Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 464/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. septembra

2013 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. J. J., K., vo veci namietaného porušenia čl. 19

ods. 1 a v konaniach vedených Najvyšším súdom

Slovenskej republiky pod sp. zn. a sp. zn. , Krajským súdom

v Košiciach pod sp. zn. , Krajským riaditeľstvom Policajného zboru, Krajským

dopravným inšpektorátom Košice pod sp. zn. KRPZ-KE-KDI2-P-172/2011 a Okresným

riaditeľstvom Policajného zboru, Okresným dopravným inšpektorátom Košice pod sp. zn.

ORPZ-KE-ODI1-P-563/2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. J. J. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. augusta

2013 osobne do podateľne doručená sťažnosť JUDr. J. J., K. (ďalej len „sťažovateľ“),

vo veci namietaného porušenia a (ďalej len

„ústava“) v konaniach vedených Najvyšším súdom Slovenskej republiky (ďalej len

„najvyšší súd“) pod sp. zn. a sp. zn. , Krajským súdom

v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn. , Krajským riaditeľstvom

Policajného zboru, Krajským dopravným inšpektorátom Košice (ďalej len „krajský

inšpektorát“) pod sp. zn. KRPZ-KE-KDI2-P-172/2011 a Okresným riaditeľstvom

Policajného zboru, Okresným dopravným inšpektorátom Košice (ďalej len „okresný

inšpektorát“) pod sp. zn. ORPZ-KE-ODI1-P-563/2011.

Zo sťažnosti a z pripojených listinných dôkazov vyplýva, že rozkazom o uložení

sankcie za priestupok zo 17. júna 2011 sp. zn. ORPZ-KE-ODI1-P-563/2011 vydaným

okresným inšpektorátom bol sťažovateľ uznaný za vinného zo spáchania priestupku proti

bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. h) zákona Slovenskej

národnej rady č. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len

„zákon o priestupkoch“) za to, že ako účastník cestnej premávky porušil ustanovenie § 16

ods. 4 a o cestnej premávke a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o cestnej

premávke“), pretože 10. mája 2011 o 15.14 h v obci Č. v okrese T. viedol motorové vozidlo

Fiat Ducato evidenčné číslo K. rýchlosťou 62 km/h úsekom, kde je najvyššia dovolená

rýchlosť 50 km/h. Bola mu za to uložená pokuta vo výške 30 €.

Keďže sťažovateľ podal proti rozkazu o uložení sankcie za priestupok odpor,

rozhodnutím o priestupku sp. zn. ORPZ-KE-ODI1-P-563/2011 z 5. augusta 2011 vydaným

okresným inšpektorátom bol uznaný vinným v rovnakom rozsahu pri uložení totožnej

sankcie.

Na základe odvolania sťažovateľa rozhodnutím o odvolaní sp. zn. KRPZ-KE-KDI2-

P-172/2011 z 25. novembra 2011 vydaným krajským inšpektorátom bolo rozhodnutie

okresného inšpektorátu potvrdené a odvolanie sťažovateľa bolo zamietnuté.

Žaloba sťažovateľa o preskúmanie rozhodnutia a postupu krajského inšpektorátu bola

rozsudkom krajského súdu č. k. -66 z 29. februára 2012 zamietnutá. Podľa

názoru krajského súdu krajský inšpektorát a okresný inšpektorát postupovali v súlade

so zákonom. V správnom konaní bolo nesporne preukázané, že sťažovateľ sa dopustil

priestupku. Rýchlosť jeho jazdy bola preukázaná fotografiou z cestného radarového

rýchlomeru, ktorý bol zákonným spôsobom overovaný. Chyba meradla rýchlosti podľa

certifikátu overení je pri rýchlosti v rozsahu 20-100 km/h +/-/ 3 km/h. Tieto odchýlky

v presnosti merania nemožno vykladať tak, ako to robí sťažovateľ, teda že rýchlosť jeho

motorového vozidla bola 59 km/h. Pri možnej chybe meradla +/- 3 km/h sa skutočná

rýchlosť sťažovateľa mohla pohybovať v rozsahu 59 km/h až 62 km/h. Aj v prípade, ak pri

zohľadnení možnej chyby meradla reálna rýchlosť osobného motorového vozidla

sťažovateľa predstavovala 59 km/h, išlo by o porušenie ustanovenia § 16 ods. 4 zákona

o cestnej premávke. Sťažovateľovi nebola za spáchanie priestupku uložená bloková pokuta

preto, že odmietol uznať svoju zodpovednosť za spáchanie priestupku. Aj v prípade, ak by

sa mu ukladala pokuta v blokovom konaní, takisto by mu mohla byť uložená s

prihliadnutím na ustanovenie § 22 ods. 3 a § 13 ods. 2 zákona o priestupkoch vo výške 30 €.

Pokiaľ sťažovateľ uvádza, že uloženie pokuty v uvedenej výške v blokovom konaní by bolo

v rozpore s právnymi predpismi, zrejme má na mysli internú úpravu Policajného zboru –

sadzobník pokút za dopravné priestupky (usmernenie ministra vnútra Slovenskej republiky

č. 159 z 29. decembra 2010 publikované vo Vestníku Ministerstva vnútra Slovenskej

republiky v čiastke 64/2010). Tento interný predpis nemá charakter všeobecne záväzného

právneho predpisu.

Na základe odvolania sťažovateľa rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn.

zo 14. novembra 2012 bol rozsudok krajského súdu č. k. -66

z 29. februára 2012 potvrdený. Podľa názoru najvyššieho súdu bolo jednoznačne

preukázané, že sťažovateľ jazdil v obci rýchlosťou 62 km/h. O takto zistenom skutkovom

stave nemal najvyšší súd žiadne pochybnosti. So zreteľom na podrobné a vyčerpávajúce

dôvody uvedené v rozsudku krajského súdu sa najvyšší súd s týmto odôvodnením krajského

súdu v celom rozsahu stotožňuje ( ).

Na spresnenie dodal len toľko, že sadzobník pokút, na ktorý sa sťažovateľ odvoláva, nie je

obsiahnutý v usmernení ministra vnútra Slovenskej republiky, ale v nariadení ministra

vnútra Slovenskej republiky č. 159 z 27. decembra 2010.

Uznesením najvyššieho súdu sp. zn. z 19. júna 2013 bolo zastavené

dovolacie konanie začaté na základe dovolania sťažovateľa proti rozsudku najvyššieho súdu

sp. zn. zo 14. novembra 2012. Podľa názoru najvyššieho súdu dovolanie

proti rozhodnutiu súdu v rámci správneho súdnictva nie je prípustné (§ 246c ods. 1 tretia

veta ). To znamená, že najvyšší súd v rámci správneho

súdnictva nie je dovolacím súdom. Neprípustnosť dovolania je prekážkou ďalšieho konania

v tejto veci pred najvyšším súdom.

Uznesením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcie kontroly a inšpekčnej

služby, odboru inšpekčnej služby, 4. inšpekčného oddelenia (ďalej len „inšpekcia“), sp. zn.

ČVS: SKIS-218/IS-4-V-2011 zo 16. augusta 2011 bolo odmietnuté trestné oznámenie

sťažovateľa o podozrení z prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326

ods. 1 písm. a) , ktorého sa mali dopustiť policajti tým spôsobom, že

10. mája 2011 pri objasňovaní priestupku proti bezpečnosti a plynulosti v cestnej premávke

mali postupovať neprofesionálne, v rozpore so zákonom a zistenými skutočnosťami,

priestupok náležite neobjasnili, nevzali do úvahy sťažovateľom uvádzané skutočnosti,

technické zákonitosti a ani fakt, že spáchanie priestupku poprel.

Uznesením Vojenskej obvodnej prokuratúry Prešov (ďalej len „vojenská obvodná

prokuratúra“) sp. zn. OPn 331/11 zo 14. októbra 2011 bola sťažnosť podaná sťažovateľom

proti uzneseniu inšpekcie zamietnutá ako nedôvodná.

Na základe uvedených skutočností považuje sťažovateľ za absolútne nepochybné, že

bol poškodený na svojich ústavných a zákonných právach, a to hrubým spôsobom. Navrhuje

preto vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie označených článkov

v konaniach vedených najvyšším súdom pod sp. zn. a sp. zn.

, krajským súdom pod sp. zn. , krajským inšpektorátom pod

sp. zn. KRPZ-KE-KDI2-P-172/2011 a okresným inšpektorátom pod sp. zn. ORPZ-KE-

s tým, aby uznesenie najvyššieho súdu z 19. júna 2013, rozsudok

najvyššieho súdu zo 14. novembra 2012, rozsudok krajského súdu z 29. februára 2012,

rozhodnutie krajského inšpektorátu z 25. novembra 2011, rozhodnutie okresného

inšpektorátu z 5. augusta 2011, ako aj uznesenie vojenskej obvodnej prokuratúry

zo 14. októbra 2011 a inšpekcie zo 16. augusta 2011 boli zrušené.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy

zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

Na rozhodnutie o tej časti sťažnosti, ktorá smeruje proti konaniam vedeným

krajským súdom pod sp. zn. , krajským inšpektorátom pod sp. zn. KRPZ-KE-

a okresným inšpektorátom pod sp. zn. ORPZ-KE-ODI1-P-563/2011, nie

je daná právomoc ústavného súdu.

Ako to vyplýva z citovaného , právomoc ústavného súdu

poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy,

keď o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.

Proti rozhodnutiu okresného inšpektorátu bolo prípustné odvolanie ako riadny

opravný prostriedok, a preto právomoc poskytnúť ochranu označeným právam sťažovateľa

mal krajský inšpektorát v rámci odvolacieho konania. Tým je zároveň vylúčená právomoc

ústavného súdu. Obdobne proti rozhodnutiu krajského inšpektorátu bola prípustná žaloba

o preskúmanie tohto rozhodnutia v rámci správneho súdnictva postupom podľa piatej časti

druhej hlavy . Proti rozsudku krajského súdu bolo zasa

prípustné odvolanie ako riadny opravný prostriedok, o ktorom bol príslušný rozhodovať

najvyšší súd. Preto je i v tomto rozsahu právomoc ústavného súdu vylúčená. Treba tiež

dodať, že sťažovateľ možnosť podania opravných prostriedkov aj využil.

Sťažnosť v časti, ktorou sa sťažovateľ domáha zrušenia uznesenia inšpekcie sp. zn.

ČVS: SKIS-218/IS-4-V-2011 zo 16. augusta 2011 a uznesenia vojenskej obvodnej

prokuratúry sp. zn. OPn 331/11 zo 14. októbra 2011, treba považovať za oneskorene

podanú.

Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Uvedenými uzneseniami došlo k odmietnutiu trestného oznámenia sťažovateľa, ktoré

smerovalo proti postupu policajtov vyšetrujúcich dopravný priestupok, zo spáchania ktorého

bol sťažovateľ podozrivý.

I keď ústavnému súdu nie je známe, kedy presne bolo sťažovateľovi doručené

uznesenie vojenskej obvodnej prokuratúry zo 14. októbra 2011, nemožno pochybovať, že sa

tak stalo viac ako dva mesiace pred podaním sťažnosti ústavnému súdu. Uvedená

skutočnosť vyplýva z podaní sťažovateľa nasledujúcich po doručení uznesenia. Preto je táto

časť sťažnosti oneskorene podaná.

Odlišná je situácia vo vzťahu ku konaniam vedeným najvyšším súdom pod sp. zn.

a sp. zn. . Túto časť sťažnosti treba považovať za zjavne

neopodstatnenú.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto

možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (, , ).

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať

ani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou

ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha

interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu

zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci

všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,

ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného

predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko

odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis

mutandis , , ).

Uznesením najvyššieho súdu sp. zn. z 19. júna 2013 bolo zastavené

konanie o dovolaní podanom sťažovateľom proti odvolaciemu rozsudku najvyššieho súdu

sp. zn. zo 14. novembra 2012 z dôvodu, že dovolanie v rámci správneho

súdnictva nie je v zmysle zákona vôbec prípustné.

Sťažovateľ vo vzťahu k uvedenej argumentácii najvyššieho súdu v sťažnosti podanej

ústavnému súdu nijaké námietky neuplatnil, teda ani sa len nepokúsil tvrdiť, že dovolanie

v zmysle zákona bolo prípustné. Vzhľadom na absenciu akejkoľvek argumentácie v tomto

smere je sťažnosť v tejto časti zjavne neopodstatnená.

Vo vzťahu k odvolaciemu rozsudku najvyššieho súdu sp. zn.

zo 14. novembra 2012 namietal sťažovateľ jednak to, že v skutočnosti bola rýchlosť ním

riadeného motorového vozidla nižšia (nie 62 km/h, ale iba 59 km/h), ale tiež to, že

vzhľadom na právne predpisy nemal dostať pokutu vyššiu ako 20 €.

Podľa názoru ústavného súdu treba v uvedených súvislostiach považovať

argumentáciu krajského súdu a najvyššieho súdu za úplnú a presvedčivú s tým, že

vyčerpávajúcim spôsobom dáva odpovede na sťažovateľove konkrétne námietky.

Všeobecné súdy dospeli k presvedčivému záveru, podľa ktorého o dopravný priestupok by

išlo aj v prípade, keby bola rýchlosť jazdy sťažovateľa nižšia, teda taká, akú sám tvrdí.

Rovnako nemožno považovať za arbitrárnu či zjavne neodôvodnenú právnu úvahu, podľa

ktorej výška pokuty je v súlade s príslušným ustanovením zákona o priestupkoch, a to bez

ohľadu na obsah normy nižšej právnej sily nemajúcej charakter všeobecne záväzného

právneho predpisu.

Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol tak, ako to vyplýva

z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. septembra 2013