Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 424/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. júna 2013

predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., vedené pod sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

až sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. až sp. zn. ,

sp. zn. až sp. zn. a sp. zn.

až sp. zn. , zastúpenej advokátom JUDr. B. F., Advokátska kancelária B.,

vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1

a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd uzneseniami Krajského súdu v Banskej Bystrici

sp. zn. zo 16. októbra 2012, sp. zn. z 12. októbra 2012,

sp. zn. z 12. októbra 2012, sp. zn. z 12. októbra 2012,

sp. zn. z 12. októbra 2012, sp. zn. z 12. októbra 2012,

sp. zn. z 12. októbra 2012, sp. zn. z 12. októbra 2012,

sp. zn. zo 16. októbra 2012, sp. zn. zo 16. októbra 2012,

sp. zn. z 15. októbra 2012, sp. zn. z 11. októbra 2012,

sp. zn. zo 16. októbra 2012, sp. zn. zo 16. októbra 2012,

sp. zn. zo 16. októbra 2012, sp. zn. zo 16. októbra 2012,

sp. zn. zo 16. októbra 2012, sp. zn. zo 16. októbra 2012,

sp. zn. zo 16. októbra 2012, sp. zn. zo 16. októbra 2012,

sp. zn. zo 16. októbra 2012, sp. zn. zo 16. októbra 2012,

sp. zn. zo 16. októbra 2012, sp. zn. z 10. októbra 2012,

sp. zn. zo 16. októbra 2012, sp. zn. zo 16. októbra 2012,

sp. zn. zo 16. októbra 2012, sp. zn. zo 16. októbra 2012,

sp. zn. zo 16. októbra 2012, sp. zn. zo 16. októbra 2012,

sp. zn. zo 16. októbra 2012, sp. zn. zo 16. októbra 2012,

sp. zn. zo 16. októbra 2012, sp. zn. zo 16. októbra 2012,

sp. zn. zo 16. októbra 2012, sp. zn. zo 16. októbra 2012

a sp. zn. zo 16. októbra 2012 a takto

rozhodol:

1. V úvodnej časti označené sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., s p á j a

na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. .

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

3. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli

4. januára 2013 doručené v záhlaví označené sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o.

(ďalej len „sťažovateľka), ktorými namietala porušenie svojich základných práv podľa

a (ďalej len „“) a práva podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

uvedenými uzneseniami Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“).

4. Zo sťažností a z ich príloh vyplýva, že sťažovateľka doručila Okresnému súdu

Revúca (ďalej len „okresný súd“) žaloby, ktorými sa domáhala náhrady škody voči štátu

podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov; zároveň nadriadený súd

žiadala, aby vec z dôvodu nutnej delegácie prikázal inému okresnému súdu.

5. Krajský súd napadnutými uzneseniami rozhodol tak, že v predmetných konaniach

nevylúčil všetkých sudcov okresného súdu z prerokovávania a rozhodovania označených

vecí; tieto uznesenia krajského súdu sú podľa sťažovateľky „... nesprávne, zakladajúce

zásah do jej základných práv, garantovaných čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 1 a čl. 6 ods. 1

dohovoru“.

6. Podľa sťažovateľky skutočnosť spočívajúca v tom, že jej žaloby o náhradu škody

spôsobenej rozhodovaním jednotlivých sudcov okresného súdu majú byť prerokované

a rozhodnuté sudcami toho istého okresného súdu, ktorí majú medzi sebou „... minimálne

kolegiálny a väčšina isto i priateľský vzťah...“, vyvoláva dôvodnú pochybnosť

o nezaujatosti všetkých sudcov okresného súdu, ktorí sa vzhľadom na dané okolnosti

prípadu nemôžu javiť v jej očiach ako nezávislí. V tejto súvislosti sťažovateľka uviedla, že

Krajský súd v Trnave, Krajský súd v Nitre a Krajský súd v Prešove dospeli vo viacerých

svojich rozhodnutiach v skutkovo a právne obdobných veciach k opačnému právnemu

záveru ako krajský súd v napadnutých uzneseniach.

7. V nadväznosti na uvedené sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd vydal nález,

v ktorom vysloví porušenie jej základných práv podľa a

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutými uzneseniami krajského súdu, zruší tieto

rozhodnutia a veci vráti krajskému súdu na ďalšie konania, prizná jej primerané finančné

zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

10. Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha

veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia

v znení neskorších predpisov (ďalej aj

„OSP“). V zmysle v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť

na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých

istých účastníkov. nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak

v súlade s citovaným možno v konaní o sťažnosti podľa

použiť na prípadné spojenie vecí primerane .

11. S prihliadnutím na obsah predmetných sťažností a z tohto obsahu vyplývajúcu

právnu a skutkovú súvislosť uvedených sťažností a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe

sťažovateľky a krajského súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd

uplatniac citované právne normy tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.

12. K namietanému porušeniu označených práv sťažovateľky malo dôjsť v dôsledku

toho, že napadnutými rozhodnutiami krajský súd nevylúčil všetkých sudcov okresného súdu

z prerokovávania a rozhodovania predmetných vecí napriek tomu, že škoda, ktorú si

sťažovateľka uplatnila v podaných žalobách, vznikla v príčinnej súvislosti s nesprávnym

úradným postupom sudcov toho istého okresného súdu.

13. V tejto veci senát I. ÚS nadväzuje na svoje predchádzajúce právne

názory obsiahnuté v celom rade uznesení, ktorými rozhodol o skutkovo rovnakých

veciach – , , a ďalšie – a keď nezistil dôvod

na to, aby sa od „ratio decidenti“ týchto rozhodnutí odchýlil, dospel k rovnakému záveru,

že sťažnosti sťažovateľky treba odmietnuť pre neprípustnosť podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde. Požiadavkou princípu právnej istoty je totiž postulát, aby sa na určitú

právne relevantnú otázku pri jej opakovaní v rovnakých podmienkach dala vždy rovnaká

odpoveď; preto ústavný súd aj v tejto veci v plnom rozsahu odkazuje na dôvody

predchádzajúcich rozhodnutí o odmietnutí sťažností sťažovateľky.

14. Aj v tejto súvislosti však ústavný súd s poľutovaním konštatuje, že

v prerokovávaných veciach sa nenaplnil úmysel a očakávanie zákonodarcu, ktorý ustanovil

nutnosť zastúpenia sťažovateľa advokátom v konaní pred ústavným súdom s nádejou, aby

advokátsky primus zamedzil bezúčelnému podávaniu ústavných sťažností. Takáto situácia

však nenastala, preto jeho pochybenie možno vysvetliť buď len ako neznalosť procesných

predpisov, alebo ako snahu sťažovateľky umelo znížiť svoj daňový základ o náklady

pre fiktívnu právnu pomoc či snahu advokáta o získanie majetkového prospechu (odmeny),

čo je porušením zákonných a etických povinností sťažovateľky a jej advokáta.

15. Pretože sťažnosti boli odmietnuté ako celok, ústavný súd o ďalších návrhoch

sťažovateľky uplatnených v sťažnostiach nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. júna 2013