Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 467/2013
PDF · 102.35 KB
No categories available
II. ÚS 467/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. septembra
2013 predbežne prerokoval sťažnosť F. M., S., t. č. vo väzbe B., vo veci namietaného
porušenia základného práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky postupom Okresnej prokuratúry Bratislava IV, ako aj postupom
Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. 2 T 26/2013 a jeho rozsudkom
z 21. júna 2013 a takto
rozhodol:
Sťažnosť F. M. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej
republiky.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. júna 2013
doručená sťažnosť F. M., S., t. č. vo väzbe B. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného
porušenia základného práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresnej prokuratúry Bratislava IV
(ďalej len „okresná prokuratúra“), ako aj postupom Okresného súdu Bratislava IV (ďalej len
„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 T 26/2013 a jeho rozsudkom z 21. júna
2013.
Zo sťažnosti vyplýva, že rozsudkom okresného súdu sp. zn. 2 T 26/2013 z 21. júna
2013 bol sťažovateľ uznaný vinným zo spáchania zločinu krádeže v jednočinnom súbehu
s prečinom poškodzovania cudzej veci a s prečinom porušovania domovej slobody
spolupáchateľstvom, v dôsledku čoho bol odsúdený na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní
7 rokov. Podľa sťažovateľa v postupe, ktorý predchádzal vydaniu označeného rozsudku,
sa tak okresná prokuratúra, ako aj okresný súd dopustili viacero procesných pochybení,
ktoré majú podľa jeho mienky za následok neústavné rozhodnutie v jeho veci porušujúce
jeho základné právo na spravodlivé súdne konanie. Za závažné procesné pochybenie
považuje sťažovateľ skutočnosť, že aj napriek skutkovým zisteniam, že použil cudzie
motorové vozidlo iba na premiestnenie sa z jedného miesta na druhé, kde toto motorové
vozidlo mal spolu s kľúčmi zanechať a kde ho aj mala nájsť polícia, t. j. aj napriek tomu, že
sťažovateľ si toto motorové vozidlo neponechal a ani ho nevyužil žiadnym takým
spôsobom, aby mal z neho osobný prospech, ako aj napriek jeho písomným upozorneniam
na uvedené skutočnosti, ani okresná prokuratúra a ani okresný súd na uvedené nereagovali
a neprekvalifikovali jemu za vinu kladený trestný čin krádeže na trestný čin neoprávneného
používania cudzieho motorového vozidla podľa § 216 Trestného zákona. Okrem uvedeného
považuje sťažovateľ za procesné pochybenie aj to, že okresný súd uveril tvrdeniam jednej
poškodenej, ktorá pred ním uviedla, že škoda na motorovom vozidle jej vznikla v dôsledku
jeho použitia sťažovateľom pri trestnej činnosti, a to aj napriek tomu, že pred
vyšetrovateľom mala táto poškodená do zápisnice uviesť, že dotknuté motorové vozidlo
bolo poškodené ešte pred tým, než ho sťažovateľ použil. Sťažovateľ tiež poukázal aj na
skutočnosť, že v dôsledku jeho trestnej činnosti bola vyčíslená vyššia škoda, než ako ju
žiadali samotní poškodení, a tiež poukázal na skutočnosť, že okresný súd prihliadal iba na
dôkazy svedčiace proti nemu a bezdôvodne odmietol vykonať všetky v jeho prospech
svedčiace dôkazy ním navrhované. Sťažovateľ napokon v sťažnosti uviedol, že
v predmetnej veci inicioval proti rozsudku okresného súdu sp. zn. 2 T 26/2013 z 21. júna
2013 odvolacie konanie, ktoré prebieha na Krajskom súde v Bratislave.
Vzhľadom na uvedené sťažovateľ žiada, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnosti
na ďalšie konanie nálezom vyslovil, že rozsudkom okresného súdu sp. zn. 2 T 26/2013
z 21. júna 2013 bolo porušené jeho základné právo na spravodlivé súdne konanie zaručené
v čl. 46 ods. 1 ústavy, aby z toho dôvodu zrušil označený rozsudok okresného súdu a aby
mu vec vrátil na nové konanie a opätovné rozhodnutie.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na
prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Predmetom konania ústavného súdu bolo preskúmanie, či postupom okresnej
prokuratúry, ako aj postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 2 T 26/2013
a jeho rozsudkom z 21. júna 2013 nedošlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na
spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy.
V súvislosti s uvedeným ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že vzhľadom na
princíp subsidiarity („ak... nerozhoduje iný súd“), ktorý vyplýva z citovaného čl. 127 ods. 1
ústavy môže ústavný súd poskytnúť ochranu konkrétnemu právu alebo slobode, porušenie
ktorých je namietané, iba vtedy, ak sa ich ochrany fyzická osoba alebo právnická osoba
nemôže domôcť v žiadnom inom konaní pred súdnymi orgánmi Slovenskej republiky.
Inými slovami, pokiaľ je o ochrane sťažovateľom označených práv alebo slobôd
oprávnený konať alebo rozhodovať iný všeobecný súd, ústavný súd jeho sťažnosť už po
predbežnom prerokovaní odmietne pre nedostatok svojej právomoci.
Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zisťoval, či ochranu tých
práv, porušenie ktorých sťažovateľ namieta, t. j. základného práva na spravodlivé súdne
konanie zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy, k porušeniu ktorého malo dôjsť postupom
okresnej prokuratúry, ako aj postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.
2 T 26/2013 a jeho rozsudkom z 21. júna 2013, neposkytujú všeobecné súdy na základe
sťažovateľovi dostupných opravných prostriedkov predstavujúcich účinné právne
prostriedky nápravy namietaného porušenia jeho práv.
Podľa ústavného súdu sťažovateľ má možnosť domáhať sa preskúmania sťažnosťou
pred ústavným súdom napádaného postupu okresnej prokuratúry, ako aj postupu okresného
súdu, ktorý vyústil do vyhlásenia rozsudku sp. zn. 2 T 26/2013 z 21. júna 2013, využitím
riadneho opravného prostriedku (odvolania) podľa Trestného poriadku, ktoré sťažovateľ
napokon (tak ako to vyplýva aj z jeho sťažnosti, pozn.) aj využil. Podľa zistenia ústavného
súdu odvolacie konanie vo veci sťažovateľa v súčasnosti prebieha na krajskom súde pod
sp. zn. 3 To 101/2013, pričom v odvolacom konaní sa tak krajský súd v rozsahu svojho
preskúmavacieho oprávnenia odvolacieho súdu bude musieť v podstate vysporiadať
s rovnakými argumentmi, aké sťažovateľ proti postupu okresnej prokuratúry, ako aj proti
postupu okresného súdu a jeho rozhodnutiu uvádza aj v konaní pred ústavným súdom.
Sťažovateľ sa tak môže domôcť účinnej ochrany ním označeného základného práva už aj
v konaní pred všeobecnými súdmi.
Vychádzajúc z postavenia ústavného súdu ako nezávislého súdneho orgánu ochrany
ústavnosti (čl. 124 ústavy), ktorý nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštitúciou
vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96), ústavný
súd sťažnosť sťažovateľa už po jej predbežnom prerokovaní odmietol pre nedostatok svojej
právomoci na jej prerokovanie (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o zrušení napadnutého
rozsudku okresného súdu je viazané na vyslovenie porušenia práva alebo slobody
sťažovateľa (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy), ústavný súd o tejto časti sťažnosti už
nerozhodoval.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 26. septembra 2013