Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 468/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. októbra 2013

predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. V. B., B., zastúpenej JUDr. K. B., Advokátska

kancelária, D., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej republiky a práva

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. V. B. o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. septembra

2013 doručená sťažnosť JUDr. V. B., B. (ďalej len „sťažovateľka“), pre namietané

porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 Slovenskej republiky (ďalej len „ “) a práva na prejednanie jej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len

„krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že „15.6.2012 bola na Krajský súd v Bratislave

podaná žaloba o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne – ústredie

týkajúce sa nároku sťažovateľky na nemocenské dávky“. V uvedenej veci podľa názoru

sťažovateľky dochádza k zbytočným prieťahom a k neodôvodnenej nečinnosti, ktorá

spočíva v tom, že „Krajský súd v Bratislave k dnešnému dňu nevydal rozhodnutie ani

nenariadil pojednávanie a nevykonal žiaden relevantný úkon“.

Sťažovateľka ďalej uviedla, že „nevyužila právne prostriedky nápravy priznané jej

podľa a nasl. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov“. Svoj postup odôvodnila tým, že ústavný súd v niektorých ňou uvádzaných

prípadoch nesplnenie podmienky vyčerpania všetkých právnych prostriedkov dostupných

sťažovateľovi na ochranu jeho ústavných práv nevyžadoval. Sťažovateľka tiež

argumentovala, že v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva sa konania

týkajúce dávok sociálneho zabezpečenia majú rozhodovať s osobitnou rýchlosťou, preto

vzhľadom na predmet konania pred krajským súdom a celkovú dĺžku napadnutého konania

nevyužila sťažnosť na prieťahy v konaní, pretože by už v danom štádiu nemohla naplniť svoj

účel.

Sťažovateľka tvrdí, že postupom krajského súdu dochádza k porušovaniu jej

označených práv, a žiada, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa Slovenskej republiky a Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd bolo porušené postupom Krajského súdu v Bratislave, v konaní

pod sp. zn. .

2. Ústavný súd prikazuje Krajskému súdu v Bratislave, aby v konaní vedenom

pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov v súlade s ustanoveniami

.

3. Ústavný súd priznáva sťažovateľke primerané finančné zadosťučinenie v sume

1.500,- Eur. Krajskému súdu v Bratislave ukladá povinnosť vyplatiť sťažovateľke finančné

zadosťučinenie vo výške 1.500,- Eur a uhradiť trovy právneho zastúpenia vo výške 275,94

Eur do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu, všetko na účet právnej zástupkyne

sťažovateľky - JUDr. K. B.“

II.

Ústavný súd je podľa oprávnený konať o sťažnostiach

fyzických osôb alebo právnických osôb, ktorými namietajú porušenie svojich základných

práv alebo slobôd upravených buď v ústave, alebo v medzinárodnej zmluve o ľudských

právach, pokiaľ o ich ochrane nerozhoduje iný súd.

Predmetom konania pred ústavným súdom je nárok sťažovateľky na ochranu

pred postupom krajského súdu, ktorým boli podľa jej názoru spôsobené zbytočné prieťahy.

Podľa sťažovateľky k porušeniu jej základného práva zaručeného v

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru došlo tým, že krajský súd je v jej veci nečinný vyše

roka.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným

dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide

o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu

týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť ( , , ).

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez

prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa sťažnosť podľa nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie

je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Špecifickosť sťažnosti podľa teda spočíva okrem iného aj v

tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity

vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou

ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci

predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných

do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

Ústavný súd v súlade s princípom subsidiarity svojej právomoci podľa citovaného

ustanovenia v danej veci skúmal, či sú splnené podmienky

na konanie pred ním. V nadväznosti na to ústavný súd v súlade so svojou doterajšou

judikatúrou vyžaduje, aby v prípadoch sťažností podľa , v ktorých je

namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

v konaní pred všeobecným súdom, sťažovateľ preukázal aj využitie právneho prostriedku,

na uplatnenie ktorého má právo podľa § 17 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady

č. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov,

vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej správe súdov“) alebo od 1. apríla 2005

podľa § 3 ods. 7 a § 62 ods. 1 a nasl. zákona o súdoch, t. j. podanie sťažnosti na prieťahy

v konaní predsedovi príslušného súdu.

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , , ,

), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať

sťažnosť na prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil

protiprávny stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie

základného práva podľa , koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ

preukáže, že využil označené právne prostriedky podľa zákona o súdoch, alebo ak sa

preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa

( ).

Ústavný súd tiež opakovane konštatoval, že podanie sťažnosti na prieťahy v konaní

podľa § 62 zákona o súdoch zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých

základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj

so základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. ).

Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom

konaní potvrdzuje aj znenie o sudcoch a prísediacich a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých

ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje

za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116

ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona]. Inak povedané, keďže proti sudcovi

všeobecného súdu, ktorý koná so zbytočnými prieťahmi, môže predseda okresného súdu

iniciovať dokonca aj disciplinárne konanie, sťažnosť na prieťahy v zmysle citovaného

zákona treba rozhodne považovať za účinný prostriedok nápravy. Okrem toho ústavný súd

poznamenáva, že požiadavka vyčerpania účinného prostriedku nápravy, ktorý ustanovuje

, nie je v rozpore ani s príslušnými ustanoveniami dohovoru.

Ústavný súd pripúšťa, že osobitný predmet konania v prípade sťažovateľky si

vyžaduje zrýchlené konanie a rozhodovanie o nároku sťažovateľky, ale povaha tohto

konania sama osebe ju ešte nezbavuje povinnosti využiť právne prostriedky nápravy, ktoré

sú jej dostupné. Takisto vychádzajúc z doterajšej dĺžky napadnutého konania približne rok

a tri mesiace ešte neodôvodňuje taký postup ústavného súdu, ktorý by v zmysle jeho

judikatúry akceptoval nevyužitie sťažnosti na prieťahy v konaní z dôvodov uvádzaných

sťažovateľkou v tejto sťažnosti.

Ústavný súd preto dospel k záveru, že nevyužitie dostupného prostriedku nápravy

v okolnostiach daného prípadu podľa názoru ústavného súdu nemožno považovať

nesplnenie podmienky z dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle citovaného

ustanovenia .

Posudzujúc sťažnosť podľa stavu v čase jej doručenia ústavnému súdu vyhodnotil ju

ústavný súd z uvedených hľadísk ako predčasne podanú, preto ju podľa § 25 ods. 2

odmietol ako neprípustnú.

Keďže ústavný súd sťažnosť odmietol ako celok, bolo bez právneho významu

zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľky.

V nadväznosti na to ústavný súd dodáva, že povinnosť vyčerpania dostupných

a účinných prostriedkov ochrany základných práv a slobôd, porušenie ktorých sťažovateľ

pred ústavným súdom namieta, tiež vyžaduje, aby sťažovateľ konal v súlade s pravidlami,

ktoré s uplatnením daného prostriedku súvisia. Nekonanie týmto spôsobom alebo chyba

pri vyžadovanom postupe má za následok nesplnenie sťažovateľovej povinnosti vyčerpať

dostupný prostriedok ochrany svojich práv (napr. ).

Nad rámec odôvodnenia svojho rozhodnutia ústavný súd pripomína, že toto

rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona

o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby po splnení všetkých zákonom predpísaných

náležitostí sťažovateľka v tejto veci v prípade zotrvania na stanovisku, že postupom

všeobecného súdu v označenom konaní dochádza k zbytočným prieťahom, predložila

ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. októbra 2013