Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 169/2013

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. júna 2013 v senáte

zloženom z predsedu Milana Ľalíka a sudcov Marianny Mochnáčovej a Petra Brňáka

prerokoval prijatú sťažnosť I. D., bytom S., zastúpeného advokátom Mgr. D. Š., B., vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na osobnú slobodu podľa

Slovenskej republiky a práva na urýchlené rozhodnutie o zákonnosti pozbavenia slobody

podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Trnava pri rozhodovaní o jeho žiadosti o prepustenie z väzby z 26. apríla

2012 v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo I. D. na osobnú slobodu podľa Slovenskej

republiky a právo na urýchlené rozhodnutie o zákonnosti pozbavenia slobody podľa čl. 5

ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Trnava pri rozhodovaní o jeho žiadosti o prepustenie z väzby z 26. apríla 2012 v konaní

vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. I. D. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 400 € (slovom

štyristo eur), ktoré j e Okresný súd Trnava p o v i n n ý zaplatiť mu do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

3. I. D. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 269,58 € (slovom

dvestošesťdesiatdeväť eur a päťdesiatosem centov), ktorú j e Okresný súd Trnava

p o v i n n ý zaplatiť na účet Mgr. D. Š. do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“)

č. k. -8 z 13. marca 2013 bola na ďalšie konanie prijatá sťažnosť I. D. (ďalej

len „sťažovateľ“) v časti namietaného porušenia jeho základného práva na osobnú slobodu

podľa (ďalej len „“) a práva na urýchlené

rozhodnutie o zákonnosti pozbavenia slobody podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor) postupom Okresného súdu Trnava

(ďalej len „okresný súd“) pri rozhodovaní o jeho žiadosti o prepustenie z väzby z 26. apríla

2012 v konaní vedenom pod sp. zn. . V časti namietajúcej

porušenie označených práv postupom Krajského súdu v Trnave v konaní vedenom

pod sp. zn. bola sťažnosť odmietnutá pre zjavnú neopodstatnenosť.

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je trestne stíhaný

pre podozrenie zo spáchania obzvlášť závažného zločinu lúpeže formou spolupáchateľstva

podľa k , a a s použitím

. Sťažovateľ bol v čase prijatia sťažnosti stíhaný

väzobne z dôvodov uvedených v (tzv. úteková

väzba) a väzba začala plynúť 26. novembra 2009. Sťažovateľ opakovane podával

bezúspešne žiadosti o prepustenie z väzby, bolo rozhodované o predĺžení lehoty väzby

a v čase podania sťažnosti ústavnému súdu vec bola v štádiu konania pred okresným súdom.

3. Dňa 26. apríla 2012 podal sťažovateľ na hlavnom pojednávaní okresného súdu

žiadosť o prepustenie z väzby, ktorá bola v tento deň uznesením zamietnutá a súčasne bola

zamietnutá aj žiadosť o nahradenie väzby písomným sľubom. Sťažovateľ priamo

na hlavnom pojednávaní zahlásil proti uzneseniu sťažnosť, ktorú písomne odôvodnil

29. apríla 2012. Okresný súd predložil spisový materiál krajskému súdu na rozhodnutie

o sťažnosti až 20. júna 2012, teda takmer 2 mesiace po podaní sťažnosti. O sťažnosti

rozhodol na neverejnom zasadnutí 26. júna 2012 krajský súd tak, že ju ako nedôvodnú

zamietol.

4. Sťažovateľ vidí porušenie označených práv v tom, že ,,... okresný súd aj krajský

súd nerozhodli o žiadosti o prepustenie z väzby urýchlene a tým porušili jeho základné

právo podľa a dohovoru. Lehoty, v ktorých súdy rozhodovali

nemožno považovať za urýchlené konanie s poukazom na absolútnu prioritu rýchlosti tohto

konania. Najmä takmer dvojmesačné váhanie so zaslaním spisu na rozhodnutie je

neospravedlniteľné. Tým súdy obidvoch inštancií znemožnili sťažovateľovi periodickú

kontrolu dôvodnosti pozbavenie osobnej slobody...

Okresný súd o žiadosti sťažovateľa prezentovanej na pojednávaní 26. apríla 2012

rozhodol toho istého dňa uznesením. Okresný súd doručil sťažovateľovi rozhodnutie, ktorým

žiadosti sťažovateľa nebolo vyhovené až 17. mája 2012, teda po 22 dňoch. Napriek

okamžitému zasťažovaniu a odôvodneniu sťažnosti po predloženie spisu druhostupňovému

súdu uplynulo od rozhodovania 56 dní. Celková doba, počas ktorej sa trestná vec

sťažovateľa nachádzala v dispozícii okresného súdu, predstavuje danom prípade 56 dní.

Už samotné takéto zistenie je postačujúce na prijatie záveru o zdĺhavosti postupu okresného

súdu v rámci konania o žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby.“.

II.

5. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval okresný súd, aby sa

vyjadril k prijatej sťažnosti a vhodnosti ústneho pojednávania. Predsedníčka okresného súdu

vo vyjadrení z 15. apríla 2013 uviedla takéto skutočnosti:

• ,,Na hlavnom pojednávaní dňa 26.4.2012 požiadal obžalovaný D.

o prepustenie z väzby na slobodu a nahradenie väzby písomným sľubom.

• Na hlavnom pojednávaní bol obžalovaný k žiadosti vypočutý a zároveň bola

jeho žiadosť zamietnutá a písomný sľub súd neprijal.

• Dňa 26.4.2012 dala predsedníčka senátu pokyn na predloženie spisu vyššej

súdnej úradníčke (VSÚ) na prípravu uznesenia o zamietnutí žiadosti a na vypracovanie

uznesenia o tlmočnom.

• 2.5.2012 bolo vypracované uznesenie.

• 11.5.2012 uznesenie prevzala krajská prokuratúra, 16.5.2012 obžalovaný

a 17.5.2012 obhajca.

• 11.5.2012 spis predložila tajomníčka senátu VSÚ na ďalší postup (príprava

predkladacej správy pre krajský súd).

• 14.5.2012 bolo vypracovaných 7 uznesení o svedočnom (svedkovia z C.).

• 19.6.2012 sa konalo hlavné pojednávanie a nakoľko predsedníčka senátu

zistila, že spis ešte nebol predložený krajskému súdu na rozhodnutie o sťažnosti bol daný

pokyn na predloženie spisu krajskému súdu.

• 20.6.2012 bol predložený spis krajskému súdu

• 26.6.2012 bola krajským súdom sťažnosť obžalovaného zamietnutá.

Z uvedeného vyplýva, že o žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu bolo

rozhodnuté bez meškania a vzhľadom na potrebu vykonania ďalších úkonov vo veci bol spis

predložený krajskému súdu na rozhodnutie o sťažnosti obžalovaného, ktorý taktiež rozhodol

bez meškania. Podľa názoru súdu 56 dní nie je neúmerná dĺžka rozhodovania a nebola

preukázaná ani žiadna ujma, ktorú obžalovaný vo svojej sťažnosti uvádza.

Súhlasím s tým, aby ústavný súd upustil od ďalšieho pojednávania.“

6. Na výzvu ústavného súdu sťažovateľ prostredníctvom právneho zástupcu listom

z 26. apríla 2013 oznámil, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania, a ďalej uviedol,

že 9. apríla 2013 bol po 41 mesiacoch väzby prepustený na slobodu.

7. Ústavný súd po vyhodnotení stanovísk účastníkov konania dospel k záveru, že

od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci, a preto boli splnené

podmienky na upustenie od ústneho pojednávania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) a sťažnosť bola prerokovaná na neverejnom zasadnutí senátu ústavného

súdu. Po posúdení sťažnosti, jej príloh a vyjadrenia k sťažnosti dospel ústavný súd

na neverejnom zasadnutí senátu k záveru, že sťažnosť je dôvodná.

III.

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa ods. 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže

zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovať v porušovaní základných práv

a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1,

obnovil stav pred porušením.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako

z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo iným

spôsobom, má právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol

o zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody

nezákonné.

9. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplývajú viaceré záruky, ktoré väzobne

stíhaným obvineným (obžalovaným) poskytuje a dohovor. Ustanovenie

obsahuje pri väzbe také práva, akými sú právo byť vo väzbe len zo zákonného

dôvodu a na základe rozhodnutia sudcu alebo súdu; právo podať návrh na konanie, v

ktorom by súd neodkladne alebo urýchlene rozhodol o zákonnosti väzby a nariadil

prepustenie, ak je táto nezákonná; právo nebyť vo väzbe dlhšie ako po dobu nevyhnutnú,

resp. primeranú dobu alebo byť prepustený počas konania, pričom prepustenie môže byť v

zákonom určených prípadoch podmienené zárukou (m . m. , ).

Ústavný súd zároveň judikoval, že právo na osobnú slobodu zaručené v čl. 17 ods. 2 a 5

môže byť totiž porušené aj tým, že orgány činné v trestnom konaní nepostupujú v

trestnom konaní v čase, keď je obvinený vo väzbe, s osobitnou starostlivosťou a urýchlením

(). Právo na súdnu ochranu v súvislosti s periodickým skúmaním dôvodnosti

väzby, ako aj právo na urýchlené skúmanie dôvodnosti väzby sú obsiahnuté v čl. 17 ods. 2

. Preto toto ustanovenie je v pomere špeciality k všeobecným ustanoveniam

ods. 1 a (m. m. , ).

10. Podstatou sťažnosti v rozsahu, v akom bola prijatá na ďalšie konanie, je tvrdenie

sťažovateľa, že okresný súd nepostupoval pri rozhodovaní o jeho väzbe urýchlene, keď jeho

sťažnosť proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti o prepustení z väzby zahlásenú 26. apríla

2012 a písomne odôvodnenú 29. apríla 2012 predložil na rozhodnutie sťažnostnému súdu až

20. júna 2012. Táto doba zodpovedajúca takmer dvom mesiacom podľa názoru sťažovateľa

nezodpovedá požiadavkám, ktoré vo vzťahu k rýchlosti rozhodovania o väzbe obsahujú

a dohovor.

11. Ústavný súd si pre účely posúdenia dôvodnosti sťažnosti vyžiadal spis okresného

súdu, z ktorého vyplývajú časové súvislosti rozhodovania o žiadosti sťažovateľa

o prepustenie z väzby z 26. apríla 2012 tak, ako ich vo vyjadrení k sťažnosti prezentovala aj

predsedníčka okresného súdu (bod 5 odôvodnenia tohto nálezu). Navyše, ústavný súd

zo spisu zistil, že sťažovateľ bol uznesením okresného súdu z 9. apríla 2013 prepustený

z väzby, ktorá bola nahradená dohľadom probačného a mediačného úradníka. Uznesenie

nadobudlo právoplatnosť v deň jeho vyhlásenia. Za týchto okolností prislúchalo ústavnému

súdu posúdiť, či dĺžka konania a rozhodovania okresného súdu o žiadosti sťažovateľa

z 26. apríla 2012 zodpovedala požiadavkám a dohovoru.

12. V prípade sťažovateľa je potrebné zvýrazniť, že v čase podania predmetnej

žiadosti o prepustenie z väzby bol vo väzbe držaný už dva roky a takmer 5 mesiacov,

pričom súd o jeho žiadosti rozhodol v deň jej podania priamo na hlavnom pojednávaní.

Následne bolo predmetné uznesenie písomne vyhotovené (v priebehu asi jedného týždňa)

a expedované prokurátorovi, obžalovanému a jeho obhajcovi (v priebehu ďalších približne

dvoch týždňov). Aj keď doručovanie predmetného uznesenia trvalo dlhšie, ako býva

zvykom (a to bez relevantnej príčiny na strane sťažovateľa, ktorý bol vo väzbe či obhajcu,

ktorý si uznesenie prevzal ihneď), až po tento moment vyhodnotil ústavný súd

rozhodovanie a následný postup okresného súdu stále ako ústavne konformný.

13. Nielen ústavný súd, ale aj štrasburské orgány ochrany práv zdôrazňujú, že

rýchlosť preskúmavania a rozhodovania o žiadostiach o prepustenie z väzby je nevyhnutné

posudzovať a vykladať v závislosti od podmienok a okolností každej konkrétnej veci

(Sanchez-Reisse c. Švajčiarsko z 21. októbra 1986). Vo svojej judikatúre už ústavný súd

vyslovil, že požiadavke neodkladnosti rozhodovania o žiadosti o prepustenie z väzby

nezodpovedá lehota počítaná na mesiace, ale na týždne. Tejto požiadavke preto spravidla

nemôže zodpovedať lehota konania presahujúca na jednom stupni súdu dobu jedného

mesiaca a ani nečinnosť trvajúca týždne (napríklad , ,

).

14. Vychádzajúc z uvedených judikatórnych záverov a ich aplikáciou na súdenú vec

nemohol dospieť ústavný súd k inému záveru, ako je ten, že postup okresného súdu bol

v zrejmom rozpore s požiadavkou na prednostné a urýchlené rozhodovanie o žiadosti

o prepustenie z väzby. Úloha okresného súdu pri rozhodovaní v sťažovateľovej veci totiž

nebola splnená vyhlásením uznesenia, jeho písomným vyhotovením a ani následným

doručením stranám trestného konania. Vzhľadom na podanú sťažnosť, o ktorej mal okresný

súd vedomosť už v deň vyhlásenia napadnutého uznesenia (26. apríla 2012) a ktorá bola

písomne odôvodnená 29. apríla 2012, bolo povinnosťou okresného súdu urýchlene vec

predložiť na rozhodnutie o sťažnosti sťažnostnému (krajskému) súdu. Okresný súd však túto

povinnosť (ktorej korelujú práva obžalovaného podľa a

dohovoru) nesplnil, a namiesto toho, aby urýchlene predložil vec na rozhodnutie krajskému

súdu, rozhodoval o tlmočnom a svedočnom, ktoré z hľadiska požiadavky na prednostné

a urýchlené rozhodovanie väzobných vecí nemožno priorizovať pred rozhodnutím o žiadosti

o prepustenie z väzby a pred rozhodnutím o sťažnosti proti takémuto rozhodnutiu. Okresný

súd predložil spis sťažnostnému súdu až 20. júna 2012, čo je in concreto ústavne

neprijateľné a neospravedlniteľné, pretože toto obdobie trvajúce viac ako jeden mesiac,

počas ktorého spis obsahujúci napadnuté uznesenie, doručenky od strán a sťažnosť

obžalovaného ,,ležali“ na okresnom súde, nemožno považovať za primerané. Okrem dosiaľ

uvedeného pomalým postupom okresného súdu bol sťažovateľ zbavený aj možnosti

opakovať svoju žiadosť o prepustenie z väzby v periodických lehotách vyplývajúcich

zo zákona, lebo táto možnosť je viazaná na právoplatné rozhodnutie o predchádzajúcej

žiadosti.

15. Ústavný súd preto dospel k záveru, že okresný súd tým, že nekonal urýchlene,

ústavne neakceptovateľným spôsobom zasiahol do práv sťažovateľa vyplývajúcich mu

z a dohovoru, a preto rozhodol tak, ako to je uvedené v bode

1 výroku tohto nálezu.

IV.

16. Sťažovateľ sa domáhal aj priznania primeraného finančného zadosťučinenia

v sume 800 €. S prihliadnutím na dĺžku obdobia, počas ktorého nebolo právoplatne

rozhodnuté o žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby, a na skutočnosť, že samotné

deklarovanie porušenia označených práv sťažovateľa nebolo dostačujúce, ústavný súd

považoval za primerané sťažovateľovej požiadavke na priznanie finančného zadosťučinenia

vyhovieť v rozsahu sumy 400 €. V okolnostiach prípadu síce dĺžku rozhodovania o jeho

žiadosti okresným súdom je potrebné považovať za ústavne neakceptovateľnú, avšak zásah

do označených práv obvineného podľa a dohovoru nebol

natoľko intenzívny, aby odôvodňoval priznanie celej žiadanej sumy finančného

zadosťučinenia.

17. Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov právneho zastúpenia, ktoré

sťažovateľovi vznikli v konaní pred ústavným súdom. Sťažovateľ si uplatnil trovy právneho

zastúpenia spolu v sume 269,58 € za dva úkony právnej služby. Podľa § 36 ods. 2 zákona

o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania

uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy. Ústavný súd priznal úhradu za dva úkony právnej služby

(prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie sťažnosti urobené v roku 2012) v súlade s § 1

ods. 3, § 9, § 11 ods. 3 a § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden

úkon právnej služby predstavuje sumu 127,16 € a náhrada paušálnych výdavkov za jeden

úkon právnej služby sumu 7,63 €. Náhrada trov konania bola preto priznaná spolu

v celkovej sume 269,58 €, ktorú je okresný súd povinný zaplatiť sumu na účet právneho

zástupcu sťažovateľa ( v spojení s Občianskeho

súdneho poriadku).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. júna 2013