Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 475/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. októbra 2013

predbežne prerokoval sťažnosť M. Z. a Ľ. Z., obaja bytom N., zastúpených A., T., vo veci

namietaného porušenia ich základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 a na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a

porušenie a postupom Okresného súdu

Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. Z. a Ľ. Z. o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. augusta

2013 doručená sťažnosť M. Z. a Ľ. Z. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie

svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a

porušenie a postupom Okresného súdu Trenčín (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovatelia ako starí rodičia maloletých detí

podali okresnému súdu 2. augusta 2012 návrh na úpravu styku s ich maloletými vnukmi.

Keďže okresný súd bol nečinný a nenariadil ani jedno pojednávanie, sťažovatelia

podali 18. apríla 2013 sťažnosť na prieťahy v konaní predsedníčke okresného súdu

a 18. júla 2013 požiadali o nariadenie termínu pojednávania, ale k náprave nedošlo, preto sa

so svojou sťažnosťou obrátili na ústavný súd.

V ich mimoriadne citlivej veci okresný súd nekoná vo veci samej ani po ich sťažnosti

a navyše okresný súd rozhodol oneskorene aj o ich návrhu na nariadenie predbežného

opatrenia, ktorý bol zamietnutý.

Na základe uvedeného sa sťažovatelia domáhajú, aby ústavný súd rozhodol,

že postupom okresného súdu v uvedenom konaní bolo porušené ich základné právo

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikázal

okresnému súdu konať v ich právnej veci bez zbytočných prieťahov, priznal sťažovateľom

finančné zadosťučinenie každému v sume po 3 000 € a úhradu trov konania.

II.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na prerokovanie ktorých ústavný súd nemá

právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné sťažnosti

alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene

môže ústavný súd odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Rovnako môže ústavný

súd odmietnuť sťažnosť aj vtedy, ak je zjavne neopodstatnená.

Ústavný súd zo sťažnosti a z jej príloh zistil, že sťažovatelia podaním zo 17. apríla

2013 doručili predsedníčke okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní, v ktorej uviedli:

„My starí rodičia našich vnukov A. a Ľ. žiadame preveriť postup Okresného súdu vo

veci úpravy styku s našimi vnukmi vedeného pod sp. zn. .

V danej veci sme na súde podali návrh na predbežné opatrenie dňa 08. 03. 2013. Do

spisu po podaní PO bola nahliadnuť naša právna zástupkyňa... 10. 04. 2013 aj dnes, t. j.

17. 04. 2013 a následne nás informovala, že v danej veci nebolo konané a rozhodnuté.

Správa kolízneho opatrovníka bola k PO vyžiadaná vyššou súdnou úradníčkou dňa

11. 04. 2013. Napriek tomu, že správa ÚPSVaR T. bola súdu doručená dňa 15. 04. 2013 do

dnešného dňa, napriek 30 dňovej zákonnej lehote na jeho vydanie nie je rozhodnuté. Pričom

ÚPSVaR opakovane naše stretávanie s deťmi podporil.

Taktiež považujeme za potrebné uviesť, že návrh na prvé PO (prvé predbežné

opatrenie) + rozhodnutie vo veci samej sme na súde podali dňa 02. 08. 2012, do dnešného

dňa sa neuskutočnilo ani jedno pojednávanie. Prvé pojednávanie je vytýčené na deň 05. 06.

2013.

Máme dôvod si myslieť, že matka deti úmyselne marí samotné pojednávania ako aj

dokazovanie vo veci samej a sme presvedčení, že nekoná v záujme detí.

Preto Vás teda žiadame o preverenie daných skutočností a aj o vytýčenie termínu na

osobné stretnutie v pondelok 22. 4. 2013 na ktoré sa týmto objednávame...“.

Na ich sťažnosť im odpovedala predsedníčka okresného súdu prípisom sp. zn.

2053/13 z 2. mája 2013. V ňom okrem iného uviedla:

„Na základe Vášho písomného podania doručeného k mojim rukám 18. 04. 2013,

ktoré sa týkalo sťažnosti na prieťahy v konaní, som sa oboznámila so spisom tunajšieho

súdu sp. zn. . Zistila som, že o návrhu na vydanie predbežného rozhodnutia

bolo medzičasom rozhodnuté a uznesenie bolo účastníkom doručované... Vo veci samej je

určený termín pojednávania.“

Ústavný súd po preskúmaní sťažnosti konštatuje, že hoci sťažovatelia

prostredníctvom svojej právnej zástupkyne podali predtým, ako sa obrátili na ústavný súd,

sťažnosť na prieťahy v konaní (apríl 2013), takéto využitie právneho prostriedku nápravy

podľa sťažovateľmi aj so zreteľom na to, že odpoveď

na ich sťažnosť im bola doručená iba v máji 2013, teda tri mesiace pred podaním sťažnosti,

nepredstavuje dostatočný časový priestor na poskytnutie možnosti napadnutému

všeobecnému súdu, aby sám odstránil protiprávny stav zapríčinený jeho nečinnosťou.

Okresný súd navyše vo svojom vyjadrení v závere ubezpečil sťažovateľov, že vec bude

pravidelne sledovať.

Ústavný súd tiež zistil, že počas obdobia jedného roka od začiatku konania okresný

súd nebol úplne nečinný, ako to tvrdia sťažovatelia, a dvakrát rozhodol aj o ich návrhoch na

vydanie predbežného opatrenia, a to 30. augusta 2012 (krajský súd jeho rozhodnutie

potvrdil 26. októbra 2012) a následne v apríli 2013, a hoci zrušil termín pojednávania v júni

2013, 15. augusta 2013 určil aj ďalší termín pojednávania na 13. november 2013.

Ústavný súd preto zastáva stanovisko, že v danom prípade bola sťažnosť ústavnému

súdu podaná predčasne, a to v čase, keď ešte nebolo možné dospieť k záveru, že by

vyčerpanie právneho prostriedku, ktorý zákon sťažovateľom na ochranu ich práv účinne

poskytuje a na použitie ktorého boli oprávnení podľa osobitných predpisov, bolo

bezúspešné a neprinieslo nimi sledovaný cieľ. Naopak, okolnosti prípadu naznačujú

nápravu stavu, pri ktorom malo dochádzať k prípadnému porušovaniu označených práv.

Ústavný súd preto podľa v spojení s

rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia (obdobne napr.

a ).

Tento záver zakladá dôvod na odmietnutie sťažnosti pre jej neprípustnosť podľa § 25

ods. 2 v spojení s (obdobne ,

, ).

K tomu ústavný súd konštatuje, že sťažovatelia, riadne zastúpení kvalifikovaným

právnym zástupcom, namietané porušenie základného práva podľa

a namietané porušenie a , ktoré je premietnuté a označené

v petite nesprávne ako „základné právo na právnu istotu“, v sťažnosti riadne neodôvodnili

( ), a teda odôvodnenie nie je zosúladené s návrhom

na rozhodnutie, preto túto časť sťažnosti ústavný súd mohol odmietnuť aj pre nesplnenie

zákonom prepísaných náležitostí podľa (obdobne

).

Ústavný súd pripomína, že prípadné dlhšie obdobie nečinnosti všeobecného súdu,

respektíve iné jeho konanie (neefektívny, nesústredený postup súdu) po podaní sťažnosti

predsedníčke okresného súdu, ktoré by boli v príčinnej súvislosti s porušovaním základného

práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru, by nemuseli byť prekážkou prípustnosti opätovného konania

a rozhodovania vo veci samej podľa .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. októbra 2013