Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 492/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. augusta 2013

predbežne prerokoval sťažnosť J. P., nar..., t. č. vo výkone trestu, vo veci namietaného

porušenia jeho základného práva podľa

uznesením Okresného súdu Čadca sp. zn. z 29. júna 2011 a uznesením

Krajského súdu v Žiline sp. zn. z 5. októbra 2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. P. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. júna 2013

doručená sťažnosť J. P. (ďalej len ,,sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na súdnu ochranu podľa (ďalej

len „ústava“) uznesením Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.

z 29. júna 2011 a Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 5. októbra 2011.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že okresný súd označeným uznesením rozhodol,

že sťažovateľ vykoná trest odňatia slobody v trvaní jeden rok uložený mu trestným

rozkazom z 18. mája 2007, a súčasne ho zaradil na jeho výkon do ústavu so stredným

stupňom stráženia. Sťažovateľ sa po vyhlásení uznesenia vzdal práva podať sťažnosť.

Krajský súd preto jeho sťažnosť zamietol ako podanú osobou, ktorá sa jej výslovne vzdala.

Sťažovateľ podal proti rozhodnutiu okresného súdu z 29. júna 2011 dovolanie, ktoré

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) odmietol uznesením sp. zn.

z 27. júna 2012 ako podané proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je

prípustné. Najvyšší súd v odôvodnení uviedol, že sťažovateľ „naplnenie dovolacích

dôvodov videl v tom, že mu súd premenil podmienečný trest bez prítomnosti ustanoveného

obhajcu, hoci vzhľadom k tomu, že sa nachádzal vo výkone trestu odňatia slobody tu boli

splnené podmienky na povinnú obhajobu a súd mal preukázané, že obvinený nemal dostatok

finančných prostriedkov“. Najvyšší súd s odkazom na

v znení účinnom od 1. septembra 2011 uviedol, že dovolanie sťažovateľa nesmeruje proti

žiadnemu z tzv. meritórnych rozhodnutí vymenovaných v tomto ustanovení. V závere

poukázal, že určitou výnimkou z tohto ustanovenia je ,

ktorý umožňuje ministrovi spravodlivosti podať dovolanie aj vtedy, ak napadnutým

rozhodnutím bolo porušené ustanovenie alebo

o výkone trestu, ktorého výkon bol podmienečne odložený.

Sťažovateľ následne podal ministrovi spravodlivosti podnet na podanie

mimoriadneho dovolania. Podnet bol vybavený prípisom č. -61/D/690

z 23. januára 2013 tak, že bol odložený. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky

(ďalej len „ministerstvo spravodlivosti“) v ňom sťažovateľovi oznámilo, že jeho „podnet na

podanie dovolania je síce dôvodný, avšak proti Vami napádanému rozhodnutiu dovolanie

nie je prípustné vzhľadom na ustanovenie , podľa ktorého ak

rozhodnutie súdu nadobudlo právoplatnosť pred 1. septembrom 2011, použije sa

ustanovenie § 371 v znení účinnom do 31. augusta 2011“. S poukazom na to, že uznesenie

okresného súdu z 29. júna 2011 nadobudlo právoplatnosť 29. júna 2011, ministerstvo

spravodlivosti s odvolaním sa na a v znení účinnom do

31. augusta 2011 uviedlo, že proti rozhodnutiu, ktoré napáda sťažovateľ, nemožno podať

dovolanie.

Sťažovateľ v závere sťažnosti uvádza, že sa obracia na ústavný súd po márnom

vyčerpaní dostupných prostriedkov nápravy a žiada, aby ústavný súd preskúmal rozhodnutia

okresného súdu a krajského súdu, ktorými mu „bolo odopreté právo na obhajcu ako aj

premenená podmienka po stanovenej zákonnej lehote“.

II.

Podľa rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných

súdov je založená primárne a právomoc ústavného súdu len subsidiárne „... ak

o ochrane týchto práv a slobôd rozhoduje iný súd“.

Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri posudzovaní svojej právomoci riadi

zásadou, že všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.

Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná

právomoc všeobecných súdov (m. m. ). Ak ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd

môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným

súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej

prerokovanie (m. m. ).

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

sťažovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia sťažnosti vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

sťažnosti, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné sťažnosti alebo

sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd v prvom rade konštatuje, že sťažnosť nespĺňa náležitosti podľa § 20

ods. 1 a 2 (chýba návrh na rozhodnutie, kvalifikované odôvodnenie

a splnomocnenie na zastupovanie advokátom), tieto nedostatky by však bolo možné

odstrániť. Ústavný súd však zistil, že nie sú splnené ďalšie podmienky konania (nedostatok

právomoci ústavného súdu, oneskorené podanie sťažnosti); tieto nedostatky sú však

neodstrániteľné, a preto ústavný súd sťažovateľa na ich odstránenie ani nevyzýval.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,

aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku

nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

1. K namietanému porušeniu základného práva podľa

uznesením okresného súdu sp. zn. z 29. júna 2011

Sťažovateľ v sťažnosti namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46

ods. 1 napadnutým uznesením okresného súdu.

V sťažnosti tvrdí, že konanie okresného súdu je postihnuté vadou, ktorá bola

prekážkou vykonania verejného zasadnutia, a teda okresný súd vôbec nemal rozhodovať,

pretože napriek povinnej obhajobe nemal v tomto konaní obhajcu. Pritom táto okolnosť je

významná aj pre posúdenie vyhlásenia sťažovateľa, že sa vzdáva svojho práva podať

sťažnosť proti uzneseniu okresného súdu. Napriek tomuto vyhláseniu sťažovateľ sťažnosť

podal. Krajský súd sťažnosť sťažovateľa napadnutým uznesením z 5. októbra 2011 odmietol

z dôvodu, že ju podala neoprávnená osoba, ktorá sa jej výslovne vzdala.

Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ bol oprávnený proti namietanému uzneseniu

okresného súdu podať sťažnosť  riadny opravný prostriedok  krajskému súdu, ktorú

považuje za účinný prostriedok nápravy, ktorým sťažovateľ mohol dosiahnuť zrušenie

uznesenia okresného súdu. Bolo vecou sťažovateľa, ako s týmto svojím oprávnením naloží.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd odmietol túto časť sťažnosti pre nedostatok

právomoci na jej prerokovanie podľa .

2. K namietanému porušeniu základného práva podľa

uznesením krajského súdu sp. zn. z 5. októbra 2011

Sťažovateľ v sťažnosti namieta aj porušenie svojho základného práva podľa čl. 46

ods. 1 napadnutým uznesením krajského súdu.

Zákonným predpokladom na prijatie sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie

v lehote ustanovenej v . Nedodržanie tejto lehoty je

dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene. V prípade podania sťažnosti po

uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zmeškanie tejto

lehoty odpustiť (pozri napr. , , ).

Uznesenie krajského súdu sp. zn. z 5. októbra 2011 sa stalo

právoplatným a vykonateľným [ ] okamihom jeho

vydania, t. j. 5. októbra 2011. Počítajúc lehotu dvoch mesiacov na podanie sťažnosti od

tohto dátumu, ústavný súd dospel k záveru, že sťažnosť v tejto časti je podaná po jej

uplynutí, a preto ju v časti smerujúcej proti uzneseniu krajského súdu odmietol podľa § 25

ods. 2 ako podanú oneskorene. Ústavný súd vzhľadom na

oneskorenosť sťažnosti nemohol skúmať konformitu účinkov postupu a rozhodnutia

krajského súdu so sťažovateľom označeným základným právom.

Čo sa týka momentu začatia počítania dvojmesačnej lehoty na podanie sťažnosti

ústavnému súdu, ústavný súd poukazuje na to, že nemohol považovať za využitie účinného

prostriedku nápravy vo veci sťažovateľa podanie dovolania, ktorým sťažovateľ napádal

rozhodnutie, proti ktorému () tento mimoriadny opravný prostriedok

nepripúšťa. Za účinný prostriedok, ktorého využitie ústavný súd vyžaduje pred podaním

sťažnosti, nemožno považovať ani podanie podnetu na podanie mimoriadneho dovolania

ministrovi spravodlivosti. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju judikatúru

(napr. ), podľa ktorej mimoriadne opravné prostriedky, ktoré navrhovateľ

(sťažovateľ) nemôže uplatniť osobne, nemožno považovať za účinné právne prostriedky

nápravy, ktoré sú mu priamo dostupné v zmysle .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. augusta 2013