Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 477/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. augusta 2013

predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. M. B., B., zastúpeného advokátkou Mgr. M. L., B.,

pre namietané porušenie jeho základných práv podľa

Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práva

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. M. B. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. júna 2013

doručená sťažnosť JUDr. M. B., B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou

Mgr. M. L., pre namietané porušenie jeho základných práv podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd

(ďalej len „listina“), ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej

len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté

konanie“).

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ ako účastník napadnutého konania podal

1. marca 2013 predsedníčke okresného súdu sťažnosť proti porušovaniu jeho práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a sťažnosť proti porušovaniu zásad

dôstojnosti v napadnutom konaní, v ktorej poukázal najmä na dlhodobo udržiavaný stav

jeho právnej neistoty v dôsledku postupu okresného súdu. Sťažovateľ argumentoval,

že od podania obžaloby uplynuli takmer 3 roky a okresný súd v jeho právnej veci

neuskutočnil ani hlavné pojednávanie. Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení

sp. zn. Spr. 2063/2013 z 13. marca 2013 vyhodnotila sťažnosť sťažovateľa ako čiastočne

dôvodnú.

Sťažovateľ v sťažnosti ďalej uviedol, že okresný súd, pokiaľ by v napadnutom

konaní postupoval v súlade so zákonom a podanú obžalobu riadne preskúmal, najmä

preveril prípravné konanie, ktoré jej podaniu predchádzalo, mal podľa sťažovateľa trestné

stíhanie zastaviť, resp. obžalobu odmietnuť a vrátiť vec prokurátorovi z dôvodu závažných

procesných chýb. Okresný súd však vo veci sťažovateľa vydal trestný rozkaz, teda

považoval skutkový stav zistený v prípravnom konaní za spoľahlivo zistený. Proti

uvedenému trestnému rozkazu podal sťažovateľ odpor. Okresný súd nariadil prvý termín

hlavného pojednávania na 8. január 2013, teda takmer dva roky a štyri mesiace od vydania

trestného rozkazu, čo sťažovateľ považuje za neprimerane dlhé obdobie nečinnosti. Hlavné

pojednávanie sa však nekonalo, pretože predvolanie naň bolo obhajcovi sťažovateľa zaslané

na neaktuálnu adresu sídla jeho advokátskej kancelárie, hoci už v odpore proti trestnému

rozkazu obhajca uviedol zmenenú adresu svojej kancelárie.

Ďalší termín hlavného pojednávania bol okresným súdom nariadený na 26. február

2013, pričom hlavné pojednávanie sa nekonalo z dôvodu pobytu obhajcu sťažovateľa

na dlhodobo plánovanej dovolenke v zahraničí. Dosiaľ posledný termín hlavného

pojednávania bol nariadený na 18. apríl 2013. Hlavné pojednávanie sa opätovne nekonalo

z dôvodu poruchy na nahrávacom zariadení v súdnej sieni.

V ďalšej argumentácii sťažovateľ poukázal na nesprávny postup zákonného sudcu

v jeho právnej veci, ktorý bezdôvodne odmietol návrh sťažovateľa na doplnenie

dokazovania výsluchom jeho kolegov. Súčasne uviedol, že mu pred podaním obžaloby

nebolo umožnené preštudovať trestný spis.

Sťažovateľ v sťažnosti ďalej poukázal na aktuálnu judikatúru ústavného súdu, podľa

ktorej pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , resp. práva podľa

ods. 1 dohovoru, ústavný súd zohľadňuje 3 kritériá – právnu a faktickú zložitosť veci,

o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka konania počas konania a spôsob, akým súd

v konaní postupoval.

K uvedeným kritériám sťažovateľ uviedol:

„Z hľadiska posúdenia kritéria zložitosti veci sme toho názoru, že predmetná trestná

vec nie je právne ani fakticky zložitá.

Pokiaľ ide o správanie sťažovateľa ako účastníka konania, sťažovateľ je v konaní

aktívny a poskytol súdu primeranú súčinnosť a dostatočné podklady pre rýchle konanie

a rozhodnutie.

Čo sa týka postupu Okresného súdu Bratislava I v predmetnom trestnom konaní,

tento v mnohých ohľadoch nemožno označiť za postup vykonávaný s odbornou

starostlivosťou a v súlade so zákonom. Ako sme už uviedli, berúc do úvahy skutkové

a právne okolnosti prípadu, predovšetkým však zjavnú nedôvodnosť samotného trestného

stíhania a opakované závažné porušenia zákona zo strany polície a prokuratúry

v prípravnom konaní, bol okresný súd sťažovateľovi povinný poskytnúť rýchlu a efektívnu

súdnu ochranu...

Z doterajšieho postupu Okresného súdu Bratislava I je zrejmé, že súd svojou

nečinnosťou, resp. nesprávnym úradným postupom postupuje v zjavnom rozpore s

viacerými ustanoveniami , , Listiny

základných práv a slobôd a Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd, teda svojvoľne.

Svojím nezákonným a svojvoľným postupom Okresný súd Bratislava I vytvára

pre sťažovateľa mimoriadny stav právnej neistoty a spôsobuje mu značnú majetkovú

aj nemajetkovú ujmu.“

Na základe uvedeného sťažovateľ v sťažnosti navrhol, aby ústavný súd nálezom

takto rozhodol:

„Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

článku 48 ods. 2 a článku 38 ods. 2 Listiny základných práv

a slobôd a právo na spravodlivé prerokovanie veci v primeranej lehote podľa článku 6

ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. porušené bolo.

Okresnému súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. prikazuje

konať bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 100.000 €

(slovom: „stotisíc eur“), ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť sťažovateľovi

do dvoch mesiacov od právoplatnosti toho nálezu.

Okresný súd Bratislava I je povinný sťažovateľovi zaplatiť náhradu trov

právneho zastúpenia na účet jeho právnej zástupkyne Mgr. M. L., B., vedený v T. a. s.,

č. účtu... do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“.

II.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa čl. 127

ods. 1 o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú

porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala

a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu

pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným

právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom

do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí

relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo

slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť

sťažnosti a túto odmietne (mutatis mutandis , ).

Ústavný súd sa osobitne zameral na preskúmanie opodstatnenosti sťažnosti

sťažovateľa, keďže pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48

ods. 2 (práva podľa listiny), resp. práva podľa dohovoru

odmieta sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú, ak vzhľadom na skutočnosť, že celková doba

konania pred súdom, ako aj postup zákonného sudcu nesignalizovali reálnu možnosť

zbytočných prieťahov, a tým ani porušenie základného práva podľa

(), resp. ak argumenty v sťažnosti sťažovateľa nepreukázali v čase podania

sťažnosti takú intenzitu porušenia označeného základného práva, aby bola sťažnosť prijatá

na ďalšie konanie (, ).

Ústavný súd sa po oboznámení so sťažnosťou a s jej prílohami dospel k záveru,

že sťažnosť je zjavne neopodstatnená.

Zo sťažnosti, ako aj z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a podľa čl. 38 ods. 2 listiny, ako aj jeho práva na prerokovanie záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu, ku ktorému malo dôjsť tým,

že od podania odporu proti trestnému rozkazu sťažovateľom, t. j. od 10. novembra 2010

neuskutočnil v jeho trestnej veci hlavné pojednávanie, a teda neodstránil právnu neistotu

sťažovateľa.

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní

má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (, ).

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

V prípade namietaného porušenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov je s účinnosťou od 1. apríla 2005 takýmto prostriedkom sťažnosť adresovaná

predsedovi príslušného súdu podľa o súdoch a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podal 1. marca 2013 sťažnosť

na prieťahy v konaní predsedníčke okresného súdu. Predsedníčka okresného súdu vo svojej

odpovedi na sťažnosť na prieťahy v konaní z 13. marca 2013 sp. zn. Spr. 2063/2013

uviedla: „K namietaným prieťahom v období od vydania uvádzam, že v danom období

nebolo možné po podaní odporu vytýčiť termín hlavného pojednávania a to z dôvodu,

že spisový materiál bol zaslaný Ústavnému súdu Slovenskej republiky. O podanej ústavnej

sťažnosti sa súd dozvedel až na základe Vami podaného odporu. Následne si spis

vyžiadal Ústavný súd SR. Po vrátení spisu z Ústavného súdu SR sa súd

oboznámil s jeho nálezom,. Pripojil potrebný spisový materiál z iných súdov a vytýčil termín

hlavného pojednávania. Vzhľadom na dobu od podania odporu do vytýčenia pojednávania,

uvedená trestná vec vykazuje prieťahy v konaní, za ktoré sa – Vám, v mene vedenia

Okresného súdu Bratislava I ospravedlňujem. Vzniknuté prieťahy neboli spôsobené

subjektívnym zavinením zákonného sudcu a ku dňu podania Vašej sťažnosti boli

odstránené.“

Ústavný súd pridržiavajúc sa doterajšej stabilizovanej judikatúry považuje

za potrebné poskytnúť všeobecnému súdu dostatočný časový priestor na prijatie opatrení

pre účely nápravy a odstránenia protiprávneho stavu zapríčineného jeho nečinnosťou

alebo neefektívnou činnosťou. Ako je zo sťažnosti a k nej pripojených príloh zrejmé,

už v čase doručenia sťažnosti sťažovateľa na prieťahy v konaní predsedníčke okresného

súdu bol v jeho veci nariadený už tretí termín hlavného pojednávania, hoci k jeho

uskutočneniu nedošlo z dôvodov na strane okresného súdu, ako aj pre neprítomnosť obhajcu

sťažovateľa z dôvodu jeho pobytu na dovolenke.

Ústavný súd pri svojom rozhodovaní zohľadnil tieto skutočnosti:

- vo veci sťažovateľa už bolo okresným súdom vydané meritórne rozhodnutie –

trestný rozkaz zo 17. septembra 2010, ktorým okresný súd uznal sťažovateľa vinným

pre pokus trestného činu poškodzovania veriteľa podľa § 8 ods. 1 a § 256 ods. 2 písm. b)

a 5 písm. b) účinného v čase skutku a uložil mu trest odňatia slobody

v trvaní dvoch rokov, ktorý mu podmienečne odložil na dobu päť rokov. Toto rozhodnutie

sa nestalo právoplatným z dôvodu sťažovateľom podaného odporu.

- po doručení sťažnosti ústavnému súdu sa uskutočnilo v trestnej veci sťažovateľa

hlavné pojednávanie 21. júna 2013, ktoré bolo odročené na 27. september 2013 z dôvodu

výsluchu ďalších svedkov, pričom vo veci je navrhovaný výsluch 20 svedkov.

- spis okresného súdu sa z dôvodu sťažovateľom podanej námietky zaujatosti

voči zákonnému sudcovi nachádzal na Krajskom súde v Bratislave od 4. marca 2013

do 14. júna 2013; uvedené obdobie nemožno pričítať na ťarchu okresného súdu.

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavný súd na kratšie obdobia nečinnosti

všeobecného súdu prihliada len vtedy, keď sa vyskytli opakovane a zároveň významným

spôsobom ovplyvnili celkovú dĺžku súdneho konania (napr. ). Ústavný súd

konštatuje, že v napadnutom konaní síce došlo k prieťahom v konaní, no tieto nemali takú

intenzitu a rozsah, žeby ich bolo možné po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie kvalifikovať

ako zbytočné prieťahy v konaní v zmysle , resp. podľa

listiny, ako aj podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto túto sťažnosť v tejto časti podľa § 25

ods. 2 odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd sa ďalšími návrhmi

uvedenými v sťažnosti nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. augusta 2013