Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 441/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. septembra

2013 predbežne prerokoval 18 sťažností obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej

advokátom JUDr. B. F., Advokátska kancelária, F., s. r. o., B., vo veci namietaného

porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného v Slovenskej

republiky, základného práva na zákonného sudcu zaručeného v

Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného v čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uzneseniami Krajského súdu v

Bratislave sp. zn. z 19. októbra 2012 (sp. zn. ), sp. zn.

z 19. októbra 2012 (sp. zn. ), sp. zn.

z 19. októbra 2012 (sp. zn. ), sp. zn. z 19. októbra 2012

(sp. zn. ), sp. zn. zo 17. októbra 2012 (sp. zn.

), sp. zn. z 19. októbra 2012 (sp. zn. ),

sp. zn. z 15. októbra 2012 (sp. zn. ), sp. zn.

z 19. októbra 2012 (sp. zn. ), sp. zn.

z 19. októbra 2012 (sp. zn. ), sp. zn. zo 17. októbra 2012

(sp. zn. ), sp. zn. zo 17. októbra 2012 (sp. zn.

), sp. zn. z 19. októbra 2012 (sp. zn. ),

sp. zn. z 15. októbra 2012 (sp. zn. ), sp. zn.

zo 16. októbra 2012 (sp. zn. ), sp. zn.

zo 16. októbra 2012 (sp. zn. ), sp. zn. zo 16. októbra 2012

(sp. zn. ), sp. zn. zo 16. októbra 2012 (sp. zn.

) a sp. zn. z 22. októbra 2012 (sp. zn. )

a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. –

sp. zn. a pod sp. zn. s p á j a na spoločné konanie, ktoré

bude ďalej vedené pod sp. zn. .

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn.

o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 4. januára 2013

doručených 17 sťažností a 19. marca 2013 ešte jedna sťažnosť obchodnej spoločnosti P.,

s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základného práva na

súdnu ochranu zaručeného v (ďalej len „“),

základného práva na zákonného sudcu zaručeného v a práva na

spravodlivý súdny proces zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v záhlaví tohto rozhodnutia označenými

uzneseniami Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“).

Zo sťažností a z ich príloh vyplýva, že sťažovateľka sa 18 žalobami podanými

Okresnému súdu Pezinok (ďalej len „okresný súd“) domáhala voči Slovenskej republike,

zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, zaplatenia náhrady škody

podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o zodpovednosti za škodu“), ktorá jej mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom

okresného súdu v iných, v predmetných žalobách označených exekučných konaniach,

pričom za tento nesprávny úradný postup sťažovateľka považovala postup okresného súdu,

ktorý v tom-ktorom exekučnom konaní nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora

v zákonnej lehote.

V predmetných žalobách podaných okresnému súdu sťažovateľka súčasne žiadala,

aby súd inštančne nadradený okresnému súdu rozhodol o prikázaní týchto vecí (konania

o týchto žalobách, pozn.) inému súdu, „... pretože sudcovia miestne a vecne príslušného

Okresného súdu Pezinok sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vzhľadom na ich

pomer k veci a k účastníkom konania (námietka zaujatosti z objektívneho pohľadu)“.

Sťažovateľka požiadavku na prikázanie vecí na konanie a rozhodnutie inému súdu z dôvodu

ňou tvrdenej zaujatosti všetkých sudcov okresného súdu argumentačne odôvodnila tým, že

v prípade neprikázania konaní o označených žalobách inému súdu bude o týchto žalobách

o náhradu škody rozhodovať okresný súd, ktorý podľa tvrdení sťažovateľky sám svojím

nesprávnym úradným postupom túto škodu aj spôsobil. Inými slovami, podľa sťažovateľky

by tak okresný súd rozhodoval o dôvodnosti nároku na náhradu škody, ktorú mal tento

okresný súd aj sám spôsobiť, čo je podľa sťažovateľky neprípustné.

Krajský súd sťažovateľkou napádanými uzneseniami sp. zn.

z 19. októbra 2012 (sp. zn. ), sp. zn. z 19. októbra 2012

(sp. zn. ), sp. zn. z 19. októbra 2012 (sp. zn.

), sp. zn. z 19. októbra 2012 (sp. zn. ),

sp. zn. zo 17. októbra 2012 (sp. zn. ), sp. zn.

z 19. októbra 2012 (sp. zn. ), sp. zn.

z 15. októbra 2012 (sp. zn. ), sp. zn. z 19. októbra 2012

(sp. zn. ), sp. zn. z 19. októbra 2012 (sp. zn.

), sp. zn. zo 17. októbra 2012 (sp. zn. ),

sp. zn. zo 17. októbra 2012 (sp. zn. ), sp. zn.

z 19. októbra 2012 (sp. zn. ), sp. zn.

z 15. októbra 2012 (sp. zn. ), sp. zn. zo 16. októbra 2012

(sp. zn. ), sp. zn. zo 16. októbra 2012 (sp. zn.

), sp. zn. zo 16. októbra 2012 (sp. zn. ),

sp. zn. zo 16. októbra 2012 (sp. zn. ) a sp. zn.

z 22. októbra 2012 (sp. zn. ) jej návrhom na vylúčenie

všetkých sudcov okresného súdu a na prikázanie predmetných vecí na prerokovanie

a rozhodnutie inému súdu nevyhovel a v tom-ktorom prípade rozhodol iba o vylúčení

sudcu/sudcov okresného súdu, ktorý/ktorí bol/boli zákonným sudcom/zákonnými sudcami

v predmetných exekučných konaniach, v ktorých k nesprávnemu úradnému postupu

a v jeho dôsledku aj ku vzniku škody malo dôjsť, avšak ostatní sudcovia okresného súdu

z prerokovania a rozhodnutia o týchto žalobách sťažovateľky vylúčení neboli.

Podľa sťažovateľky krajský súd ňou napádanými uzneseniami porušil jej základné

právo domáhať sa súdnej ochrany na nezávislom a nestrannom súde, keď nezohľadnil

objektívnu stránku nezaujatosti sudcov okresného súdu, t. j. keď neskúmal objektívne

symptómy vyvolávajúce podľa sťažovateľky oprávnené pochybnosti o ich nezaujatosti,

ktoré sa podľa nej prejavujú hlavne v pomere sudcov okresného súdu k veci, na rozhodnutí

ktorej majú svoj záujem, pretože v prípade, že by bolo rozhodnuté o povinnosti štátu

nahradiť sťažovateľke škodu vzniknutú v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným

postupom okresného súdu, štát by mohol v zmysle § 22 zákona o zodpovednosti za škodu

túto regresne vymáhať od okresného súdu, čo môže mať podľa sťažovateľky za následok aj

napríklad zníženie rozpočtových prostriedkov pre okresný súd od štátu (ekonomická

závislosť okresného súdu od štátu).

Sťažovateľka v sťažnostiach okrem iného tiež uviedla:

«Z vyššie uvedených skutočností, bez ohľadu na konkrétnosti skutkového deja, je

zrejmé, že exekučný súd (Okresný súd Pezinok), ktorý v minulosti uskutočnil vo vzťahu

k sťažovateľovi nesprávny úradný postup, sa po podaní žaloby sťažovateľom v režime

stal súdom, ktorý bude rozhodovať o náhrade škody spôsobenej

tým istým, teda totožný, nesprávnym úradným postupom. Formulovaná konštatácia sa stáva

zásadnou pre posúdenie tejto sťažnosti. ...

Žalobca považuje za potrebné úvodom upozorniť na fundamentálnu skutočnosť

spojenú s argumentom o predpojatosti okresného súdu, ktorý má vec prejednať ako vecne

a miestne príslušný súd podľa ust. (Občiansky súdny

poriadok, ďalej len „OSP“). Vecne a miestne príslušný súd, ktorý by bol inak oprávnený

vec prejednať, je štátnym orgánom, ktorý svojím konaním vyvolal skutočnosť zakladajúcu

práva uplatňované touto žalobou. Okresný súd Pezinok zapríčinil svojim nelegálnym

konaním (nesprávnym úradným postupom) vznik škody na strane žalobcu, a preto nemôže

byť zároveň orgánom súdnej moci, ktorý bude o tejto škode rozhodovať. ...

Pridelenie veci niektorému zo sudcov Okresného súdu Pezinok by porušilo právo

žalobcu na prerokovanie veci nezávislým a nestranným súdom, pretože podľa rozvrhu práce

na súde neexistuje sudca, ktorý by nebol vo vecí zaujatý. ...

Sťažovateľ trvá na tom, že objektívna námietka porušenia nestrannosti je dôvodná.

Dôvodnosť námietky porušenia nestrannosti je závažne podporená tiež tým, že:

a) pomer sudcu k veci, ktorý má za následok jeho zaujatosť, v danej veci vyplýva aj

z právneho záujmu sudcu na prejednávanej veci, pretože môže byť rozhodnutím súdu

priamo dotknutý vo svojich právach (ust. );

b) vylúčený je sudca aj preto, že získal o veci poznatky iným spôsobom, než

z dokazovania na konaní (priamo výkonom funkcie sudcu na súde, ktorý škodu spôsobil);

c) do úvahy prichádza aj vzťah ekonomickej závislosti (zníženie rozpočtovaných

prostriedkov súdu splnením povinnosti úhrady škody sťažovateľovi). ...

Sťažovateľ v spore vedenom pred okresným súdom žiada, aby súd rozhodol

o povinnosti Slovenskej republiky uhradiť mu škodu, ktorá vznikla nesprávnym úradným

postupom tohto okresného súdu. V spore bude nevyhnutné na základe vykonaného

dokazovania posúdiť, či a akým spôsobom došlo k uskutočneniu nesprávneho úradného

postupu, pričom pri danom právnom stave bude takéto posudzovanie uskutočňovať súd,

ktorý nesprávny úradný postup vykonal a spôsobil ním škodu žalobcovi. V tomto prípade

preto existuje legitímny dôvod pochybovať o nestranností okresného súdu, ako aj

nestrannosti sudcov tohto súdu a to najmä preto, že:

a) Žalobca chce, aby v konaní boli vypočutý ako svedkovia sudcovia okresného súdu

na ktorom došlo k vykonaniu nesprávneho úradného postupu, a taktiež aby ako svedok

vystúpil pred súdom predseda okresného súdu poverený riadením súdu, ako aj podpredseda

okresného súdu a to z dôvodu dlhého časového rozsahu zásahu, ktorý pokrýva obdobie,

kedy boli do hodnoteného úradného postupu zapájaní všetci zamestnanci súdu. Preto

rovnako tak do úvahy prichádzajú ako svedkovia aj vyšší súdny úradníci, či zamestnanci

administratívy okresného súdu, ktorý nesprávny úradný postup uskutočnil V prípade

nevylúčenia okresného súdu z rozhodovania dôjde k ústavne neakceptovateľnej situácii,

kedy budú proti sebe vypovedať sudcovia, ktorí zároveň pojednávajú rovnakú vec a síce

sudcovia súdu, ktorý uskutočnil nesprávny úradný postup. V takejto situácii nie je možné

rozumne predpokladať, že výpovede budú objektívne pravdivé, pretože sudca bude

vypovedať pred kolegom sudcom, ktorý následne bude vypovedať pred ním o tej istej veci.

Následné reťazenie výpovedí v sporoch rovnakého druhu na tom istom súde nemôže priniesť

zdanie o spravodlivom výkone súdnej moci. Sudcovia a zamestnanci súdu by mali nutne

v sporovom konaní v pozícii svedka predsudky ktoré spochybňujú naplnenie požiadavky

nestrannosti.

b) Na rovnakom mechanizme ako je opísaný pod písm. a) je založené spochybnenie

zdania spravodlivosti v prípade výkonu dokazovania listinnými dôkazmi. Ak sudca bude

vykonávať dôkaz listinou zo súdneho spisu (alebo súdneho oddelenia) kolegu a následne

tento kolega bude vykonávať dôkaz listinou z jeho súdneho spisu (alebo súdneho

oddelenia), pričom pôjde o spor rovnakého druhu, je zrejmé, že spravodlivé posúdenie

nemožno predpokladať. Nemožno tiež predpokladať spravodlivé zadovažovanie listín zo

súdneho oddelenia. ...

Vychádzajúc z vyššie uvedených východísk, sťažovateľ je toho názoru, že objektívna

skutočnosť spočívajúca v tom, že majetková škoda a nemajetková ujma, ktorej náhrady sa

sťažovateľ žalobou domáha, mala byť spôsobená rozhodovaním sudcu Okresného súdu

Pezinok ktorý je miestom pôsobenia všetkých sudcov vykonávajúcich funkciu na tomto súde,

pričom všetci sudcovia tohto súdu majú minimálne kolegiálny a väčšina isto i priateľský

vzťah k dotknutému sudcovi, vytvára taký vzťah sudcov k danej veci, z ktorého možno

vyvodiť dôvodnú pochybnosť o nezaujatosti každého zo sudcov Okresného súdu Pezinok.

Žiaden zo sudcov Okresného súdu Pezinok sa vzhľadom na dane okolnosti prípadu nemôže

javiť v očiach strán ako nezávislý, pričom môžu vzniknúť dôvodné pochybnosti o ich

nezaujatosti vo veci. Nemôže byť v súlade s ústavnou zásadou nezávislého a nestranného

súdu, ak by spor o náhradu škody, resp. ujmy rozhodoval ten súd, ktorý sám mal svojím

konaním žalovanú škodu spôsobiť.»

Vzhľadom na uvedené tvrdenia sa sťažovateľka v sťažnostiach podaných ústavnému

súdu domáha, aby ústavný súd po prijatí sťažností na ďalšie konanie nálezom vyslovil, že

už označenými uzneseniami krajského súdu bolo porušené jej základné právo na súdnu

ochranu zaručené v , základné právo na zákonného sudcu zaručené

v a právo na spravodlivý súdny proces zaručené v dohovoru.

V dôsledku uvedeného sa sťažovateľka domáhala, aby ústavný súd zrušil označené

uznesenia krajského súdu a aby mu veci vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, aby jej

priznal primerané finančné zadosťučinenie v sume po 500 € v každom jednotlivom

z označených 18 prípadov a aby jej priznal úhradu trov konania pred ústavným súdom.

Sťažovateľka sa súčasne sťažnosťami podanými ústavnému súdu domáhala vydania

dočasných opatrení, ktorými by ústavný súd odložil vykonateľnosť napádaných uznesení

krajského súdu.

II.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ak tento zákon

neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom

primerane ustanovenia v znení neskorších

predpisov (ďalej len „OSP“).

Podľa v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na

spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých

istých účastníkov.

Aj keď nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, tak

odvolávajúc sa na ustanovenie , možno aj v konaní

o sťažnosti podľa použiť na prípadné spojenie vecí primerane citované

ustanovenie .

S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.

– sp. zn. a pod sp. zn. a z ich obsahu

vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe

sťažovateľky, ako aj krajského súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol

ústavný súd, aplikujúc citované právne normy, tak, že predmetné sťažnosti spojil do

jedného spoločného konania, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či

dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom konania ústavného súdu bolo preskúmanie, či napádanými uzneseniami

krajského súdu sp. zn. z 19. októbra 2012 (sp. zn. ), sp. zn.

z 19. októbra 2012 (sp. zn. ), sp. zn.

z 19. októbra 2012 (sp. zn. ), sp. zn. z 19. októbra 2012

(sp. zn. ), sp. zn. zo 17. októbra 2012 (sp. zn.

), sp. zn. z 19. októbra 2012 (sp. zn. ),

sp. zn. z 15. októbra 2012 (sp. zn. ), sp. zn.

z 19. októbra 2012 (sp. zn. ), sp. zn.

z 19. októbra 2012 (sp. zn. ), sp. zn. zo 17. októbra 2012

(sp. zn. ), sp. zn. zo 17. októbra 2012 (sp. zn.

), sp. zn. z 19. októbra 2012 (sp. zn. ),

sp. zn. z 15. októbra 2012 (sp. zn. ), sp. zn.

zo 16. októbra 2012 (sp. zn. ), sp. zn.

zo 16. októbra 2012 (sp. zn. ), sp. zn. zo 16. októbra 2012

(sp. zn. ), sp. zn. zo 16. októbra 2012 (sp. zn.

) a sp. zn. z 22. októbra 2012 (sp. zn. )

došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46

ods. 1 , základného práva na zákonného sudcu zaručeného v

a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Sťažovateľka namieta porušenie ňou označených základných práv zaručených

a práva zaručeného dohovorom tým, že krajský súd označenými uzneseniami

nevyhovel jej návrhom a z prerokovania ňou podaných žalôb na okresnom súde nevylúčil

všetkých sudcov tohto okresného súdu napriek tomu, že škoda, ktorej náhradu si

sťažovateľka na okresnom súde týmito žalobami uplatnila, mala podľa jej tvrdení vzniknúť

v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom práve toho okresného súdu, ktorého

sudcovia tak v tomto dôsledku podľa sťažovateľky nemôžu rozhodovať objektívne

a nezaujato.

V súvislosti s námietkami sťažovateľky ústavný súd po preskúmaní predmetu týchto

sťažností dospel k záveru, že z dôvodu, že sťažovateľkou použitá argumentácia v týchto

sťažnostiach je v podstate identická s jej právnou argumentáciou, ktorú už použila

v stovkách predošlých sťažností, ktorými sa ústavný súd v uplynulom období už zaoberal,

vo svojej argumentácii k odmietnutiu všetkých 18 sťažností pre nedostatok právomoci

ústavného súdu odkazuje, čo sa týka odôvodnenia, na svoje identické rozhodnutie sp. zn.

z 19. júna 2013.

Vzhľadom na totožnosť tak v osobe sťažovateľky, ako aj totožnosť v použitej

právnej argumentácii a skutkových okolnostiach, ktoré boli podstatné pre ustálenie záverov

krajského súdu, ústavný súd dospel k záveru, že vzhľadom na to, že sťažovateľke sú známe

dôvody odmietnutia sťažností v obdobných prípadoch a ustálený právny názor ústavného

súdu na danú právnu problematiku v závislosti od predmetu napadnutých rozhodnutí

všeobecných súdov a ňou použitej argumentácie bez relevantných zmien, nie je potrebné

uvádzať tie isté dôvody odmietnutia.

V súvislosti s uvedeným a vzhľadom na skutočnosť, že podľa judikatúry Európskeho

súdu pre ľudské práva nie je nevyhnutné ako predpoklad možnosti obrátiť sa na tento

medzinárodný súdny orgán vyčerpať právny prostriedok nápravy na národnej úrovni, pokiaľ

by sa tento právny prostriedok z materiálneho hľadiska javil v obdobných identických

prípadoch ako neefektívny, sa podľa ústavného súdu vynára otázka, aký význam a efektivitu

má pre sťažovateľku tento postup, keď sa na ústavný súd opakovane obracia

so sťažnosťami, ktoré sú vo svojej materiálnej podstate identické a v tej súvislosti pre

sťažovateľku s ich predvídateľným posúdením ústavným súdom.

V kontexte s už uvedeným ústavný súd dodáva, že právny zástupca sťažovateľky aj

takýmto spôsobom zahlcuje ústavný súd podaniami, o ktorých je/musí si byť už vopred

vedomý, že nebudú v konaní pred ústavným súdom vzhľadom na rovnaký spôsob ich

vybavenia v predošlom období, úspešné, a ktorých spracovanie z hľadiska časového

a kapacitného bráni ústavnému súdu venovať sa tým veciam, ktoré si zasluhujú pozornosť,

dokonca i jeho zásah (napr. ).

Pretože sťažnosti boli odmietnuté ako celok, ústavný súd o ďalších návrhoch

sťažovateľky uplatnených v sťažnostiach už nerozhodoval.

Súčasne ústavný súd dáva sťažovateľke do pozornosti, že v prípade opakujúcich sa

sťažností založených na tých istých skutkových a právnych okolnostiach ústavný súd

rozhodne bez odôvodnenia iba s poukazom na svoje v týchto okolnostiach identické

rozhodnutie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. septembra 2013