Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 274/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. júla 2013

predbežne prerokoval sťažnosť B., s. r. o., K., zastúpeného advokátom JUDr. V. K.,

Advokátska kancelária, K., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť B. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. mája 2013

doručená sťažnosť B., s. r. o., K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej

len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté

konanie“).

Z predloženej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ bol účastníkom napadnutého konania

v pozícii navrhovateľa o zaplatenie sumy 754,33 € s príslušenstvom. Okresný súd vo veci

vydal platobný rozkaz (pod sp. zn. ), ktorý však nebolo možné doručiť

odporcom do vlastných rúk, preto uznesením z 11. júla 2007 bol platobný rozkaz zrušený.

O veci následne rozhodol okresný súd v napadnutom konaní rozsudkom z 3. októbra 2008

tak, že žalobnému návrhu sťažovateľa vyhovel. Sťažovateľ z dôvodu nepresného dátumu

zaviazaného odporcu v rozsudku doručil okresnému súdu 9. februára 2010 žiadosť

o vydanie opravného uznesenia, ktorou žiadal o opravu nesprávne uvedeného dátumu

narodenia odporcu.

Sťažovateľ ďalej v sťažnosti uviedol, že 8. februára 2013 podal sťažnosť na prieťahy

v konaní predsedovi okresného súdu, na ktorú predseda odpovedal listom sp. zn. Spr 15/13

z 5. marca 2013, v ktorom uviedol, že po prešetrení veci zistil, že podanie (návrh na opravu

rozsudku) sťažovateľa nebolo založené do predmetného súdneho spisu, ale vzhľadom

na skutočnosť, že sťažovateľ k svojej sťažnosti pripojil kópiu tohto podania, okresný súd

vydal opravné uznesenie sp. zn. zo 4. marca 2013, ktorým opravil záhlavie

rozsudku. Zároveň za vzniknuté prieťahy a postup súdu sa predseda okresného súdu

ospravedlnil a ubezpečil sťažovateľa, že prijal opatrenia, aby k podobným nedostatkom

nedochádzalo.

Sťažovateľ v sťažnosti namieta, že v súčasnej dobe už právoplatne skončenom

napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom. V tejto súvislosti poukazuje na viaceré

judikáty ústavného súdu týkajúce sa práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

domnievajúc sa, že v jeho veci nestačí „len samotné deklarovanie porušenia práva“, preto

v konečnom návrhu – petite svojej sťažnosti okrem vyslovenia základného práva

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa žiada

priznať aj finančné zadosťučinenie v sume 6 000 € a náhradu trov konania.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25

ods. 2 nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľ svojou sťažnosťou namieta zbytočné prieťahy postupom okresného súdu

v napadnutom konaní, v dôsledku čoho malo dôjsť k porušeniu jeho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v .

Ústavný súd považuje v prvom rade za nevyhnutné poukázať na skutočnosť, že

sťažovateľ, zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom, k sťažnosti nepripojil žiaden

dôkaz o skutočnostiach týkajúcich sa napadnutého konania. Sťažovateľ poukazuje na to, že

je univerzálnym sukcesorom pôvodného žalobcu, teda že je aktívne legitimovaný ako

účastník napadnutého konania, avšak žiaden dôkaz o tom k sťažnosti nepripojil. Ďalej

takisto k sťažnosti nepripojil samotné rozhodnutie, ktorého sa svojím návrhom na opravu

rozsudku dožadoval, hoci je nepochybné, že v čase doručenia tejto sťažnosti ústavnému

súdu ju mal k dispozícii, pretože uviedol, že konanie je už právoplatne skončené. Takisto

k sťažnosti, ktorou sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa , respektíve práva na prejednanie

jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd, je nevyhnutné priložiť dôkaz o tom, že sťažovateľ využil právne

prostriedky nápravy, na ktoré je sťažovateľ ako účastník konania oprávnený. Ide o základnú

náležitosť obdobných sťažností, ktorou má sťažovateľ preukázať, či sú splnené podmienky

na konanie pred ústavným súdom.

V tejto súvislosti ústavný súd pripomína, že vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľ

je v konaní pred ústavným súdom zastúpený advokátom, ktorý ako kvalifikovaný právny

zástupca by mal byť spôsobilý skoncipovať podanie, ktoré by malo byť objektívne

spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú

na to splnené zákonom ustanovené predpoklady, je vylúčené, aby ústavný súd nahradzoval

úkony právnej služby, ktoré je advokát povinný vykonávať odborne. Osobitne to platí pre

všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným

súdom. Aj v tomto ohľade naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta

sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).

Na základe uvedeného ústavný súd so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie

sťažovateľa dospel k záveru, že sťažnosť sťažovateľa nespĺňa náležitosti predpísané

a vykazuje takú mieru nedostatkov sťažnosti, že nie je možné

ani posúdiť, či sú splnené podmienky na prerokovanie takejto sťažnosti. Ústavný súd preto

pri predbežnom prerokovaní sťažnosť sťažovateľa odmietol pre nesplnenie zákonom

predpísaných náležitostí ( ).

Nad rámec už uvedených dôvodov ústavný súd dodáva, že podľa svojej

stabilizovanej judikatúry preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak

bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušovanie označeného práva ešte

mohlo trvať (napr. , , , ). Ak v čase

doručenia sťažnosti ústavnému súdu už nemôže dochádzať k namietanému porušovaniu

označeného základného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú

( ), pretože konanie o takej sťažnosti už nie je spôsobilé

naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(m. m. ). Uvedený právny názor ústavného súdu je akceptovaný aj judikatúrou

Európskeho súdu pre ľudské práva (pozri Miroslav Mazurek proti Slovenskej republike,

rozhodnutie o sťažnosti č. 16970/05 z 3. marca 2009).

Pretože sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných

návrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd už

nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. júla 2013