeho zástupca. V zmysle § 20

ods. 2 sa k návrhu na začatie konania musí pripojiť splnomocnenie

na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento zákon neustanovuje inak.

V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným

súdom.

Ak má byť predmetom konania pred ústavným súdom sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1

, musí návrh na začatie konania obsahovať aj náležitosti ustanovené v zákona

o ústavnom súde. Sťažovateľ v nej musí označiť základné práva a slobody, ktoré boli podľa

jeho tvrdenia porušené. Sťažnosť musí tiež obsahovať označenie právoplatného

rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu, ktorým sa porušili základné práva alebo

slobody, a musí byť v nej označené, proti komu smeruje. K sťažnosti sa pripojí kópia

právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu. Ak sa sťažovateľ domáha

aj primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje a z akých

dôvodov sa ho domáha.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní konštatoval, že sťažnosť sťažovateľa

nespĺňa všetky náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom

ustanovené v a a , keďže neobsahuje najmä:

a) označenie základného práva alebo slobody, ktoré mali byť podľa tvrdenia

sťažovateľa porušené,

b) splnomocnenie na jeho zastupovanie advokátom v konaní pred ústavným súdom.

K sťažnosti sťažovateľ síce pripojil splnomocnenie na zastupovanie advokátom,

neuviedol v ňom však, že sa udeľuje výslovne na zastupovanie v konaní pred ústavným

súdom. Rovnako sťažovateľ ani v petite (návrhu na rozhodnutie), resp. ani v ostatných

častiach sťažnosti neuviedol, k porušeniu ktorého základného práva alebo slobody malo

napadnutým rozsudkom okresného súdu dôjsť. Uvedené skutočnosti by pri formalistickom

posudzovaní sťažnosti boli dôvodom na odmietnutie sťažnosti pre nesplnenie zákonom

predpísaných náležitostí podľa .

Aj napriek uvedenému však ústavný súd, vychádzajúc z materiálneho chápania

ochrany základných práv, pristúpil v rámci predbežného prerokovania sťažnosti k jej

preskúmaniu z pohľadu možnej existencie ďalších dôvodov, ktoré by mohli mať za

následok jej odmietnutie v súlade s , a to s prihliadnutím

na príčinnú súvislosť medzi sťažovateľom namietaným porušením základného práva podľa

(ktorého namietané porušenie možno vyvodiť z obsahu sťažnosti, pozn.)

a napadnutým rozsudkom okresného súdu.

Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že rozsudkom okresného súdu sp. zn.

z 15. októbra 2010 bol sťažovateľovi za spáchanie zločinu úverového podvodu

podľa a a prečinu nebezpečného vyhrážania

podľa a uložený úhrnný trest odňatia slobody

v trvaní 98 mesiacov a jedného dňa nepodmienečne. Proti rozsudku okresného súdu sp. zn.

z 15. októbra 2010 podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd

v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) uznesením sp. zn. z 15. júna 2011

(ďalej len „uznesenie krajského súdu“) tak, že odvolanie zamietol. Napadnutý rozsudok

okresného súdu v spojení s uznesením krajského súdu nadobudol právoplatnosť 15. júna

2011.

Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných

súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri zakladaní svojej právomoci riadi zásadou,

že všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto

je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc

všeobecných súdov (m. m. ).

V danom prípade mal sťažovateľ právo podať proti napadnutému rozsudku

okresného súdu odvolanie (ktorý aj využil), o ktorom bol oprávnený, ako aj povinný

rozhodnúť krajský súd. Právomoc krajského súdu rozhodnúť o odvolaní sťažovateľa

vylučuje právomoc ústavného súdu, čo zakladá dôvod na odmietnutie sťažnosti podľa § 25

ods. 2 pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

Ústavný súd poukazuje tiež na to, že jednou zo základných podmienok prijatia

sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona

o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti

rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení

alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom

zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na

odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene ( ).

V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon

o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr. , ,

).

Zo sťažnosti, ako aj zo zistení ústavného súdu vyplýva, že konanie v trestnej veci

sťažovateľa bolo právoplatne skončené 15. júna 2011, pričom sťažnosť bola ústavnému

súdu doručená až 28. mája 2013, teda bez akýchkoľvek pochybností po uplynutí

dvojmesačnej lehoty ustanovenej v , čo zakladá dôvod

na odmietnutie sťažnosti aj z dôvodu, že bola podaná oneskorene.

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť

sťažovateľa podľa z dôvodu nedostatku svojej

právomoci, ako aj z dôvodu, že bola podaná oneskorene.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, bolo bez právneho dôvodu, aby sa ústavný súd

zaoberal ďalšími návrhmi uplatnenými v sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. júna 2013