Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 274/2013
PDF · 118.46 KB
No categories available
III. ÚS 274/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. júla 2013
predbežne prerokoval sťažnosť B., s. r. o., K., zastúpeného advokátom JUDr. V. K.,
Advokátska kancelária, K., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 25 C 64/2008
a takto
rozhodol:
Sťažnosť B. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. mája 2013
doručená sťažnosť B., s. r. o., K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej
len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 25 C 64/2008 (ďalej len „napadnuté
konanie“).
Z predloženej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ bol účastníkom napadnutého konania
v pozícii navrhovateľa o zaplatenie sumy 754,33 € s príslušenstvom. Okresný súd vo veci
vydal platobný rozkaz (pod sp. zn. 25 Ro 1302/2007), ktorý však nebolo možné doručiť
odporcom do vlastných rúk, preto uznesením z 11. júla 2007 bol platobný rozkaz zrušený.
O veci následne rozhodol okresný súd v napadnutom konaní rozsudkom z 3. októbra 2008
tak, že žalobnému návrhu sťažovateľa vyhovel. Sťažovateľ z dôvodu nepresného dátumu
zaviazaného odporcu v rozsudku doručil okresnému súdu 9. februára 2010 žiadosť
o vydanie opravného uznesenia, ktorou žiadal o opravu nesprávne uvedeného dátumu
narodenia odporcu.
Sťažovateľ ďalej v sťažnosti uviedol, že 8. februára 2013 podal sťažnosť na prieťahy
v konaní predsedovi okresného súdu, na ktorú predseda odpovedal listom sp. zn. Spr 15/13
z 5. marca 2013, v ktorom uviedol, že po prešetrení veci zistil, že podanie (návrh na opravu
rozsudku) sťažovateľa nebolo založené do predmetného súdneho spisu, ale vzhľadom
na skutočnosť, že sťažovateľ k svojej sťažnosti pripojil kópiu tohto podania, okresný súd
vydal opravné uznesenie sp. zn. 25 C 64/2008 zo 4. marca 2013, ktorým opravil záhlavie
rozsudku. Zároveň za vzniknuté prieťahy a postup súdu sa predseda okresného súdu
ospravedlnil a ubezpečil sťažovateľa, že prijal opatrenia, aby k podobným nedostatkom
nedochádzalo.
Sťažovateľ v sťažnosti namieta, že v súčasnej dobe už právoplatne skončenom
napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom. V tejto súvislosti poukazuje na viaceré
judikáty ústavného súdu týkajúce sa práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
domnievajúc sa, že v jeho veci nestačí „len samotné deklarovanie porušenia práva“, preto
v konečnom návrhu – petite svojej sťažnosti okrem vyslovenia základného práva
sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy žiada
priznať aj finančné zadosťučinenie v sume 6 000 € a náhradu trov konania.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Sťažovateľ svojou sťažnosťou namieta zbytočné prieťahy postupom okresného súdu
v napadnutom konaní, v dôsledku čoho malo dôjsť k porušeniu jeho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.
Ústavný súd považuje v prvom rade za nevyhnutné poukázať na skutočnosť, že
sťažovateľ, zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom, k sťažnosti nepripojil žiaden
dôkaz o skutočnostiach týkajúcich sa napadnutého konania. Sťažovateľ poukazuje na to, že
je univerzálnym sukcesorom pôvodného žalobcu, teda že je aktívne legitimovaný ako
účastník napadnutého konania, avšak žiaden dôkaz o tom k sťažnosti nepripojil. Ďalej
takisto k sťažnosti nepripojil samotné rozhodnutie, ktorého sa svojím návrhom na opravu
rozsudku dožadoval, hoci je nepochybné, že v čase doručenia tejto sťažnosti ústavnému
súdu ju mal k dispozícii, pretože uviedol, že konanie je už právoplatne skončené. Takisto
k sťažnosti, ktorou sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, respektíve práva na prejednanie
jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd, je nevyhnutné priložiť dôkaz o tom, že sťažovateľ využil právne
prostriedky nápravy, na ktoré je sťažovateľ ako účastník konania oprávnený. Ide o základnú
náležitosť obdobných sťažností, ktorou má sťažovateľ preukázať, či sú splnené podmienky
na konanie pred ústavným súdom.
V tejto súvislosti ústavný súd pripomína, že vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľ
je v konaní pred ústavným súdom zastúpený advokátom, ktorý ako kvalifikovaný právny
zástupca by mal byť spôsobilý skoncipovať podanie, ktoré by malo byť objektívne
spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú
na to splnené zákonom ustanovené predpoklady, je vylúčené, aby ústavný súd nahradzoval
úkony právnej služby, ktoré je advokát povinný vykonávať odborne. Osobitne to platí pre
všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným
súdom. Aj v tomto ohľade naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta
sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).
Na základe uvedeného ústavný súd so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie
sťažovateľa dospel k záveru, že sťažnosť sťažovateľa nespĺňa náležitosti predpísané
zákonom o ústavnom súde a vykazuje takú mieru nedostatkov sťažnosti, že nie je možné
ani posúdiť, či sú splnené podmienky na prerokovanie takejto sťažnosti. Ústavný súd preto
pri predbežnom prerokovaní sťažnosť sťažovateľa odmietol pre nesplnenie zákonom
predpísaných náležitostí (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Nad rámec už uvedených dôvodov ústavný súd dodáva, že podľa svojej
stabilizovanej judikatúry preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak
bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušovanie označeného práva ešte
mohlo trvať (napr. I. ÚS 22/01, I. ÚS 77/02, I. ÚS 116/02, IV. ÚS 258/2012). Ak v čase
doručenia sťažnosti ústavnému súdu už nemôže dochádzať k namietanému porušovaniu
označeného základného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú
(§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde), pretože konanie o takej sťažnosti už nie je spôsobilé
naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
(m. m. I. ÚS 6/03). Uvedený právny názor ústavného súdu je akceptovaný aj judikatúrou
Európskeho súdu pre ľudské práva (pozri Miroslav Mazurek proti Slovenskej republike,
rozhodnutie o sťažnosti č. 16970/05 z 3. marca 2009).
Pretože sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných
návrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd už
nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 2. júla 2013