Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 339/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. júla 2013 predbežne

prerokoval sťažnosť M. M., R., zastúpeného Advokátskou kanceláriou S., s. r. o., B.,

v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. M. R., vo veci namietaného porušenia jeho

základného práva na súdnu ochranu zaručeného a 2 Slovenskej

republiky a na prerokovanie veci v jeho prítomnosti podľa Slovenskej

republiky postupom a uznesením Okresného súdu Ružomberok sp. zn.

z 30. októbra 2007, postupom a uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn.

z 25. septembra 2008 a postupom a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. z 13. augusta 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. M. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. mája 2013

doručená sťažnosť M. M., R. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na súdnu ochranu zaručeného a 2 Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a na prerokovanie veci v jeho prítomnosti podľa čl. 48 ods. 2

postupom a uznesením Okresného súdu Ružomberok (ďalej len „okresný súd“)

sp. zn. z 30. októbra 2007, postupom a uznesením Krajského súdu

v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 25. septembra 2008

a postupom a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)

sp. zn. z 13. augusta 2012.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol účastníkom konania na strane

odporcu o vypratanie bytu vedenom pod sp. zn. pred okresným súdom.

Navrhovateľ uvedeného konania súčasne s návrhom vo veci samej doručil aj návrh

na vydanie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhal, aby sťažovateľovi bol zakázaný

vstup do bytu. Okresný súd v označenom konaní rozhodol vo veci samej rozsudkom

z 27. októbra 2006 tak, že žalobe navrhovateľa v plnom rozsahu vyhovel a o návrhu

na vydanie predbežného opatrenia rozhodol uznesením z 30. októbra 2007 tak, že návrhu

vyhovel.

Proti uvedenému rozsudku okresného súdu podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom

rozhodol krajský súd rozsudkom sp. zn. zo 4. septembra 2008, ktorým zmenil

rozsudok okresného súdu tak, že návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.

Sťažovateľ podal tiež aj odvolanie proti uzneseniu okresného súdu o predbežnom

opatrení sp. zn. z 30. októbra 2007, o ktorom rozhodol krajský súd

vzhľadom na zmeňujúci rozsudok vo veci samej (sp. zn. zo 4. septembra

2008) uznesením sp. zn. z 25. septembra 2008 tak, že odvolanie

odmietol z dôvodu, že odvolaním napadnuté rozhodnutie o predbežnom opatrení

(sp. zn. z 30. októbra 2007) zaniklo inak. V odôvodnení svojho rozhodnutia

krajský súd poukázal na Občiansky súdny

poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), podľa ktorého predbežné

opatrenie zanikne, ak sa vo veci samej návrhu nevyhovelo. Sťažovateľ zároveň s odvolaním

podal proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. z 30. októbra 2007 dovolanie,

o ktorom rozhodol najvyšší súd uznesením sp. zn. z 13. augusta 2012

tak, že konanie o dovolaní zastavil. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že „dospel

k záveru, že dovolanie odporcu smeruje proti takému súdnemu rozhodnutiu, u ktorého

zákonom stanovené podmienky neumožňujú podanie dovolania a preto ani vecné

preskúmanie napadnutého rozhodnutia v dovolacom konaní. Ide o taký nedostatok

podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, a preto treba dovolacie konanie zastaviť.“.

Sťažovateľ v sťažnosti doručenej ústavnému súdu okresnému súdu vytýka,

že ani jemu ani jeho právnemu zástupcovi predmetné uznesenie okresného súdu

o predbežnom opatrení nebolo doručené, a tým malo dôjsť k porušeniu jeho označených

práv. Sťažovateľ ďalej v sťažnosti uvádza, že až „dňa 13. 2. 2008 som osobne na okresnom

súde prevzal uznesenie okresného súdu, proti ktorému som podal odvolanie a žiadal som,

aby ho odvolací súd zrušil a aby mu vec vrátil na ďalšie konanie... Okrem toho ako občan

bez právneho vedomia som podal vopred a súčasne podal dovolanie, a to z toho dôvodu,

aká bude reakcia zo strany dovolacieho súdu.“. Vo vzťahu k uzneseniu krajského súdu

sp. zn. z 25. septembra 2008, ktorým krajský súd odmietol odvolanie proti

uzneseniu, ktorým bolo nariadené predbežné opatrenie, sťažovateľ namieta, že s právnym

názorom odvolacieho súdu „sa nemohol takmer vôbec uspokojiť“, preto trval na svojom

predbežne podanom dovolaní. Krajskému súdu však sťažovateľ vyčíta najmä to,

že „vec prejednal bez našej účasti, čím mi odňal možnosť konať pred súdom“. Sťažovateľ

najvyššiemu súdu vyčíta to, že „vo veci nekonal“ aj napriek tomu, že boli porušené jeho

označené práva krajským súdom.

Na základe uvedenej argumentácie sťažovateľ v závere svojej sťažnosti navrhol,

aby ústavný súd meritórne nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo M. M. na súdnu ochranu podľa a ods. 2 SR

a na prerokovanie veci v jeho prítomností podľa SR postupom

Okresného súdu Ružomberok, Krajského súdu v Žiline a postupom Najvyššieho súdu SR

v konaní vedenom pod sp. zn.: porušené bolo.

2. Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky v Bratislave prikazuje, aby znovu vec

prerokoval a o nej rozhodol v konaní pod sp. zn.: .

3. M. M. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 5.000 € ktoré

je Okresný súd v Ružomberku povinný zaplatiť do 1 mesiaca od doručenia tohto nálezu.“

Sťažovateľ v sťažnosti zároveň žiadal, aby v súvislosti s jeho predchádzajúcim

podaním vedeným pod sp. zn. (ktoré bolo vybavené odložením veci)

mu bola zachovaná lehota ku dňu podania tohto predchádzajúceho podania (doručeného

7. decembra 2012).

Ústavný súd telefonicky na okresnom súde zistil, že sťažnosťou napadnuté uznesenie

krajského súdu sp. zn. z 25. septembra 2008 nadobudlo právoplatnosť

11. novembra 2008 a uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. z 13. augusta 2012

nadobudlo právoplatnosť 18. októbra 2012.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25

ods. 2 nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd vychádzajúc z celého obsahu sťažnosti ustálil predmet tohto konania

tak, ako to je uvedené v záhlaví tohto rozhodnutia, aj bez predchádzajúcej výzvy

na spresnenie petitu sťažnosti sťažovateľa, keďže ani prípadné doplnenie v tomto smere

by nemohlo za žiadnych okolností viesť k inému výsledku tohto konania aj vzhľadom

na dôvody odmietnutia tejto sťažnosti.

1. Vo vzťahu k postupu okresného súdu a jeho uzneseniu sp. zn.

z 30. októbra 2007, ktorým okresný súd rozhodol o predbežnom opatrení, ústavný súd

poukazuje na princíp subsidiarity podľa , z ktorého vyplýva,

že právomoc ústavného súdu je daná iba vtedy, ak o ochrane základných práv a slobôd

nerozhoduje iný súd. Ústavný súd preto konštatuje, že nemá právomoc preskúmať

napadnutý postup okresného súdu a jeho uznesenie sp. zn. z 30. októbra 2007,

keďže ho už preskúmal na základe odvolania krajský súd, ktorý bol oprávnený a zároveň

povinný poskytnúť sťažovateľovi ochranu jeho právam.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť v tejto časti smerujúcej proti

napadnutému postupu okresného súdu a jeho uzneseniu sp. zn. z 30. októbra

2007 odmietol podľa pre nedostatok právomoci

na jej prerokovanie (m. m. , , ).

2. Pokiaľ ide o napadnutý postup krajského súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho uznesenie z 25. septembra 2008 a napadnutý postup

najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesenie

z 13. augusta 2012, ústavný súd konštatuje, že sťažnosť sťažovateľa v tejto časti je podaná

oneskorene.

Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu...

Nedodržanie uvedenej lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie

sťažnosti ako podanej oneskorene podľa . V prípade

podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom

súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť, pretože to kogentné ustanovenie § 53 ods. 3 zákona

o ústavnom súde neumožňuje (napr. m. m. , , ).

Ako už bolo uvedené, napadnuté uznesenie krajského súdu sp. zn.

z 25. septembra 2008 nadobudlo právoplatnosť 11. novembra 2008 a uznesenie najvyššieho

súdu sp. zn. z 13. augusta 2012 nadobudlo právoplatnosť 18. októbra 2012.

Sťažovateľ svoju sťažnosť doručil ústavnému súdu 16. mája 2013, teda zjavne po lehote

ustanovenej v , ktorú v zmysle citovanej judikatúry

nemožno odpustiť. Ústavný súd preto sťažnosť v tejto časti odmietol ako oneskorene

podanú.

Ústavný súd ďalej konštatuje, že v súvislosti s prerokovávanou sťažnosťou nebolo

možné zachovať lehotu podľa predchádzajúceho podania sťažovateľa, keďže sťažovateľovi

bola poskytnutá lehota na doplnenie jeho podania vedeného pod sp. zn. ,

v rámci ktorej svoje podanie v súlade s výzvou ústavného súdu nedoplnil, hoci v tom čase

už disponoval napadnutými uzneseniami tak krajského súdu, ako aj najvyššieho súdu.

Z uvedených dôvodov bol ústavný súd nútený jeho podanie nazvané ako „podnet“ odložiť,

čím sa konanie vedené pod sp. zn. doručením oznámenia o odložení

podania (z 24. apríla 2013) 3. mája 2013 skončilo. Z uvedeného vyplýva, že konanie

o predchádzajúcom podaní sťažovateľa bolo skončené ešte pre doručením tejto sťažnosti.

Keďže ústavný súd odmietol sťažnosť už pri jej predbežnom prerokovaní,

bolo bez právneho dôvodu zaoberať sa návrhom na zrušenie napadnutého uznesenia

najvyššieho súdu uvedeným v petite sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. júla 2013