Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 417/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. júna 2013

predbežne prerokoval sťažnosť M. S. a L. S., T., zastúpených advokátom JUDr. J. G., P., vo

veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky, čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práva na

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom a uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.

z 31. januára 2013 a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. S. a L. S. o d m i e t a pre jej neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. apríla

2013 doručená sťažnosť M. S. a L. S. (ďalej len „sťažovatelia“) vo veci namietaného

porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“), čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len

„listina“), ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom a uznesením Krajského

súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 31. januára

2013.

2. Z obsahu sťažnosti vyplýva tento sťažovateľmi uvádzaný skutkový stav:

«V civilnom konaní sa žalobca (správca konkurznej podstaty úpadcu, pozn.) svojou

žalobou... domáhal určenia, že kúpna zmluva zo dňa 29. 07. 2009, uzatvorená medzi

úpadcom ako predávajúcim a sťažovateľmi ako kupujúcimi je voči veriteľom úpadcu...

neúčinná. Žalobca sa ďalej domáhal, aby súd sťažovateľom uložil povinnosť zaplatiť

spoločne a nerozdielne do všeobecnej podstaty úpadcu sumu vo výške 236.527,09 €.

Okresný súd Banská Bystrica v konaní -207 rozsudkom zo dňa 06. 06.

2012 rozhodol tak, že určil, že kúpna zmluva zo dňa 29. 07. 2009... je voči veriteľom úpadcu

V., s. r. o. „v konkurze“... neúčinná. Sťažovatelia sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť

do všeobecnej podstaty úpadcu... sumu vo výške 28.700,- €.

Proti rozhodnutiu okresného súdu podali sťažovatelia prostredníctvom svojho

právneho zástupcu odvolanie e-mailom dňa 26. 06. 2012 v čase o 23:48. teda v zákonom

stanovenej 15-dňovej lehote. Dňa 27. 06. 2012 bolo na pošte podané jeho písomné

vyhotovenie... V podanom odvolaní bolo napádané nesprávne právne posúdenie veci

prvostupňovým súdom ako aj nedostatočne zistený a zhodnotený skutkový stav spolu

s podanou námietkou, že vec bola odňatá zákonnej sudkyni a bolo porušené právo

účastníkov na spravodlivý proces.

Krajský súd... však svojím uznesením zo dňa 31. 01. 2013, sp. zn.:

rozhodol tak, že odvolanie sťažovateľov odmietol a zároveň im uložil povinnosť nahradiť

navrhovateľovi trovy odvolacieho konania vo výške 79,58 €. Odvolací súd dospel k záveru,

že sťažovatelia podali svoje odvolanie oneskorene, t. j. po uplynutí 15 – dňovej lehoty,

pričom pri svojom rozhodovaní sa opieral o skutočnosť, že automatické vygenerovanie

potvrdenky o prijatí odvolania určilo jeho prijatie na deň 27. 06. 2012 v čase o 11:36...

... okresný súd nepostupoval pri prijatí podania v zmysle ustanovení Spravovacieho

poriadku. Pokiaľ Krajský súd v Banskej Bystrici za tejto situácie odvolacie konanie zastavil

z dôvodu, že odvolanie odporcov bolo podané oneskorene, máme za to, že tým porušil zákon

ústavnú zásadu obsiahnutú v článku 36 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, lebo svojím

postupom fakticky odoprel sťažovateľom prístup k súdu.

Ďalšou, nemenej dôležitou je tá skutočnosť, že v konaní pred prvostupňovým súdom

Banská Bystrica bola zákonnou sudkyňou Mgr. Z. A., čo je uvedené aj v záhlaví rozsudku 26

Cbi26/2010-207. Napriek tomu, rozsudok vyhlasovala JUDr. E. M., čo považujeme za

odňatie práva účastníka na zákonného sudcu v štádiu, resp. v procese občianskeho súdneho

konania...»

3. Podľa názoru sťažovateľov „Rozhodnutím ako aj postupom Krajského súdu... boli

porušené základné práva sťažovateľov, zakotvené v článku 46 ods. 1 ... ako aj práva

zakotvené v článku 36 ods. 1 Listiny... a v neposlednom rade porušené základné právo

zakotvené v článku 6 ods. 1 Dohovoru...“.

4. Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„Základné právo na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 ..., článku 36

ods. 1 Listiny... a článku 6 ods. 1 Dohovoru... uznesením Krajského súdu... sp. zn.:

, zo dňa 31. 01. 2013 porušené bolo.

Uznesenie Krajského súdu... zo dňa 31. 01. 2013, sp. zn.: sa

zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie.

Krajský súd... je povinný uhradiť sťažovateľom trovy konania vo výške 1.811,56 €...“

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. Z obsahu sťažnosti možno vyvodiť, že sťažovatelia namietajú porušenie

označených základných práv zaručených a listinou, ako aj práva zaručeného

dohovorom postupom a rozhodnutím krajského súdu (body 1, 3 a 4) spočívajúcim v nimi

tvrdených skutočnostiach už uvedených v bode 3.

8. Podľa v znení

neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“) dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Podľa dovolanie je

prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa

postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom; podľa písm. g) ak rozhodoval vylúčený

sudca alebo súd bol nesprávne obsadený...

9. Podľa ustálenej súdnej praxe proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu je

prípustné dovolanie v prípadoch uvedených v . Ide o prípady závažných vád

konania, keď je dovolanie prípustné, aj keď nie sú splnené podmienky uvedené v § 238,

resp. . Okrem iného ide aj o prípady, ak bola postupom súdu účastníkovi odňatá

možnosť konať pred súdom [ ], alebo ak vo veci rozhodoval nezákonný

sudca [ ].

10. Sťažovatelia uviedli (pozri bod 2), že v odvolaní proti prvostupňovému rozsudku

namietali najmä nesprávne právne posúdenia veci a nedostatočne zistený skutkový stav;

s uvedenými námietkami sa krajský súd zákonným spôsobom nevysporiadal, v dôsledku

čoho „svojím postupom fakticky odoprel sťažovateľom prístup k súdu“. Sťažovatelia

súčasne namietali „že v konaní pred prvostupňovým súdom... vec bola odňatá zákonnému

sudcovi“ (uvedenou skutočnosťou argumentovali aj v odvolaní, pozn.) a s ich námietkou sa

podľa tvrdenia sťažovateľov krajský súd (nimi predstavovaným spôsobom) nevysporiadal,

čím mal porušiť („odňať právo“) ich základné právo na zákonného sudcu. [Krajský súd túto

ich námietku posúdil ako „neopodstatnenú“, lebo Okresný súd Banská Bystrica postupoval

„na základe rozvrhu práce na rok 2012“, keď rozhodnutie namiesto dlhodobo

práceneschopnej (pre „vážny úraz“) zákonnej sudkyne vypracovala, vyhlásila a doručovala

účastníkom konania zastupujúca sudkyňa („... vec bola prejednaná a rozhodnutá v súlade

s rozvrhom práce bez toho, že by bola vec odňatá zákonnej sudkyni“)].

11. Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak

sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon

ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je

sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

12. Podľa stabilnej judikatúry ústavný súd nie je oprávnený poskytovať ochranu

ústavnosti vo veciach, v ktorých sa sťažovateľ mohol domôcť ochrany v konaní pred

všeobecným súdom vlastnými, dovolenými a

ustanovenými procesnými úkonmi (podobne napr. , ,

).

13. Sťažovateľmi namietané porušenie práv vyúsťuje do ich tvrdenia o odňatí

možnosti konať pred súdom a porušení ich práva na zákonného sudcu (pozri body 2 a 10),

čo v okolnostiach danej veci predstavuje dovolacie dôvody proti rozhodnutiu krajského

(odvolacieho) súdu podľa a . Zo sťažnosti je zrejmé, že sťažovatelia

nevyčerpali tento opravný prostriedok, ktorý im poskytuje

na ochranu ich základných práv.

14. Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že sťažovatelia mali možnosť

podať proti napadnutému rozhodnutiu krajského súdu dovolanie, a to v časti podanej

sťažnosti, v ktorej tvrdili také porušenie svojich procesných oprávnení, ktoré napĺňajú

prípustnosť dovolania podľa a . ani

(§ 53 ods. 1) nepripúšťajú, aby si účastník konania zvolil medzi súdnymi orgánmi ochrany

porušení základných práv a slobôd, naopak, jednoznačne požaduje

vyčerpanie všetkých účastníkovi dostupných a účinných prostriedkov nápravy.

15. Vychádzajúc z týchto právnych záverov a skutkového stavu opísaného

sťažovateľmi ústavný súd uzavrel, že v ich veci vo vzťahu k namietaným porušeniam práv

nie je sťažnosť prípustná, preto ju odmietol už po jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2

v spojení s ).

16. Vzhľadom na to, že ústavný súd sťažnosť odmietol, ďalšími návrhmi

sťažovateľov sa už nezaoberal.

17. Nad rámec už uvedeného ústavný súd ešte poznamenáva, že sťažovatelia

k sťažnosti nepredložili splnomocnenie na ich zastupovanie advokátom (§ 20 ods. 2 zákona

o ústavnom súde), čo predstavuje samostatný dôvod na odmietnutie sťažnosti pre nesplnenie

zákonom predpísaných náležitostí ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. júna 2013