Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 467/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. septembra

2013 predbežne prerokoval sťažnosť F. M., S., t. č. vo väzbe B., vo veci namietaného

porušenia základného práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v

Slovenskej republiky postupom Okresnej prokuratúry Bratislava IV, ako aj postupom

Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom

z 21. júna 2013 a takto

rozhodol:

Sťažnosť F. M. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej

republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. júna 2013

doručená sťažnosť F. M., S., t. č. vo väzbe B. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného

porušenia základného práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresnej prokuratúry Bratislava IV

(ďalej len „okresná prokuratúra“), ako aj postupom Okresného súdu Bratislava IV (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 21. júna

2013.

Zo sťažnosti vyplýva, že rozsudkom okresného súdu sp. zn. z 21. júna

2013 bol sťažovateľ uznaný vinným zo spáchania zločinu krádeže v jednočinnom súbehu

s prečinom poškodzovania cudzej veci a s prečinom porušovania domovej slobody

spolupáchateľstvom, v dôsledku čoho bol odsúdený na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní

7 rokov. Podľa sťažovateľa v postupe, ktorý predchádzal vydaniu označeného rozsudku,

sa tak okresná prokuratúra, ako aj okresný súd dopustili viacero procesných pochybení,

ktoré majú podľa jeho mienky za následok neústavné rozhodnutie v jeho veci porušujúce

jeho základné právo na spravodlivé súdne konanie. Za závažné procesné pochybenie

považuje sťažovateľ skutočnosť, že aj napriek skutkovým zisteniam, že použil cudzie

motorové vozidlo iba na premiestnenie sa z jedného miesta na druhé, kde toto motorové

vozidlo mal spolu s kľúčmi zanechať a kde ho aj mala nájsť polícia, t. j. aj napriek tomu, že

sťažovateľ si toto motorové vozidlo neponechal a ani ho nevyužil žiadnym takým

spôsobom, aby mal z neho osobný prospech, ako aj napriek jeho písomným upozorneniam

na uvedené skutočnosti, ani okresná prokuratúra a ani okresný súd na uvedené nereagovali

a neprekvalifikovali jemu za vinu kladený trestný čin krádeže na trestný čin neoprávneného

používania cudzieho motorového vozidla podľa . Okrem uvedeného

považuje sťažovateľ za procesné pochybenie aj to, že okresný súd uveril tvrdeniam jednej

poškodenej, ktorá pred ním uviedla, že škoda na motorovom vozidle jej vznikla v dôsledku

jeho použitia sťažovateľom pri trestnej činnosti, a to aj napriek tomu, že pred

vyšetrovateľom mala táto poškodená do zápisnice uviesť, že dotknuté motorové vozidlo

bolo poškodené ešte pred tým, než ho sťažovateľ použil. Sťažovateľ tiež poukázal aj na

skutočnosť, že v dôsledku jeho trestnej činnosti bola vyčíslená vyššia škoda, než ako ju

žiadali samotní poškodení, a tiež poukázal na skutočnosť, že okresný súd prihliadal iba na

dôkazy svedčiace proti nemu a bezdôvodne odmietol vykonať všetky v jeho prospech

svedčiace dôkazy ním navrhované. Sťažovateľ napokon v sťažnosti uviedol, že

v predmetnej veci inicioval proti rozsudku okresného súdu sp. zn. z 21. júna

2013 odvolacie konanie, ktoré prebieha na Krajskom súde v Bratislave.

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ žiada, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnosti

na ďalšie konanie nálezom vyslovil, že rozsudkom okresného súdu sp. zn.

z 21. júna 2013 bolo porušené jeho základné právo na spravodlivé súdne konanie zaručené

v , aby z toho dôvodu zrušil označený rozsudok okresného súdu a aby

mu vec vrátil na nové konanie a opätovné rozhodnutie.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom konania ústavného súdu bolo preskúmanie, či postupom okresnej

prokuratúry, ako aj postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho rozsudkom z 21. júna 2013 nedošlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na

spravodlivé súdne konanie zaručeného v .

V súvislosti s uvedeným ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že vzhľadom na

princíp subsidiarity („ak... nerozhoduje iný súd“), ktorý vyplýva z citovaného čl. 127 ods. 1

môže ústavný súd poskytnúť ochranu konkrétnemu právu alebo slobode, porušenie

ktorých je namietané, iba vtedy, ak sa ich ochrany fyzická osoba alebo právnická osoba

nemôže domôcť v žiadnom inom konaní pred súdnymi orgánmi Slovenskej republiky.

Inými slovami, pokiaľ je o ochrane sťažovateľom označených práv alebo slobôd

oprávnený konať alebo rozhodovať iný všeobecný súd, ústavný súd jeho sťažnosť už po

predbežnom prerokovaní odmietne pre nedostatok svojej právomoci.

Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zisťoval, či ochranu tých

práv, porušenie ktorých sťažovateľ namieta, t. j. základného práva na spravodlivé súdne

konanie zaručeného v , k porušeniu ktorého malo dôjsť postupom

okresnej prokuratúry, ako aj postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho rozsudkom z 21. júna 2013, neposkytujú všeobecné súdy na základe

sťažovateľovi dostupných opravných prostriedkov predstavujúcich účinné právne

prostriedky nápravy namietaného porušenia jeho práv.

Podľa ústavného súdu sťažovateľ má možnosť domáhať sa preskúmania sťažnosťou

pred ústavným súdom napádaného postupu okresnej prokuratúry, ako aj postupu okresného

súdu, ktorý vyústil do vyhlásenia rozsudku sp. zn. z 21. júna 2013, využitím

riadneho opravného prostriedku (odvolania) podľa , ktoré sťažovateľ

napokon (tak ako to vyplýva aj z jeho sťažnosti, pozn.) aj využil. Podľa zistenia ústavného

súdu odvolacie konanie vo veci sťažovateľa v súčasnosti prebieha na krajskom súde pod

sp. zn. , pričom v odvolacom konaní sa tak krajský súd v rozsahu svojho

preskúmavacieho oprávnenia odvolacieho súdu bude musieť v podstate vysporiadať

s rovnakými argumentmi, aké sťažovateľ proti postupu okresnej prokuratúry, ako aj proti

postupu okresného súdu a jeho rozhodnutiu uvádza aj v konaní pred ústavným súdom.

Sťažovateľ sa tak môže domôcť účinnej ochrany ním označeného základného práva už aj

v konaní pred všeobecnými súdmi.

Vychádzajúc z postavenia ústavného súdu ako nezávislého súdneho orgánu ochrany

ústavnosti ( ), ktorý nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštitúciou

vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (, ), ústavný

súd sťažnosť sťažovateľa už po jej predbežnom prerokovaní odmietol pre nedostatok svojej

právomoci na jej prerokovanie ( ).

Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o zrušení napadnutého

rozsudku okresného súdu je viazané na vyslovenie porušenia práva alebo slobody

sťažovateľa ( prvá veta ), ústavný súd o tejto časti sťažnosti už

nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. septembra 2013