Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 237/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. októbra 2013 v senáte

zloženom z predsedu Jána Auxta a zo sudcov Ľubomíra Dobríka a Rudolfa Tkáčika

o sťažnosti obchodnej spoločnosti T. s. r. o., M., zastúpeného advokátkou JUDr. Ž. V.,

Advokátska kancelária, M., vo veci namietaného porušenia jej základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo obchodnej spoločnosti T. s. r. o. na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní

vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Bratislava II p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom

pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

3. Obchodnej spoločnosti T. s. r. o. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume

2 000 € (slovom dvetisíc eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava II p o v i n n ý vyplatiť jej

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Bratislava II j e p o v i n n ý uhradiť obchodnej spoločnosti T.

s. r. o. trovy konania v sume 275,94 € (slovom dvestosedemdesiatpäť eur a deväťdesiatštyri

centov) na účet advokátky Ž. V., Advokátska kancelária, M., do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -9 z 11. júna 2013 prijal na ďalšie konanie sťažnosť obchodnej

spoločnosti T. s. r. o., M. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Následne ústavný súd 16. júla 2013 vyzval okresný súd, aby sa vyjadril sa k vecnej

stránke prijatej sťažnosti a oznámil, či súhlasí s upustením od ústneho pojednávania

o prijatej sťažnosti.

Vyjadrenie okresného súdu bolo ústavnému súdu doručené 5. septembra 2013.

V jeho prílohe sa nachádzal súdny spis a vyjadrenie predsedníčky okresného súdu

s chronológiou úkonov okresného súdu i účastníkov v napadnutom konaní, z ktorej

vyplývajú tieto podstatné skutočnosti:

«25. 04. 2003 − súdu doručený návrh na vydanie platobného rozkazu

(zn. ),

09. 05. 2003 − výzva navrhovateľovi na úhradu súdneho poplatku za návrh ,

19. 06. 2003 − záznam o zložení platby,

20. 06. 2003 − zaslanie dokladu o zaplatení súdneho poplatku,

23. 08. 2003 − výzva na obchodný register OS Košice I o zaslanie výpisu z OR

na navrhovateľa,

23. 08. 2003 − žiadosť okresnému úradu o zaslanie výpisu zo živnostenského registra

na odporcu,

11. 08. 2003 − súdu doručený výpis z OS Košice I na spoločnosť T.,

27. 10. 2003 − urgencia okresnému úradu o zaslanie výpisu zo živnostenského

registra na odporcu,

28. 11. 2003 − súdu doručený výpis zo živnostenského registra na odporcu,

1. 12. 2003 − súdu doručený výpis zo živnostenského registra na odporcu,

2. 1. 2004 − pokyn na prevod spisu do registra „C“,

12. 01. 2004 − spis prevedený do registra „C“; sp. zn. ,

15. 01. 2004 − výzva právnej zástupkyni navrhovateľa na doloženie plnomocenstva

na zastupovanie navrhovateľa; doručovanie návrhu na vyjadrenie odporcovi,

16. 02. 2004 − doloženie plnomocenstva na zastupovanie,

20. 12. 2004 − žiadosť zástupkyne navrhovateľa o oznámenie stavu konania,

01. 02. 2005 − výzva na predloženie výpisu zo živnostenského registra na odporcu,

zisťovanie pobytu odporcu (register obyvateľov, evidencia väzňov, sociálna poisťovňa),

výzva mobilným operátorom na označenie adresy odporcu,

18. 02. 2005 − odpoveď na lustráciu v evidencii väzňov,

21. 02. 2005 − oznámenie z registra obyvateľov o trvalom pobyte,

22. 02. 2005 − odpoveď mobilného operátora na dožiadanie súdu,

22. 02. 2005 − doručenie výpisu zo živnostenského registra odporcu,

28. 02. 2005 − odpoveď mobilného operátora na dožiadanie súdu,

15. 03. 2005 − odpoveď z miestnej evidencie obyvateľov o pobyte odporcu,

01. 04. 2005 − urgencia Sociálnej poisťovni o predloženie údajov,

21. 04. 2005 − odpoveď zo Sociálnej poisťovne,

03. 10. 2005 − úradný záznam − telefonické ospravedlnenie zástupkyne

navrhovateľa,

03. 10. 2005 − pojednávanie odročené na termín 07. 11. 2005 (pre neospravedlnenú

neúčasť odporcu, pozn.),

11. 11. 2005 − odpoveď zo Sociálnej poisťovne k žiadosti súdu,

13. 1. 2006 − ospravedlnenie zástupkyne navrhovateľa z neúčasti na pojednávaní

dňa 16. 01. 2006,

16. 01. 2006 odročené pojednávanie z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne,

02. 07. 2008 − závada v doručovaní zásielky odporcovi (neprevzal v odbernej lehote,

pozn.),

29. 09. 2008 − ospravedlnenie zástupkyne navrhovateľa z pojednávania z dôvodu

neprevzatia predvolania odporcom,

01. 10. 2008 − odročené na neurčito za účelom dožiadania − výsluch navrhovateľa,

16. 01. 2012 − dožiadanie na Okresný súd Michalovce − výsluch navrhovateľa,

31. 01. 2012 − upovedomenie Okresného súdu Michalovce o postúpení dožiadania

na OS Humenné,

12. 03. 2012 − súdu doručené vybavené dožiadanie z Okresného súdu Humenné

z výsluchu navrhovateľa,

4. 10. 2012 − spis predložený sudcovi na vytýčenie termínu pojednávania,

19. 8. 2012 − stanovený termín pojednávania na 23. 10. 2013.»

Rovnaké skutočnosti týkajúce sa priebehu napadnutého konania zo súdneho spisu,

ktorý mu bol zapožičaný a doručený 5. septembra 2013, zistil aj ústavný súd.

Predsedníčka okresného súdu k postupu okresného súdu uviedla:

„Preskúmaním obsahu súdneho spisu som zistila, že sa jedná o skutkovo a právne

nenáročnú vec, kde sa navrhovateľ domáha zaplatenia 3 319,40 EUR s príslušenstvom

titulom vrátenia vyplatenej časti kúpnej ceny.

Po oboznámení sa s konaním z hľadiska plynulosti musím konštatovať zbytočné

prieťahy v konaní, predovšetkým v období rokov 2005 − 2008 a následne od odročenia

pojednávania dňa 01. 10. 2008 po vypracovanie dožiadania dňa 16. 01. 2012.“

Predsedníčka okresného súdu v závere svojho vyjadrenia vyjadrila súhlas

s upustením od ústneho pojednávania vo veci.

Právna zástupkyňa sťažovateľky v stanovisku doručenom ústavnému súdu

17. septembra 2013 k vyjadreniu okresného súdu zotrvala na svojich tvrdeniach uvedených

v sťažnosti a zároveň poukázala „na slabú aktivitu súdu“ po podaní sťažnosti na prieťahy

v konaní adresovanej príslušnej predsedníčke okresného súdu. Právna zástupkyňa

sťažovateľky v závere svojho stanoviska súhlasila s upustením od verejného pojednávania

vo veci v konaní pred ústavným súdom.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia svojho základného práva

zaručeného a práva podľa dohovoru.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ

ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno

v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (, , ).

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (i práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota

osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza

zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (, ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z Občiansky súdny

poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazuje,

aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola

rýchla a účinná, ďalej z , podľa ktorého len čo sa konanie začalo,

postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými

sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho

konania a postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje

aj povahu prerokúvanej veci.

1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť sporu, v ktorom je sťažovateľka

navrhovateľom (o zaplatenie 100 000 Sk s prísl.), ústavný súd konštatuje, že obdobné

konania možno zaradiť k štandardnej agende všeobecného súdnictva, preto dĺžka konania

nebola závislá od skutkovej či právnej náročnosti prerokovávanej veci. Túto skutočnosť

potvrdila aj predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení (sp. zn. Spr. 2095/2013

z 26. augusta 2013).

2. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných

prieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľky ako účastníčky tohto súdneho

konania. Ústavný súd konštatuje, že nezistil okolnosti na strane sťažovateľky, ktoré

by relevantne prispeli k doterajšej dĺžke napadnutého konania, preto konštatuje,

že sťažovateľka v doterajšom priebehu konania poskytovala primeranú súčinnosť

a na výzvy okresného súdu reagovala včas.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu označených práv sťažovateľky, bol postup samotného okresného súdu.

Ústavný súd úvodom konštatuje, že postup okresného súdu v napadnutom konaní,

ktoré začalo podaním návrhu 25. apríla 2003 (pričom vec ešte nie je ani v štádiu ukončenia

dokazovania v konaní na prvom stupni) prima facie indikuje, že vec nebola prerokovaná

v súlade s označeným základným právom sťažovateľky podľa a právom

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Samotná

skutočnosť, že konanie na jednom stupni v takejto veci trvá vyše desať rokov, postačuje

na to, aby ústavný súd bez ďalšieho skúmania vyslovil porušenie označených práv

sťažovateľky. Napriek uvedenému ústavný súd preskúmal postup okresného súdu

a identifikoval viacero období bezprecedentnej nečinnosti.

V preskúmavanom konaní okresný súd bez toho, aby existovala zákonná prekážka,

takto postupoval už od začatia konania, takže k prvému pojednávaniu vo veci došlo

3. októbra 2005, t. j. po viac ako dvoch rokoch a piatich mesiacov od podania návrhu, ďalší

relevantný úkon okresný súd vykonal až po troch rokoch (pojednávanie 1. októbra 2008)

a významné obdobie nečinnosti ústavný súd zaznamenal tiež v období od 1. októbra 2008

do 16. januára 2012, v ktorom okresný súd realizoval výsluch sťažovateľky dožiadaním

prostredníctvom Okresného súdu Humenné.

Ústavný súd na základe uvedených skutočností dospel k jednoznačnému záveru,

že okresný súd v napadnutom konaní nepostupoval v súlade so základným právom

sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa ,

ako aj právom na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,

preto konštatuje, že doterajším postupom okresného súdu v konaní, ktoré je vedené

pod sp. zn. , došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného

práva sťažovateľky podľa a práva podľa dohovoru (bod 1

výroku nálezu).

Ústavný súd na základe svojho zistenia, že postupom okresného súdu došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru, mu prikázal, aby vo veci vedenej pod sp. zn. konal

bez zbytočných prieťahov, pretože označená vec nebola v čase rozhodovania ústavného

súdu o sťažnosti sťažovateľky právoplatne skončená (bod 2 výroku nálezu).

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľka v sťažnosti žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume

6 000 €, ktoré odôvodnila intenzitou zásahov do jej práv, ako aj dĺžkou ich trvania.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé

finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne

okolnosti prípadu.

Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania vedeného okresným súdom, ako aj na jeho

neodôvodnenú nečinnosť v trvaní takmer osem rokov, berúc do úvahy predmet konania

na okresnom súde, správanie sťažovateľky a všetky okolnosti daného prípadu ústavný súd

považoval priznanie sumy 2 000 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4

(bod 3 výroku nálezu).

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právna zástupkyňa

sťažovateľky si uplatnila trovy konania, ktoré vyčíslila v celkovej sume 275,94 €.

Ústavný súd priznal sťažovateľke trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia

advokátom pozostávajúce z odmeny advokáta, a vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).

Podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa)

v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby 1/6 z výpočtového základu.

Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípade priemerná

mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2012

v sume 781 €. Ústavný súd priznal sťažovateľke ( )

náhradu trov konania za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2013 (príprava

a prevzatie veci, písomné vyhotovenie sťažnosti) po 130,16 €. Ďalej má právna zástupkyňa

sťažovateľky aj nárok na náhradu režijného paušálu 7,81 € za tri úkony podľa vyhlášky

vykonané v roku 2013.

Keďže suma uplatnenej náhrady trov konania neprevyšovala sumu vypočítanú

ústavným súdom, ústavný súd priznal sťažovateľke náhradu trov konania v požadovanej

sume 275,94 €.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet

právnej zástupkyni sťažovateľky ( v spojení s )

v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (bod 4 výroku nálezu).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom

jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. október 2013