Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 475/2013
PDF · 130.84 KB
No categories available
III. ÚS 475/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. októbra 2013
predbežne prerokoval sťažnosť M. Z. a Ľ. Z., obaja bytom N., zastúpených A., T., vo veci
namietaného porušenia ich základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a
porušenie čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu
Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. 26 P/232/2012 a takto
rozhodol:
Sťažnosť M. Z. a Ľ. Z. o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. augusta
2013 doručená sťažnosť M. Z. a Ľ. Z. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie
svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a
porušenie čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy postupom Okresného súdu Trenčín (ďalej len
„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 26 P/232/2012.
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovatelia ako starí rodičia maloletých detí
podali okresnému súdu 2. augusta 2012 návrh na úpravu styku s ich maloletými vnukmi.
Keďže okresný súd bol nečinný a nenariadil ani jedno pojednávanie, sťažovatelia
podali 18. apríla 2013 sťažnosť na prieťahy v konaní predsedníčke okresného súdu
a 18. júla 2013 požiadali o nariadenie termínu pojednávania, ale k náprave nedošlo, preto sa
so svojou sťažnosťou obrátili na ústavný súd.
V ich mimoriadne citlivej veci okresný súd nekoná vo veci samej ani po ich sťažnosti
a navyše okresný súd rozhodol oneskorene aj o ich návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia, ktorý bol zamietnutý.
Na základe uvedeného sa sťažovatelia domáhajú, aby ústavný súd rozhodol,
že postupom okresného súdu v uvedenom konaní bolo porušené ich základné právo
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo
na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikázal
okresnému súdu konať v ich právnej veci bez zbytočných prieťahov, priznal sťažovateľom
finančné zadosťučinenie každému v sume po 3 000 € a úhradu trov konania.
II.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na prerokovanie ktorých ústavný súd nemá
právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné sťažnosti
alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene
môže ústavný súd odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Rovnako môže ústavný
súd odmietnuť sťažnosť aj vtedy, ak je zjavne neopodstatnená.
Ústavný súd zo sťažnosti a z jej príloh zistil, že sťažovatelia podaním zo 17. apríla
2013 doručili predsedníčke okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní, v ktorej uviedli:
„My starí rodičia našich vnukov A. a Ľ. žiadame preveriť postup Okresného súdu vo
veci úpravy styku s našimi vnukmi vedeného pod sp. zn. 26 P/232/2012.
V danej veci sme na súde podali návrh na predbežné opatrenie dňa 08. 03. 2013. Do
spisu po podaní PO bola nahliadnuť naša právna zástupkyňa... 10. 04. 2013 aj dnes, t. j.
17. 04. 2013 a následne nás informovala, že v danej veci nebolo konané a rozhodnuté.
Správa kolízneho opatrovníka bola k PO vyžiadaná vyššou súdnou úradníčkou dňa
11. 04. 2013. Napriek tomu, že správa ÚPSVaR T. bola súdu doručená dňa 15. 04. 2013 do
dnešného dňa, napriek 30 dňovej zákonnej lehote na jeho vydanie nie je rozhodnuté. Pričom
ÚPSVaR opakovane naše stretávanie s deťmi podporil.
Taktiež považujeme za potrebné uviesť, že návrh na prvé PO (prvé predbežné
opatrenie) + rozhodnutie vo veci samej sme na súde podali dňa 02. 08. 2012, do dnešného
dňa sa neuskutočnilo ani jedno pojednávanie. Prvé pojednávanie je vytýčené na deň 05. 06.
2013.
Máme dôvod si myslieť, že matka deti úmyselne marí samotné pojednávania ako aj
dokazovanie vo veci samej a sme presvedčení, že nekoná v záujme detí.
Preto Vás teda žiadame o preverenie daných skutočností a aj o vytýčenie termínu na
osobné stretnutie v pondelok 22. 4. 2013 na ktoré sa týmto objednávame...“.
Na ich sťažnosť im odpovedala predsedníčka okresného súdu prípisom sp. zn.
2053/13 z 2. mája 2013. V ňom okrem iného uviedla:
„Na základe Vášho písomného podania doručeného k mojim rukám 18. 04. 2013,
ktoré sa týkalo sťažnosti na prieťahy v konaní, som sa oboznámila so spisom tunajšieho
súdu sp. zn. 26 P/232/2012. Zistila som, že o návrhu na vydanie predbežného rozhodnutia
bolo medzičasom rozhodnuté a uznesenie bolo účastníkom doručované... Vo veci samej je
určený termín pojednávania.“
Ústavný súd po preskúmaní sťažnosti konštatuje, že hoci sťažovatelia
prostredníctvom svojej právnej zástupkyne podali predtým, ako sa obrátili na ústavný súd,
sťažnosť na prieťahy v konaní (apríl 2013), takéto využitie právneho prostriedku nápravy
podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažovateľmi aj so zreteľom na to, že odpoveď
na ich sťažnosť im bola doručená iba v máji 2013, teda tri mesiace pred podaním sťažnosti,
nepredstavuje dostatočný časový priestor na poskytnutie možnosti napadnutému
všeobecnému súdu, aby sám odstránil protiprávny stav zapríčinený jeho nečinnosťou.
Okresný súd navyše vo svojom vyjadrení v závere ubezpečil sťažovateľov, že vec bude
pravidelne sledovať.
Ústavný súd tiež zistil, že počas obdobia jedného roka od začiatku konania okresný
súd nebol úplne nečinný, ako to tvrdia sťažovatelia, a dvakrát rozhodol aj o ich návrhoch na
vydanie predbežného opatrenia, a to 30. augusta 2012 (krajský súd jeho rozhodnutie
potvrdil 26. októbra 2012) a následne v apríli 2013, a hoci zrušil termín pojednávania v júni
2013, 15. augusta 2013 určil aj ďalší termín pojednávania na 13. november 2013.
Ústavný súd preto zastáva stanovisko, že v danom prípade bola sťažnosť ústavnému
súdu podaná predčasne, a to v čase, keď ešte nebolo možné dospieť k záveru, že by
vyčerpanie právneho prostriedku, ktorý zákon sťažovateľom na ochranu ich práv účinne
poskytuje a na použitie ktorého boli oprávnení podľa osobitných predpisov, bolo
bezúspešné a neprinieslo nimi sledovaný cieľ. Naopak, okolnosti prípadu naznačujú
nápravu stavu, pri ktorom malo dochádzať k prípadnému porušovaniu označených práv.
Ústavný súd preto podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde
rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia (obdobne napr. III. ÚS 296/07
a III. ÚS 11/2013).
Tento záver zakladá dôvod na odmietnutie sťažnosti pre jej neprípustnosť podľa § 25
ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde (obdobne III. ÚS 30/2011,
III. ÚS 12/2012, III. ÚS 257/2013).
K tomu ústavný súd konštatuje, že sťažovatelia, riadne zastúpení kvalifikovaným
právnym zástupcom, namietané porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy
a namietané porušenie čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy, ktoré je premietnuté a označené
v petite nesprávne ako „základné právo na právnu istotu“, v sťažnosti riadne neodôvodnili
(§ 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde), a teda odôvodnenie nie je zosúladené s návrhom
na rozhodnutie, preto túto časť sťažnosti ústavný súd mohol odmietnuť aj pre nesplnenie
zákonom prepísaných náležitostí podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde (obdobne
Ústavný súd pripomína, že prípadné dlhšie obdobie nečinnosti všeobecného súdu,
respektíve iné jeho konanie (neefektívny, nesústredený postup súdu) po podaní sťažnosti
predsedníčke okresného súdu, ktoré by boli v príčinnej súvislosti s porušovaním základného
práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru, by nemuseli byť prekážkou prípustnosti opätovného konania
a rozhodovania vo veci samej podľa § 24 zákona o ústavnom súde.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 2. októbra 2013