Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 494/2013
PDF · 122.89 KB
No categories available
I. ÚS 494/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. augusta 2013
predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. M. K., R., vo veci namietaného porušenia čl. 46 ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave II
ČVS: ORP-1644/1-OVK-B2-2011 z 10. augusta 2012 a takto
rozhodol:
Sťažnosť JUDr. M. K. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných
náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. júna
2013 doručená sťažnosť JUDr. M. K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie čl.
46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného
riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave II ČVS: ORP-1644/1-OVK-B2-2011 z 10.
augusta 2012 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“).
2. Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že sťažovateľ namieta porušenie ním označených
článkov ústavy a dohovoru postupom orgánov činných v trestnom konaní v trestnej veci
sťažovateľa a napadnutým rozhodnutím, ktorým bolo začaté trestné stíhanie sťažovateľa
zo zločinu vydierania (iba toto rozhodnutie sťažovateľ v petite sťažnosti navrhuje zrušiť,
pozn.).
3. K sťažnosti sťažovateľ priložil splnomocnenie pre advokáta, ktorý ho má v konaní
pred ústavným súdom zastupovať, pričom prima facie ide o osobu totožnú s osobou
sťažovateľa.
4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
5. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez
prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní
každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
6. Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému
súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne
proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu
a navrhované dôkazy. Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde sa k návrhu na začatie
konania musí pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento
zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje
na zastupovanie pred ústavným súdom. Podľa § 50 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde
sťažnosť okrem všeobecných náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať, ktoré základné
práva alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili. Podľa § 50 ods. 2 zákona
o ústavnom súde k sťažnosti sa pripojí kópia právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo
dôkaz o inom zásahu.
7. Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd je viazaný návrhom
na začatie konania, čo osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu
svojich základných práv a slobôd sú zastúpené advokátom. Ustanovenie § 20 zákona
o ústavnom súde sa v celom rozsahu vzťahuje na sťažnosť podľa § 49 a nasl. zákona
o ústavnom súde.
8. Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom súde
presne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých
formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20
a § 50 zákona o ústavnom súde). Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné,
je ústavný súd pritom viazaný návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom
súde).
9. Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že sťažovateľ, ktorý je profesne
advokátom, si v posudzovanej veci vystavil splnomocnenie na jeho zastupovanie v konaní
pred ústavným súdom sám pre seba.
10. Z už citovaných ustanovení zákona o ústavnom súde (ani z iných jeho
ustanovení) nevyplýva, že by sťažovateľ, ktorý je sám advokátom, nemusel byť v konaní
pred ústavným súdom zastúpený iným advokátom, teda že by nemal povinnosť pripojiť
k návrhu na začatie konania splnomocnenie na jeho zastupovanie iným advokátom.
Uvedený názor je v súlade so stabilnou rozhodovacou praxou ústavného súdu, podľa ktorej
„sa povinnosť právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom vzťahuje aj
na advokátov“ (uznesenie ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 311/05 z 9. novembra 2005
publikované v Zbierke nálezov a uznesení ústavného súdu pod č. 107/2005). K podobným
záverom dospel ústavný súd tiež vo svojich ďalších rozhodnutiach – III. ÚS 37/02,
III. ÚS 14/01, III. ÚS 102/01, I. ÚS 93/02, I. ÚS 125/03, II. ÚS 284/2010.
11. V súvislosti s uvedeným nedostatkom (body 3, 9 a 10) ústavný súd pripomína, že
daný rozsah nedostatkov zákonom predpísaných náležitostí v prípade osoby práva znalej
(advokáta) nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. V tejto súvislosti ústavný súd
už vo svojom uznesení sp. zn. II. ÚS 117/05 z 11. mája 2005 uviedol: „Podľa § 18 ods. 2
zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb.
o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát je
povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva
a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony
právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne
spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na
to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom
ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom.“
12. Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 1
zákona o ústavnom súde odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
13. Nad rámec uvedeného ústavný súd dodáva, že v prípade, ak by aj sťažnosť
sťažovateľa neodmietol z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí, musel by ju
odmietnuť pre oneskorenosť, keďže z obsahu sťažnosti a k nej predložených príloh
nepochybne vyplýva, že napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené v čase dávno
presahujúcom 2-mesačnú lehotu na podanie sťažnosti ústavnému súdu (§ 53 ods. 3 zákona
o ústavnom súde).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 7. augusta 2013