Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 487/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. augusta 2013

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. E. H., Ž., zastúpeného advokátom Mgr. M. G., Ž.,

vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. E. H. o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. februára

2013 doručená sťažnosť Ing. E. H. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. .

2. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol: «Okresný súd Žilina vydal dňa 25. 01. 2011

Rozsudok, sp. zn.: -257, ktorým návrh navrhovateľa/sťažovateľa zamieta.

Navrhovateľ/sťažovateľ podal v zákonom stanovenej lehote proti rozsudku prvého

stupňa odvolanie, v ktorom žiadal odvolací súd, aby napadnutý rozsudok súdu prvého

stupňa zmenil a určil, že výpoveď z 08. 08. 2007 daná navrhovateľovi/sťažovateľovi

odporcom je neplatná. Ďalej žiadal, aby bola odporcovi uložená povinnosť do 3 dní

od právoplatnosti rozsudku vyplatiť navrhovateľovi/sťažovateľovi náhradu priemernej

mzdy, ktorú špecifikoval v petite návrhu.

Krajský súd v Žiline vydal dňa 21. 06. 2011 Rozsudok, sp. zn.: -291,

ktorým rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu potvrdil.

Dňa 16. 05. 2012 podal Generálny prokurátor Slovenskej republiky na Najvyšší súd

Slovenskej republiky mimoriadne dovolanie proti rozsudku Okresného súdu Žilina z 25. 01.

2011, sp. zn.: -257 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Žilina z 21. 06.

2011, sp. zn.: -291...

Najvyšší súd Slovenskej republiky vydal dňa 28. 11. 2012 Uznesenie, sp. zn.:

, ktorým rozhodol, že mimoriadne dovolanie prokurátora Slovenskej

republiky odmieta, a to z dôvodu, že: „Zo súdneho spisu vedeného vo veci Najvyšší súd

Slovenskej republiky zistil, že nedošlo k riadnemu doručeniu napadnutého rozsudku

krajského súdu splnomocnenému zástupcovi žalobcu...“

Nekonaním Krajského súdu, čo do procesnej povinnosti doručiť rozhodnutie

právnemu zástupcovi sťažovateľa, dochádza ku kontinuálnemu porušovaniu základného

práva sťažovateľa garantovaného v SR a Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd...»

3. Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po vykonanom dokazovaní o sťažnosti

sťažovateľa nálezom takto rozhodol:

„1. Krajský súd v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn.: porušil právo

Ing. H... garantované a Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Krajskému súdu Žilina v konaní pod sp. zn. prikazuje konať

bez zbytočných prieťahov, teda bez zbytočných prieťahov doručiť rozsudok Krajského súdu

v Žiline z 21. 06. 2011, sp. zn.: -291 splnomocnenému zástupcovi

sťažovateľa: Mgr. O. H., bývajúcemu v Ž.

3. Ing. E. H... priznáva finančné zadosťučinenie v sume 4 000,- Eur... ktoré je mu

Krajský súd v Žiline povinný vyplatiť do dvoch mesiacoch od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Krajský súd v Žiline je povinný uhradiť Ing. E. H... trovy konania...“

II.

4. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácií Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané

náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,

ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý

je zjavne neopodstatnený.

6. Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že postupom krajského súdu došlo

k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie jeho záležitosti podľa ods. l dohovoru,

pretože okresný súd doteraz právoplatne nerozhodol.

7. Z obsahu sťažnosti, jej príloh a dopytom na Okresnom súde Žilina (ďalej

len „okresný súd“) ústavný súd zistil, že krajský súd rozhodol o odvolaní sťažovateľa

rozsudkom sp. zn. z 21. júna 2011. Predmetný spis spolu s rozsudkom

sp. zn. prevzal spätne okresný súd 9. septembra 2011. Okresný súd doručil

rozsudok krajského súdu sp. zn. z 21. júna 2011 právnemu zástupcovi

sťažovateľa 19. marca 2013.

8. Súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého

princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu.

Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť

tejto ochrany a predtým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu, musí požiadať o ochranu ten

orgán verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného súdu

().

9. Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov. Podľa ústavný

súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1,

ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

10. V konaní o sťažnosti vo veci namietaného porušenia základného práva podľa

nečinnosťou všeobecného súdu považuje ústavný súd za účinný

prostriedok nápravy namietaného protiprávneho stavu, ktorý má sťažovateľ k dispozícii

pred podaním sťažnosti ústavnému súdu, sťažnosť proti porušovaniu práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov.

11. Sťažovateľ mohol na ochranu svojho základného práva podľa

využiť a podať sťažnosť na prieťahy v konaní predsedovi príslušného súdu v súlade

so o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“).

12. Podľa § 62 ods. 1 zákona o súdoch sťažnosť môže podať účastník konania alebo

strana v konaní. Sťažnosť na postup súdu môže smerovať proti porušovaniu práva

na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo porušovaniu zásad dôstojnosti

súdneho konania sudcami, súdnymi úradníkmi alebo zamestnancami súdu, ktorí plnia úlohy

pri výkone súdnictva. Podľa § 63 ods. 1 zákona o súdoch sťažnosti vybavuje predseda

príslušného súdu, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Podľa odseku 2 citovaného

ustanovenia sťažnosti na predsedu súdu vybavuje predseda súdu vyššieho stupňa.

13. Účelom sťažnosti proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa zákona o súdoch nie je potvrdenie stavu, ktorý nie je v súlade s právom

zaručeným , ale poskytnutie príležitosti súdu, aby sám urobil nápravu

a odstránil protiprávny stav zapríčinený nesprávnym postupom alebo svojou nečinnosťou

(m. m. , ). Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané

porušenie základného práva podľa , koná iba za predpokladu,

ak sťažovateľ preukáže, že účinne využil označený právny prostriedok nápravy podľa

zákona o údoch, alebo ak preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných

osobitného zreteľa ( ).

14. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažnosť na prieťahy v konaní sťažovateľ doručil

predsedníčke krajského súdu 9. januára 2013, teda krátky čas pred podaním sťažnosti

na ústavnom súde (28. februára 2013); uvedená skutočnosť bráni sama osebe zabezpečiť

vykonanie účinných prostriedkov nápravy v takom krátkom čase. Z uvedeného dôvodu

ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ nesplnil podmienku prípustnosti sťažnosti

vyžadovanú v .

15. Na základe uvedených skutočností ústavný súd pri predbežnom prerokovaní

sťažnosti konštatoval, že sťažovateľ pred podaním sťažnosti ústavnému súdu neposkytol

označenému porušovateľovi jeho práv účinný právny prostriedok nápravy proti jeho

prípadnej nečinnosti a nepreukázal ani to, že uvedenú podmienku nesplnil z dôvodov

hodných osobitného zreteľa ( ). Uvedené skutočnosti

zakladajú dôvod na odmietnutie sťažnosti sťažovateľa pre jej neprípustnosť podľa § 25

ods. 2 .

16. Nad rámec uvedeného bolo ústavným súdom zistené, že sťažovateľom označený

porušovateľ (krajský súd) vo veci rozhodol 21. júna 2011 a celý spis doručil okresnému

súdu 9. septembra 2011, ktorý následne zabezpečoval doručenie odvolacieho rozsudku

účastníkom. Strane sťažovateľa bol potom doručený 19. marca 2013 (pozri bod 7). Takýto

procesný postup (doručovania odvolacieho rozhodnutia) vyplýva z

Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“). Z

uvedeného potom vyplýva, že prípadným porušovateľom sťažovateľom označených práv

mal byť v okolnostiach danej veci označený okresný súd, a nie krajský súd. Okresný súd

však sťažovateľ, kvalifikovane zastúpený advokátom, nenamietal, pričom podľa § 20 ods. 3

je ústavný súd viazaný návrhom na začatie konania. Viazanosť

ústavného súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého

sa sťažovateľ domáhal. Ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha

v petite sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv

( ).

17. Sťažovateľ namietal prieťahy v konaní krajského súdu, ktorý v okamihu podania

sťažnosti nedisponoval so spisom už viac ako 1 a pol roka (od 9. septembra 2011).

Z uvedeného vyplýva, že krajský súd v čase podania sťažnosti ústavnému súdu (28.

februára 2013) nemohol žiadnym ústavne relevantným spôsobom ovplyvniť priebeh

konania, prípadne prieťahy v ňom, a teda nemohol ani porušovať sťažovateľom v sťažnosti

označené práva. V čase doručenia jeho sťažnosti ústavnému súdu (28. februára 2013) už vo

veci sťažovateľa mohol konať len okresný súd, proti ktorému sťažnosť nesmeruje.

18. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu bolo už bez právneho

významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. augusta 2013