Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 429/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. septembra

2013 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. R. R., B., zastúpenej A., s. r. o., B., vo veci

namietaného porušenia , Listiny

základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd v konaní vedenom Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. R. R. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. júla 2013

doručená sťažnosť Ing. R. R., B. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia

(ďalej len „“), Listiny

základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaní vedenom Krajským súdom

v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn. . Sťažnosť bola odovzdaná

na poštovú prepravu 15. júla 2013.

Zo sťažnosti vyplýva, že na základe žaloby podanej sťažovateľkou ako žalobkyňou

rozsudkom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) č. k. -550

z 9. februára 2011 došlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva medzi

sťažovateľkou a žalovanými právnymi nástupkyňami bývalého manžela sťažovateľky, ktorý

v priebehu konania zomrel. V zmysle rozsudku označené nehnuteľnosti ležiace v kat. území

H. (rodinný dom s pozemkami) v hodnote 12 043,49 € boli prikázané do výlučného

vlastníctva sťažovateľky. Ďalej bol do vlastníctva sťažovateľky prikázaný zostatok pôžičky

vedenej v S. v polovici vo výške 13 175,83 €, zostatok pôžičky z Fondu kultúrnych

a sociálnych potrieb v polovici vo výške 139,41 € a zostatok ďalšej pôžičky v polovici

vo výške 242,25 €. Do dedičstva po nebohom manželovi sťažovateľky bola prikázaná

jednak suma 6 021,74 € ako hodnota polovice nehnuteľností ležiacich v kat. území H., ďalej

zostatok pôžičky vedenej v S. v polovici vo výške 13 175,83 €, zostatok pôžičky z Fondu

kultúrnych a sociálnych potrieb v polovici vo výške 139,41 €, ako aj zostatok ďalšej

pôžičky v polovici vo výške 242,25 €.

Uznesením okresného súdu č. k. -569 z 31. marca 2011 bol rozsudok

z 9. februára 2011 opravený tak, že zostatok pôžičky vedenej v S., ktorý bol po polovici

prikázaný sťažovateľke, resp. do dedičstva po bývalom manželovi sťažovateľky, má byť

správne nie v celkovej výške 26 351,67 €, ale 2 635,18 €, a preto polovica tejto pôžičky nie

je 13 175,83 €, ale 1 317,59 €, čo v konečnom dôsledku znamená, že tak sťažovateľka, ako

aj právne nástupkyne po nebohom manželovi sťažovateľky majú povinnosť splatiť

po 1 317,59 € z dlhu patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva. Oprava rozsudku bola

odôvodnená v zmysle .

Rozsudkom krajského súdu č. k. -588, z 9. novembra

2011 bol rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením potvrdený. Krajský súd

tak rozhodol jednak na základe odvolania žalovaných právnych nástupkýň, ktoré smerovalo

proti výške hodnoty nehnuteľností, ale tiež na základe odvolania sťažovateľky, ktoré

smerovalo proti opravnému uzneseniu.

Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.

z 28. marca 2013 bolo dovolanie sťažovateľky proti rozsudku krajského

súdu odmietnuté, keďže podľa názoru najvyššieho súdu v danom prípade prípustnosť

dovolania nemožno vyvodiť ani z ustanovenia § 237, ale ani § 239 Občianskeho súdneho

poriadku. Najvyšší súd sa preto nezaoberal rozsudkom krajského súdu z hľadiska jeho

vecnej správnosti.

Podľa názoru sťažovateľky sumy zostatku pôžičiek uvedené v eurách, ktoré boli

totožné pri vyhlásení rozsudku, ako aj v písomnom vyhotovení rozsudku, boli adekvátne

a správne v zmysle platnej legislatívy [vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších

predpisov (ďalej len „vyhláška“)]. Sťažovateľka proti rozsudku okresného súdu preto

nepodala odvolanie. Odvolala sa však proti opravnému uzneseniu z 31. marca 2011.

Namietala, že aktíva a pasíva bezpodielového spoluvlastníctva musia byť rovnako

hodnotené podľa rovnakej zákonnej normy, pričom prepočet meny zo slovenských korún

na eurá bol nadbytočný, keďže euromenu má Slovenská republika stanovenú ako oficiálnu

menu už vyše tri roky a povinnosť prepočtu ku dňu rozhodnutia nie je zákonom ustanovená.

Uviedla tiež, že inak by bola uvedená do omylu.

Sťažovateľka žiada vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie

označených článkov , listiny a dohovoru v konaní vedenom krajským súdom pod

sp. zn. s tým, aby bol rozsudok z 9. novembra 2011 zrušený a vec bola

vrátená na ďalšie konanie. Domáha sa ďalej aj priznania primeraného finančného

zadosťučinenia v sume 15 000 €, ako aj náhrady trov právneho zastúpenia v sume 331,13 €.

II.

Z opravného uznesenia okresného súdu č. k. -569 z 31. marca 2011

vyplýva, že ním došlo k oprave rozsudku z 9. februára 2011 v tom zmysle, ako to uviedla

sťažovateľka, keďže podľa názoru okresného súdu došlo k zrejmej nesprávnosti

spočívajúcej v uvedení nesprávneho prepočtu výšky zostatku pôžičky v Slovenskej

sporiteľni do meny euro tým, že došlo k pochybeniu v poradí desatinnej čiarky a tým aj

k zmene sumy. V rozsudku bolo v rámci výpočtu vecí patriacich do bezpodielového

spoluvlastníctva uvedené, že zostatok pôžičky v S. bol 26 351,67 € (79 387,52 Sk).

V danom prípade došlo k zlému prepočtu sumy zostatku pôžičky do meny euro, pretože

správne mala byť uvedená výška zostatku 2 635,18 € (79 387,52 Sk). Táto chyba v počítaní

sa následne prejavila aj pri výpočte polovice zostatku tejto pôžičky, ktorá bola prikázaná

do výlučného vlastníctva sťažovateľky. Nešlo teda správne o polovičný zostatok pôžičky

13 175,83 €, ale iba 1 317,59 €. To isté sa vzťahuje aj na druhú polovicu zostatku pôžičky

patriacej do dedičstva po nebohom manželovi sťažovateľky.

Z rozsudku krajského súdu č. k. -588, z 9. novembra

2011 vyplýva, že ním bol potvrdený rozsudok okresného súdu č. k. -550

z 9. februára 2011 v spojení s opravným uznesením okresného súdu č. k. 14 C 155/1994-

569 z 31. marca 2011. Popri žalovaných, ktoré v podanom odvolaní namietali nesprávne

určenie ceny nehnuteľností, sťažovateľka žiadala zmeniť opravné uznesenie, pretože sumu

pasíva (zostatku pôžičky v S.) v celkovej výške 26 351,67 € považovala za relevantnú

a adekvátnu v zmysle vyhlášky. Uviedla, že hoci zostatok pôžičky na zakúpenie

nehnuteľností bol 2 635,18 €, skutočná preukázaná suma uhradeného úveru vrátane úrokov

je 5 079,41 €. Sumu zostatku pôžičky vo výške 26 351,67 € uvedenú vo vyhlásenom, ako aj

písomne vyhotovenom rozsudku považovala a aj naďalej považuje za adekvátnu a správnu

v zmysle vyhlášky. Prepočet meny bol podľa nej chybný v relácii k slovenskej korune, nie

opačne, a preto bola toho názoru, že v napadnutých výrokoch došlo k nesprávnosti

v prepočte eur na slovenské koruny. Za správnu považovala aj sumu zostatku polovice

pôžičky 13 171,63 €, lebo inak by bola uvedená do omylu. Podľa názoru krajského súdu

boli obe odvolania nedôvodné. Opravným uznesením sa korigovala zrejmá nesprávnosť

súm uvedených v eurách, pričom ku chybe došlo posunutím desatinnej čiarky pri prepočte

zo slovenských korún. Námietka sťažovateľky, podľa ktorej bola uvedená do omylu, nebola

dôvodná, pretože už vo vyhlásenom rozsudku za sumami v eurách boli súčasne uvedené

tieto sumy aj v slovenských korunách a už tu bol zrejmý rozpor medzi sumou v slovenských

korunách a sumou v prepočte na euro. Sume 79 387,52 Sk nezodpovedala správne suma

26 351,67 €, ale suma 2 635,18 €, pričom zo zisteného skutkového stavu je nepochybné, že

zostatok pôžičky v S. sporiteľni bol naozaj 79 387,52 Sk, teda 2 635,18 €. Rovnako došlo

k posunutiu desatinnej čiarky aj pri sume 1 317,59 €.

Z uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. z 28. marca 2013 vyplýva, že

ním bolo odmietnuté dovolanie sťažovateľky proti rozsudku krajského súdu sp. zn.

, z 9. novembra 2011. Dovolanie sťažovateľky smerovalo

proti tej časti výroku rozsudku krajského súdu, ktorou bolo potvrdené opravné uznesenie.

Prípustnosť dovolania vyvodzovala z ustanovenia

a jeho dôvodnosť z ustanovenia až c) .

Vyslovila názor, že opravné uznesenie nebolo potrebné, pretože pôvodné znenie výroku

bolo správne. Navyše je opravné uznesenie nezrozumiteľné, nečitateľné a nepreskúmateľné.

Podľa názoru najvyššieho súdu nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je

porušením práva na spravodlivé súdne konanie a zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237

písm. f) . Okresný súd zrozumiteľným spôsobom uviedol

dôvody, pre ktoré vydal opravné uznesenie, a krajský súd zasa dôvody, pre ktoré uznesenie

okresného súdu potvrdil, a to aj so zreteľom na obsah odvolania sťažovateľky. Rozhodnutia

okresného súdu a krajského súdu nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené,

resp. ústavne nekonformné, pretože sa súdy pri výklade a aplikácii zákonných predpisov

neodchýlili od znenia príslušných ustanovení a nepopreli ich účel a význam.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy

zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

Sťažnosť treba považovať za zjavne neopodstatnenú.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto

možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (, , ).

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať

ani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou

ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha

interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu

zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci

všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,

ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného

predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko

odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis

mutandis , , ).

Sťažovateľka je nespokojná s tým, že krajský súd potvrdil opravné uznesenie

okresného súdu. Podľa názoru sťažovateľky suma zostatku pôžičky v S. bola

vo vyhlásenom a písomne doručenom rozsudku uvedená v eurách správne, keďže táto výška

zodpovedala zásadám vyhlášky.

Podľa názoru ústavného súdu treba odôvodnenie rozsudku krajského súdu týkajúce

sa potvrdenia opravného uznesenia považovať za dostatočné a presvedčivé. V žiadnom

prípade sa nejaví ako arbitrárne či zjavne neodôvodnené. Samotná okolnosť, že

sťažovateľka zastáva odlišný názor, nemôže sama osebe znamenať porušenie označených

práv.

Za podstatné treba považovať, že výška zostatku pôžičky v S. v sume 79 387,52 Sk je

nesporná. Správnosť tejto sumy sťažovateľka výslovne uznala. Nepochybné je aj to, že pri

kurzovom prepočte tejto sumy na eurá došlo k pochybeniu, pretože pri konverznom kurze

30,126 slovenských korún za jedno euro nejde o sumu 26 351,67 €, ale iba o sumu

2 635,18 €. Zrejmá nesprávnosť výpočtu spočívala v posunutí desatinnej čiarky, ako to

správne všeobecné súdy uviedli.

Sťažovateľka sa dovoláva potreby posudzovať výšku zostatku pôžičky v S. v súlade

s vyhláškou. Nič bližšie a konkrétnejšie však v tejto súvislosti ústavnému súdu neuviedla.

Nijako teda nezdôvodnila, prečo by vlastne podľa nej v rámci vyporiadania bezpodielového

spoluvlastníctva mal byť zostatok pôžičky desaťnásobne vyšší oproti zostatku, ako ho

vykazuje S., ktorá túto pôžičku zrejme poskytla.

Z vyhlášky nijako nevyplýva taký spôsob oceňovania zostatku pôžičiek ako pasív,

ktorý by umožňoval dospieť k výsledku, ktorý tvrdí sťažovateľka.

Odhliadnuc od dosiaľ uvedeného, považuje ústavný súd za potrebné zdôrazniť, že

z hľadiska oprávnených záujmov sťažovateľky sa nejaví jej sťažnostné tvrdenie ako logické,

resp. racionálne. Sumu 79 387,52 Sk zostatku pôžičky vedenej v S. treba považovať

za spoločný dlh oboch bývalých manželov, teda sťažovateľky a jej nebohého bývalého

manžela. Popri aktívach bezpodielového spoluvlastníctva, za ktoré treba považovať

nehnuteľný majetok, patria do bezpodielového spoluvlastníctva aj viaceré pasíva (dlhy

z titulu nesplatených pôžičiek). Opravné uznesenie sa týka práve jednej z položiek

tvoriacich pasíva, pričom opravným uznesením bola výška dlhu sťažovateľky voči S.

z titulu zostatku pôžičky znížená desaťnásobne oproti sume uvedenej vo vyhlásenom

a v písomne vyhotovenom a doručenom rozsudku.

Inými slovami, opravné prostriedky sťažovateľky smerujúce proti opravnému

uzneseniu okresného súdu (odvolanie, dovolanie a sťažnosť ústavnému súdu) brojili a broja

proti takému rozhodnutiu, ktoré z hľadiska elementárnej logiky bolo v prospech

sťažovateľky (ustálilo výšku jej dlhu voči S. desaťnásobne nižšou sumou). Sťažovateľka sa

teda domáha pre ňu menej priaznivého posúdenia veci. I z tohto pohľadu sa sťažnosť javí

ako zjavne neopodstatnená.

Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol tak, ako to vyplýva

z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. septembra 2013