Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 487/2013
PDF · 148.38 KB
No categories available
I. ÚS 487/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. augusta 2013
predbežne prerokoval sťažnosť Ing. E. H., Ž., zastúpeného advokátom Mgr. M. G., Ž.,
vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Co/118/2011
a takto
rozhodol:
Sťažnosť Ing. E. H. o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. februára
2013 doručená sťažnosť Ing. E. H. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie
svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) postupom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom
pod sp. zn. 5 Co 118/2011.
2. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol: «Okresný súd Žilina vydal dňa 25. 01. 2011
Rozsudok, sp. zn.: 14 C/10/2008-257, ktorým návrh navrhovateľa/sťažovateľa zamieta.
Navrhovateľ/sťažovateľ podal v zákonom stanovenej lehote proti rozsudku prvého
stupňa odvolanie, v ktorom žiadal odvolací súd, aby napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa zmenil a určil, že výpoveď z 08. 08. 2007 daná navrhovateľovi/sťažovateľovi
odporcom je neplatná. Ďalej žiadal, aby bola odporcovi uložená povinnosť do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku vyplatiť navrhovateľovi/sťažovateľovi náhradu priemernej
mzdy, ktorú špecifikoval v petite návrhu.
Krajský súd v Žiline vydal dňa 21. 06. 2011 Rozsudok, sp. zn.: 5 Co/118/2011-291,
ktorým rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu potvrdil.
Dňa 16. 05. 2012 podal Generálny prokurátor Slovenskej republiky na Najvyšší súd
Slovenskej republiky mimoriadne dovolanie proti rozsudku Okresného súdu Žilina z 25. 01.
2011, sp. zn.: 14 C/10/2008-257 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Žilina z 21. 06.
2011, sp. zn.: 5 Co 18/2011-291...
Najvyšší súd Slovenskej republiky vydal dňa 28. 11. 2012 Uznesenie, sp. zn.:
2 M Cdo 9/2012, ktorým rozhodol, že mimoriadne dovolanie prokurátora Slovenskej
republiky odmieta, a to z dôvodu, že: „Zo súdneho spisu vedeného vo veci Najvyšší súd
Slovenskej republiky zistil, že nedošlo k riadnemu doručeniu napadnutého rozsudku
krajského súdu splnomocnenému zástupcovi žalobcu...“
Nekonaním Krajského súdu, čo do procesnej povinnosti doručiť rozhodnutie
právnemu zástupcovi sťažovateľa, dochádza ku kontinuálnemu porušovaniu základného
práva sťažovateľa garantovaného v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd...»
3. Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po vykonanom dokazovaní o sťažnosti
sťažovateľa nálezom takto rozhodol:
„1. Krajský súd v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn.: 5 Co/118/2011 porušil právo
Ing. H... garantované čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd.
2. Krajskému súdu Žilina v konaní pod sp. zn. 5 Co/118/2011 prikazuje konať
bez zbytočných prieťahov, teda bez zbytočných prieťahov doručiť rozsudok Krajského súdu
v Žiline z 21. 06. 2011, sp. zn.: 5 Co/118/2011-291 splnomocnenému zástupcovi
sťažovateľa: Mgr. O. H., bývajúcemu v Ž.
3. Ing. E. H... priznáva finančné zadosťučinenie v sume 4 000,- Eur... ktoré je mu
Krajský súd v Žiline povinný vyplatiť do dvoch mesiacoch od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Krajský súd v Žiline je povinný uhradiť Ing. E. H... trovy konania...“
II.
4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
5. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácií Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy, na ktorých
prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané
náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,
ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť
uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý
je zjavne neopodstatnený.
6. Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že postupom krajského súdu došlo
k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti podľa čl. 6 ods. l dohovoru,
pretože okresný súd doteraz právoplatne nerozhodol.
7. Z obsahu sťažnosti, jej príloh a dopytom na Okresnom súde Žilina (ďalej
len „okresný súd“) ústavný súd zistil, že krajský súd rozhodol o odvolaní sťažovateľa
rozsudkom sp. zn. 5 Co/118/2011 z 21. júna 2011. Predmetný spis spolu s rozsudkom
sp. zn. 5 Co/118/2011 prevzal spätne okresný súd 9. septembra 2011. Okresný súd doručil
rozsudok krajského súdu sp. zn. 5 Co 118/2011 z 21. júna 2011 právnemu zástupcovi
sťažovateľa 19. marca 2013.
8. Súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého
princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu.
Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť
tejto ochrany a predtým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu, musí požiadať o ochranu ten
orgán verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného súdu
9. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu
jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov. Podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný
súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1,
ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.
10. V konaní o sťažnosti vo veci namietaného porušenia základného práva podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy nečinnosťou všeobecného súdu považuje ústavný súd za účinný
prostriedok nápravy namietaného protiprávneho stavu, ktorý má sťažovateľ k dispozícii
pred podaním sťažnosti ústavnému súdu, sťažnosť proti porušovaniu práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov.
11. Sťažovateľ mohol na ochranu svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
využiť a podať sťažnosť na prieťahy v konaní predsedovi príslušného súdu v súlade
so zákonom č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“).
12. Podľa § 62 ods. 1 zákona o súdoch sťažnosť môže podať účastník konania alebo
strana v konaní. Sťažnosť na postup súdu môže smerovať proti porušovaniu práva
na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo porušovaniu zásad dôstojnosti
súdneho konania sudcami, súdnymi úradníkmi alebo zamestnancami súdu, ktorí plnia úlohy
pri výkone súdnictva. Podľa § 63 ods. 1 zákona o súdoch sťažnosti vybavuje predseda
príslušného súdu, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Podľa odseku 2 citovaného
ustanovenia sťažnosti na predsedu súdu vybavuje predseda súdu vyššieho stupňa.
13. Účelom sťažnosti proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa zákona o súdoch nie je potvrdenie stavu, ktorý nie je v súlade s právom
zaručeným čl. 48 ods. 2 ústavy, ale poskytnutie príležitosti súdu, aby sám urobil nápravu
a odstránil protiprávny stav zapríčinený nesprávnym postupom alebo svojou nečinnosťou
(m. m. II. ÚS 64/97, I. ÚS 20/05). Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané
porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, koná iba za predpokladu,
ak sťažovateľ preukáže, že účinne využil označený právny prostriedok nápravy podľa
zákona o údoch, alebo ak preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných
osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
14. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažnosť na prieťahy v konaní sťažovateľ doručil
predsedníčke krajského súdu 9. januára 2013, teda krátky čas pred podaním sťažnosti
na ústavnom súde (28. februára 2013); uvedená skutočnosť bráni sama osebe zabezpečiť
vykonanie účinných prostriedkov nápravy v takom krátkom čase. Z uvedeného dôvodu
ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ nesplnil podmienku prípustnosti sťažnosti
vyžadovanú v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde.
15. Na základe uvedených skutočností ústavný súd pri predbežnom prerokovaní
sťažnosti konštatoval, že sťažovateľ pred podaním sťažnosti ústavnému súdu neposkytol
označenému porušovateľovi jeho práv účinný právny prostriedok nápravy proti jeho
prípadnej nečinnosti a nepreukázal ani to, že uvedenú podmienku nesplnil z dôvodov
hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde). Uvedené skutočnosti
zakladajú dôvod na odmietnutie sťažnosti sťažovateľa pre jej neprípustnosť podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde.
16. Nad rámec uvedeného bolo ústavným súdom zistené, že sťažovateľom označený
porušovateľ (krajský súd) vo veci rozhodol 21. júna 2011 a celý spis doručil okresnému
súdu 9. septembra 2011, ktorý následne zabezpečoval doručenie odvolacieho rozsudku
účastníkom. Strane sťažovateľa bol potom doručený 19. marca 2013 (pozri bod 7). Takýto
procesný postup (doručovania odvolacieho rozhodnutia) vyplýva z § 225 zákona č. 99/1963
Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“). Z
uvedeného potom vyplýva, že prípadným porušovateľom sťažovateľom označených práv
mal byť v okolnostiach danej veci označený okresný súd, a nie krajský súd. Okresný súd
však sťažovateľ, kvalifikovane zastúpený advokátom, nenamietal, pričom podľa § 20 ods. 3
zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom na začatie konania. Viazanosť
ústavného súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého
sa sťažovateľ domáhal. Ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha
v petite sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv
17. Sťažovateľ namietal prieťahy v konaní krajského súdu, ktorý v okamihu podania
sťažnosti nedisponoval so spisom už viac ako 1 a pol roka (od 9. septembra 2011).
Z uvedeného vyplýva, že krajský súd v čase podania sťažnosti ústavnému súdu (28.
februára 2013) nemohol žiadnym ústavne relevantným spôsobom ovplyvniť priebeh
konania, prípadne prieťahy v ňom, a teda nemohol ani porušovať sťažovateľom v sťažnosti
označené práva. V čase doručenia jeho sťažnosti ústavnému súdu (28. februára 2013) už vo
veci sťažovateľa mohol konať len okresný súd, proti ktorému sťažnosť nesmeruje.
18. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu bolo už bez právneho
významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľa.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 7. augusta 2013