Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 552/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. septembra

2013 predbežne prerokoval sťažnosť M. R., K., P. R., K., a Z. R., K., zastúpených

advokátkou JUDr. R. D., K., vo veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave

v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. R., P. R. a Z. R. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. augusta 2013

doručená sťažnosť M. R., K., P. R., K., a Z. R., K. (ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených

advokátkou JUDr. R. D., K., vo veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. .

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovatelia sa ako žalobcovia žalobou

podanou krajskému súdu 9. júna 2006 domáhali preskúmania rozhodnutia žalovaného –

Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky sp. zn.

z 10. apríla 2006 podľa a nasl. (ďalej len „OSP“).

Krajský súd vo veci prvýkrát rozhodol rozsudkom č. k. -45

z 8. septembra 2009, ktorý bol na odvolanie žalovaného zrušený uznesením Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) z 9. septembra 2010 a vec bola vrátená

na ďalšie konanie krajskému súdu.

Krajský súd druhýkrát vo veci rozhodol rozsudkom č. k. -67

z 1. februára 2011 (ďalej len „rozsudok z 1. februára 2011“), ktorý bol právnej zástupkyni

sťažovateľov doručený 14. septembra 2011.

Proti rozsudku krajského súdu z 1. februára 2011 podali sťažovatelia 29. septembra

2011 odvolanie a na výzvu krajského súdu z 13. októbra 2011 zaplatili súdny poplatok

za odvolanie.

Dňa 8. novembra 2012 sťažovatelia doručili krajskému súdu sťažnosť na prieťahy

v konaní vedenom pod sp. zn. , ktorá bola vybavená listom krajského súdu

sp. zn. Spr. 2297/2012 z 29. novembra 2012 ako dôvodná.

Z listu krajského súdu sp. zn. Spr. 2297/2012 z 29. novembra 2012 vyplýva,

že dôvodnosť sťažnosti sťažovateľov bola ustálená zo zisteného pochybenia krajského súdu,

ktorý ich odvolanie podané 29. septembra 2011 proti rozsudku krajského súdu z 1. februára

2011 nepostúpil najvyššiemu súdu, ale príslušný spisový materiál omylom založil

do archívu. Podpredsedníčka krajského súdu sa sťažovateľom ospravedlnila a zároveň

im oznámila, že po zistení pochybenia krajského súdu bol spis sp. zn.

s odvolaním sťažovateľov odoslaný najvyššiemu súdu.

Ústavný súd preverovaním na najvyššom súde 22. augusta 2013 zistil, že odvolanie

sťažovateľov proti rozsudku krajského súdu z 1. februára 2011 (spolu s príslušným spisom

krajského súdu) bolo doručené najvyššiemu súdu 14. novembra 2012, odvolacie konanie

je vedené najvyšším súdom pod sp. zn. a dosiaľ nebolo vo veci rozhodnuté.

Sťažovatelia namietajú porušenie svojho základného a iného práva postupom

krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a v podstatnej časti svojej

sťažnostnej argumentácie uviedli: „Súdne konanie trvá už sedem rokov bez toho, aby bolo

vo veci právoplatne rozhodnuté. Počas trvania súdneho konania porušovateľ, podľa názoru

sťažovateľov v 1. až 3. rade, nepostupoval dostatočne efektívne a bez prieťahov. Jedná

sa predovšetkým o doručovanie písomností so značným časovým odstupom od ich

vyhotovenia, resp. prevzatia, neprimerané a ničím neodôvodnené obdobie nečinnosti

predchádzajúce vydaniu rozsudku zo dňa 8. 9. 2009 a taktiež o postup porušovateľa

po doručení odvolania sťažovateľov zo dňa 27. 9. 2011 proti Rozsudku porušovateľa

č. k. -67 zo dňa 1. 2. 2011, kedy bol spis založený do archívu bez toho, aby bolo

rozhodnuté o odvolaní...

V súvislosti s vyššie uvedeným, sťažovatelia v 1. až 3. rade stratili dôveru

v spravodlivosť, nestrannosť, kompetentnosť a odbornosť súdu a v reálnu možnosť

obyčajného človeka domôcť sa svojich práv v relevantnom čase, a pritom požívať náležitú

ochranu zo strany štátnych orgánov.

Podľa názoru sťažovateľov v 1. až 3. rade sa v danom prípade nejedná o vec

po právnej stránke zložitú a neprimeraná dĺžka súdneho konania je spôsobená výlučne

postupom súdu, ktorý je bez akýchkoľvek zákonných dôvodov nečinný, resp. vykonáva úkony

neefektívne...“

Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd o ich sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„1. Krajský súd Bratislava v konaní vedenom pod č. k. porušil právo

M. R., P. R. a Z. R. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2

SR a ich právo na prerokovanie veci v primeranej lehote zaručené v

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Krajskému súdu Bratislava prikazuje konať v konaní vedenom

pod č. k. bez zbytočných prieťahov.

3. M. R., P. R. a Z. R. priznáva primerané finančné zadosťučinenie každému jednému

vo výške po 7.000,- eur..., ktoré finančné zadosťučinenie je im Krajský súd Bratislava

povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. M. R., P. R. a Z. R. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške

487,32 EUR, ktorú náhradu je Krajský súd Bratislava povinný vyplatiť na účet právnej

zástupkyne sťažovateľov v 1. až 3. rade JUDr. R. D., advokátky.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí

bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť

preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť

by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, ,

).

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľov a skúmal, či nie sú dané

dôvody uvedené v , ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie

konanie.

Sťažovatelia namietali porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na spravodlivé súdne konanie

a prerokovanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Ústavný súd v rámci predbežného prerokovania sťažnosti považoval za potrebné

najprv zdôrazniť, že podľa je viazaný návrhom

na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť

ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje vo viazanosti petitom, teda tou

časťou sťažnosti, v ktorej sťažovatelia špecifikujú, akého rozhodnutia sa domáhajú (§ 20

ods. 1 ), čím zároveň vymedzia predmet konania pred ústavným

súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie právnej ochrany. Vzhľadom na to ústavný súd

predbežne prerokoval sťažnosť v rozsahu namietaného porušenia tých práv, ktorých

vyslovenia sa sťažovatelia domáhali v návrhu na rozhodnutie, t. j. v petite sťažnosti (čl. 46

ods. 1 a a dohovoru), a len vo vzťahu k tomu subjektu,

ktorého sťažovatelia označili za porušovateľa (krajský súd) ich v sťažnosti označených

základných práv podľa a práva podľa dohovoru.

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je to,

že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci

do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť

zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo

zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto

práv ďalej nepokračovalo (napr. , ).

Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , resp. práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru môže vyplývať

aj z toho, že porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,

v ktorom už v sťažnosti podľa označený všeobecný súd meritórne

rozhodol pred jej podaním (), a preto k namietanému porušovaniu týchto práv

nečinnosťou tohto súdu v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu už nemohlo dochádzať

(m. m. ).

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty

účastníkov konania. Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu

len vtedy, ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie tohto práva

ešte mohlo trvať (napr. , , ). Ak v čase doručenia

sťažnosti ústavnému súdu už nemôže dochádzať k namietanému porušovaniu označeného

práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde), pretože konanie o takej sťažnosti pred ústavným súdom

už nie je spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu

k základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(m. m. ). Uvedený právny názor ústavného súdu je akceptovaný

aj judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (pozri Miroslav Mazurek proti Slovenskej

republike, rozhodnutie o sťažnosti č. 16970/05 z 3. marca 2009).

Zo sťažnosti, ako aj z jej príloh vyplýva, že konanie vedené krajským súdom

pod sp. zn. bolo ukončené rozsudkom z 1. februára 2011, proti ktorému

sťažovatelia podali 29. septembra 2011 odvolanie. Ústavný súd konštatuje, že je nesporným

závažným pochybením krajského súdu, ktorý napriek podanému odvolaniu spis archivoval

a nepredložil vec na odvolacie konanie. Predmetné pochybenie krajského súdu však

už v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu (8. augusta 2013) bolo napravené, odvolanie

sťažovateľov bolo krajským súdom predložené 14. novembra 2012 najvyššiemu súdu,

a teda v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu vo veci konal najvyšší súd, a nie krajský

súd. O zjednanej náprave mali vedomosť aj sťažovatelia z listu krajského súdu

sp. zn. Spr. 2297/2012 z 29. novembra 2012, ktorým bola vybavená ich sťažnosť

na prieťahy v konaní krajského súdu.

Sťažovatelia namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie svojej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu

v napadnutom konaní sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 8. augusta 2013, t. j. v čase,

keď krajský súd už vo veci nekonal (od 14. novembra 2012 koná vo veci najvyšší súd),

v dôsledku čoho už k namietanému porušovaniu v sťažnosti označeného základného práva

podľa postupom krajského súdu nemohlo dochádzať. Ústavný súd preto

sťažnosť v súlade s odmietol ako zjavne

neopodstatnenú.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími nárokmi sťažovateľov

nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. septembra 2013