Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 159/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 3. októbra 2013 v senáte

zloženom z predsedu Juraja Horvátha a zo sudcov Sergeja Kohuta a Lajosa Mészárosa

prerokoval prijatú sťažnosť B. K., Maďarsko, t. č. vo väzbe, zastúpeného Advokátskou

kanceláriou K... – advokáti, s. r. o., B., vo veci namietaného porušenia základného práva

podľa a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava

v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosti B. K. n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-9 z 28. februára 2013 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť B. K., Maďarsko, t. č. vo väzbe (ďalej len

„sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva podľa čl. 47 ods. 4

(ďalej len „“) a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

.

2. Zo sťažnosti vyplynulo najmä, že 27. augusta 2012 bola prokurátorom Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky, odboru osobitného určenia podaná obžaloba

na sťažovateľa pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných

a psychotropných látok podľa § 172 ods. 1 písm. b) a d), ods. 2 písm. c) a ods. 4 písm. c)

v znení neskorších predpisov. Konanie sa vedie na

okresnom súde pod sp. zn. . Dňa 10. septembra 2012, teda po 14 dňoch

od podania obžaloby, bolo okresným súdom rozhodnuté, že sťažovateľ sa ponecháva

vo väzbe, pričom v tomto čase okresný súd nevykonal žiadny úkon smerujúci k tomu, aby

sťažovateľ porozumel obžalobe a aby zabezpečil tlmočenie v jeho rodnom – maďarskom

jazyku. Okresný súd pribral do konania až 15. októbra 2012 prekladateľa z maďarského

jazyka a až 27. decembra 2012, teda až 122. deň od podania obžaloby, sa mohol sťažovateľ

prvýkrát oboznámiť s obžalobou v celom rozsahu v jazyku, ktorý je jeho rodným jazykom.

Týmto postupom boli podľa sťažovateľa porušené ním označené základné práva okresným

súdom, a preto žiadal, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„... moje základné právo na tlmočníka podľa Slovenskej

republiky a právo byť bez meškania a v jazyku, ktorému rozumiem, podrobne oboznámený

s povahou a dôvodom obvinenia proti mne podľa čl. 6 ods. 3 písm. a) Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd bolo postupom Okresného súdu Trnava v konaní pod

spis. zn. porušené,

prizná mi primerané finančné zadosťučinenie v sume 1.000 eur, ktoré bude Okresný

súd Trnava povinný vyplatiť mi do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu

a napokon

zaviaže Okresný súd Trnava uhradiť mi na účet môjho právneho zástupcu, K... –

advokáti, s. r. o., trovy konania v sume 331,13 eur s DPH, do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci

konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedníčkou, listom sp. zn.

z 15. apríla 2013 a právny zástupca sťažovateľa stanoviskom k vyjadreniu okresného súdu

z 30. apríla 2013.

2.1 Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedla tieto skutočnosti:

«Nesúhlasím s názor obžalovaného, že v sťažnosti popísaným postupom tunajšieho

súdu došlo k porušeniu základného práva obžalovaného na tlmočníka a právo byť bez

meškania a v jazyku, ktorému rozumie podrobne oboznámený s povahou obvinenia proti

nemu.

Po podaní obžaloby súd postupoval takým spôsobom, aby boli zákonným a ústavne

konformným spôsobom zabezpečené jeho základné práva a slobody súvisiace s výkonom

väzby, v ktorej sa v čase podania obžaloby na tunajší súd nachádzal. Do 14 dní od podania

obžaloby súd nariadil a vykonal neverejné zasadnutie, na ktorom rozhodol o väzbe

obvineného v zmysle . Na tomto verejnom zasadnutí súd

doručil obvinenému i jeho obhajkyni rovnopis obžaloby v slovenskom jazyku.

Po vypracovaní písomného vyhotovenia uznesenia o väzbe dňa 10. 9. 2012 a jeho odoslaní

procesným stranám dňa 10. 9. 2012, bol spis predložený na rozhodnutie o sťažnosti

obvineného proti uzneseniu odvolaciemu súdu dňa 12. 9. 2012, ktorý po rozhodnutí o tejto

sťažnosti vrátil spis tunajšiemu súdu 10. 10. 2012. Následne tunajší súd dňa 15. 10. 2012

uznesením pribral do konania prekladateľa z maďarského jazyka, ktorému uložil vykonať

preklad obžaloby do maďarského jazyka.

Opísaný postup tunajšieho súdu považujem za vecne správny, ktorý rešpektoval

práva obžalovaného garantované mu jednak zákonom, , ako

i Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Nie je možné stotožniť sa

s tvrdením obžalovaného, že nebol oboznámený s povahou a dôvodmi obvinenia proti jeho

osobe v jazyku, ktorému rozumie. O obvinení bol oboznámený orgánmi činnými v trestnom

konaní v prípravnom konaní. Obžaloba bola podaná pre skutok, pre ktorý bolo

obžalovanému v prípravnom konaní uznesením zo dňa 1. 3. 2011 vznesené obvinenie (č. l.

45 - 50 súdneho spisu). Obžalovaný tak bol už v tomto štádiu oboznámený s podstatou

obvinenia, pre ktoré bola neskôr na tunajšom súde podaná obžaloba. Za dôležitú tiež

považujem skutočnosť, že obžalovaný mal v čase doručenia obžaloby v slovenskom jazyku

obhajcu. Tak ako konštatoval i Najvyšší súd SR vo svojom uznesení z 19. 12. 2006 sp. zn.

„povinnosťou obhajcu je, aby osobe, ktorú obhajuje a ktorá neovláda jazyk,

v ktorom sa trestné konanie vedie, v rámci účinnej právnej pomoci, ktorú je povinný

poskytovať ( účinného do 1. januára 2006) v prípade potreby

zabezpečil preklad písomnosti do jej materinského jazyka alebo do jazyka, ktorý ovláda.“

V tom istom rozhodnutí Najvyšší súd tiež uviedol, že z ,

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a nemožno bez

ďalšieho vyvodiť povinnosť orgánov činných v trestnom konaní konať v inom než úradnom

slovenskom jazyku, ale ani povinnosť uvedených orgánov zabezpečovať pre procesné strany

preklad písomností, ktoré sú predmetom alebo výsledkom ich konania, do jazyka strany,

ktorá neovláda jazyk, v ktorom sa konania vedie.

Súd nariadil a začal hlavné pojednávanie až po tom, ako bol obžalovanému doručený

preklad obžaloby do maďarského jazyka a bola mu poskytnutá dostatočná lehota na

prípravu obhajoby v rámci hlavného pojednávania.

V neposlednom rade si dovoľujem poukázať, v rámci hodnotenia rýchlosti konania

súdu, že spis v čase podania obžaloby obsahoval 7617 strán.»

2.2 Právny zástupca sťažovateľa vo svojom podaní k vyjadreniu okresného súdu

stručne uviedol:

„... trvám na podanej ústavnej sťažnosti a nepovažujem za potrebné sa

k spomenutému stanovisku predsedu okresného súdu osobitne vyjadrovať.“

2.3 Predsedníčka okresného súdu, ako aj právny zástupca sťažovateľa oznámili

ústavnému súdu, že netrvajú na tom, aby sa v danej veci konalo ústne pojednávanie.

3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva

zaručeného v a práva zaručeného v dohovoru.

II.

4. Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. ...

Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní

základných práv a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich

z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom

ustanoveným zákonom, alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo

slobody podľa odseku 1, obnovil stav pred porušením.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

5. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k porušeniu základného práva

sťažovateľa zaručeného v a práva zaručeného v

dohovoru.

6. Podľa kto vyhlási, že neovláda jazyk, v ktorom sa vedie

konanie..., má právo na tlmočníka.

Podľa čl. 6 ods. 3 písm. a) dohovoru každý, kto je obvinený z trestného činu má...

právo byť bez meškania a v jazyku, ktorému rozumie, podrobne oboznámený s povahou

a dôvodom obvinenia proti nemu.

7. Právo obvineného na tlmočníka/prekladateľa je jedným zo základných práv

zaručených ( ) a dohovorom [ dohovoru]. Ide

totiž o postup, ktorý má obvinenému zabezpečiť uplatnenie jeho práv vyplývajúcich

z a dohovoru, ako aj a zabrániť mu v porušovaní jeho práv

v dôsledku neznalosti jazyka. Právo na (bezplatnú) pomoc tlmočníka/prekladateľa je

komponentom rovnosti zbraní v trestnom konaní, pretože nedokonale rozumejúci či vôbec

nerozumejúci účastník/strana hlavne v postavení obvineného, nemôže argumentovať tak

účinne ako prokurátor. V nerešpektovaní tohto práva by dokonca mohla spočívať i nepriama

diskriminácia v prístupe k právu na spravodlivý proces na základe jazyka (Luedicke,

Belkacem a Koc v. Nemecko, rozsudok z 28. novembra 1978).

8. Zo súdneho spisu sp. zn. , ktorý si ústavný súd zapožičal, vyplýva, že

10. septembra 2012 sa na okresnom súde konalo neverejné zasadnutie. Na tomto

pojednávaní bol sťažovateľ osobne prítomný a bola prítomná aj jeho obhajkyňa JUDr. A.

K., ako aj tlmočník z jazyka maďarského Ing. P. R.

V zápisnici o neverejnom zasadnutí č. k. -1637 sa uvádza: „Predstúpil

obvinený B. K., t. č. vo väzbe, ktorý po zákonnom poučení uvádza: chcem vypovedať k veci,

svoje právo odoprieť k veci nevyužívam.

Ja sa necítim byť vinný lebo ja som bol požiadaný o skladovanie, nevedel som o aké

prostriedky ide, ja som len poznal A. a nikoho iného, nevedel som o pozadí, o tom čo sa

dialo...“

9. Pokiaľ ide o námietky sťažovateľa, ktoré sa týkajú porušenia označených práv

tým, že „10. 9. 2012, teda 14. deň od podania obžaloby, bolo okresným súdom rozhodnuté

o mojom ponechaní vo väzbe, pričom v uvedenom čase som nemal k dispozícii obžalobu

v maďarskom jazyku“, ústavný súd tieto námietky na základe predmetnej sťažnosti

preskúmavať nemohol, pretože zo súvisiaceho spisu okresného súdu zistil, že sťažovateľ

svoju sťažnosť nepodal v lehote ustanovenej v .

Podľa ustanovenia sťažnosť možno podať

v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo

upovedomenia o inom zásahu, pričom táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta

odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť (pozri napr.

, ). neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej

lehoty odpustiť (napr. ).

Lehota na podanie sťažnosti podľa začala v okolnostiach danej veci

plynúť 10. septembra 2012, pričom sťažnosť sťažovateľa bola ústavnému súdu doručená

v čase (18. februára 2013), keď už dávno uplynula lehota ustanovená v § 53 ods. 3 zákona

o ústavnom súde, preto sa ústavný súd už nemohol zaoberať opodstatnenosťou námietok

uplatnených v sťažnosti, teda z dôvodu, že sťažnosť bola podaná oneskorene, nebolo možné

sťažnosti v uvedenej časti vyhovieť.

9.1 Okrem uvedeného ústavný súd poukazuje aj na to, že ako to vyplýva

z predmetnej zápisnice o neverejnom zasadnutí, hoci sťažovateľ 10. septembra 2012 nemal

ešte k dispozícii preklad na neho podanej obžaloby, túto skutočnosť ani zásah

do základného práva zaručeného v a práva zaručeného v

písm. a) dohovoru na tomto pojednávaní nenamietal, nevyčerpal prostriedky nápravy, preto

pripadalo odmietnutie jeho sťažnosti v tejto časti podľa

aj pre neprípustnosť.

9.2 Nad rámec konštatovaného ústavný súd uvádza, že 12. septembra 2012 okresný

súd predložil Krajskému súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) súdny spis na rozhodnutie

o opravnom prostriedku sťažovateľa – sťažnosti proti rozhodnutiu okresného súdu

o ponechaní vo väzbe. V tejto sťažnosti sťažovateľ namietal neexistenciu dôvodov jeho

väzby, avšak ani v tomto podaní (sťažnosti) nenamietal porušenie svojho základného práva

podľa a práva podľa dohovoru.

10. Krajský súd 17. septembra 2012 nariadil neverejné zasadnutie, aby rozhodol

o sťažnosti sťažovateľa proti rozhodnutiu, ktorým bol ponechaný vo väzbe,

na 25. september 2012, na ktorom uznesením č. k. -7651 sťažnosť

sťažovateľa podľa zamietol. Dňa 10. októbra 2012

bol spis vrátený okresnému súdu. Dňa 11. októbra 2012 okresný súd doručoval uvedené

uznesenie krajského súdu stranám trestného konania, zároveň upovedomil Ministerstvo

spravodlivosti Slovenskej republiky o vzatí sťažovateľa – cudzinca – do väzby a o podaní

obžaloby na neho, ktoré (upovedomenie) zaslal Veľvyslanectvu Maďarskej republiky

v Bratislave. Opatrením okresného súdu č. k. -7671 z 15. októbra 2012

okresný súd podľa pribral do trestného konania vedeného

pod sp. zn. prekladateľa z jazyka maďarského PhDr. Š. H., ktorý je zapísaný

v zozname prekladateľov Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, a uložil mu, aby

v lehote 5 dní od doručenia tohto opatrenia vykonal úradný preklad obžaloby z 27. augusta

2012, uznesenia okresného súdu sp. zn. z 10. septembra 2012, uznesenia

krajského súdu sp. zn. z 25. septembra 2012, výzvy okresného súdu na

predloženie dôkazov. Prekladateľ 11. decembra 2012 doručil okresnému súdu preklad

obžaloby do jazyka maďarského. Okresný súd preklad obžaloby doručil sťažovateľovi

27. decembra 2012 s výzvou na predloženie dôkazov a nariadil hlavné pojednávanie na

31. január 2013.

11. Pokiaľ sťažovateľ namietal, že „okresný súd pribral do konania až 15. októbra

2012 prekladateľa z maďarského jazyka, a až 27. decembra 2012, teda až 122. deň od

podania obžaloby sa mohol sťažovateľ prvýkrát oboznámiť s obžalobou v celom rozsahu

v jazyku, ktorý je jeho rodným jazykom“ a týmto došlo tiež k porušeniu jeho označených

práv, ústavný súd poukazuje predovšetkým na to, že na túto časť námietky sťažovateľa sa

vzťahuje už čl. 6 ods. 3 písm. b) dohovoru, toto ustanovenie dohovoru však sťažovateľ

nenamietal.

Napriek uvedenému ústavný súd preskúmal, či sťažovateľ bol s obžalobou

oboznámený včas, aby mal dostatočný čas na prípravu svojej obhajoby na hlavnom

pojednávaní. Je nesporné, že okresný súd doručeniu už preloženej obžaloby v okolnostiach

danej veci nevenoval dostatočnú pozornosť. Nič totiž nebránilo okresnému súdu, aby napr.

už 10. septembra 2012 vydal aj opatrenie na preloženie predmetnej obžaloby. Napriek

uvedenému však treba konštatovať, že z ustanovenia a z

písm. b) dohovoru nevyplýva v prvom rade to, aby obvinený bol „bez meškania“

oboznámený (v danom prípade navyše vo svojom jazyku) s podanou obžalobou, ale o to,

aby bol oboznámený „dostatočne dlho pred“ rozhodnutím o tejto obžalobe (napr.

rozhodnutie ESĽP Khatchadourian v. Belgicko z 12. januára 2010, T. v. Rakúsko

zo 14. novembra 2000).

Sťažovateľ dostal preloženú obžalobu 27. decembra 2012, podľa názoru ústavného

súdu „dostatočne dlho pred“ hlavným pojednávaním, ktoré bolo vo veci nariadené

na 31. január 2013. Napokon sťažovateľ vo svojej ústavnej sťažnosti ani nenamietal, že by

nemal čas pripraviť sa na svoju obhajobu na uvedenom hlavnom pojednávaní. Vzhľadom

na tieto skutočnosti námietkam sťažovateľa nebolo možné vyhovieť ani v tejto časti, pretože

obdobie viac ako jedného mesiaca pred hlavným pojednávaním, keď už sťažovateľ mal

k dispozícii preklad obžaloby, mu zabezpečilo možnosť účinným spôsobom sa obhajovať.

12. Keďže ústavný súd nerozhodol o porušení označených práv sťažovateľa, bolo bez

ďalšieho právneho významu rozhodovať o jeho ďalších návrhoch viažucich sa

na vyslovenie ich porušenia.

13. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. októbra 2013