Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 159/2013
PDF · 199.25 KB
No categories available
II. ÚS 159/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 3. októbra 2013 v senáte
zloženom z predsedu Juraja Horvátha a zo sudcov Sergeja Kohuta a Lajosa Mészárosa
prerokoval prijatú sťažnosť B. K., Maďarsko, t. č. vo väzbe, zastúpeného Advokátskou
kanceláriou K... – advokáti, s. r. o., B., vo veci namietaného porušenia základného práva
podľa čl. 47 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 3 písm. a)
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava
v konaní vedenom pod sp. zn. 30 T 52/2012 a takto
rozhodol:
Sťažnosti B. K. n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.
II. ÚS 159/2013-9 z 28. februára 2013 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť B. K., Maďarsko, t. č. vo väzbe (ďalej len
„sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva podľa čl. 47 ods. 4
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 3 písm. a)
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom
Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.
2. Zo sťažnosti vyplynulo najmä, že 27. augusta 2012 bola prokurátorom Generálnej
prokuratúry Slovenskej republiky, odboru osobitného určenia podaná obžaloba
na sťažovateľa pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných
a psychotropných látok podľa § 172 ods. 1 písm. b) a d), ods. 2 písm. c) a ods. 4 písm. c)
zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov. Konanie sa vedie na
okresnom súde pod sp. zn. 30 T 52/2012. Dňa 10. septembra 2012, teda po 14 dňoch
od podania obžaloby, bolo okresným súdom rozhodnuté, že sťažovateľ sa ponecháva
vo väzbe, pričom v tomto čase okresný súd nevykonal žiadny úkon smerujúci k tomu, aby
sťažovateľ porozumel obžalobe a aby zabezpečil tlmočenie v jeho rodnom – maďarskom
jazyku. Okresný súd pribral do konania až 15. októbra 2012 prekladateľa z maďarského
jazyka a až 27. decembra 2012, teda až 122. deň od podania obžaloby, sa mohol sťažovateľ
prvýkrát oboznámiť s obžalobou v celom rozsahu v jazyku, ktorý je jeho rodným jazykom.
Týmto postupom boli podľa sťažovateľa porušené ním označené základné práva okresným
súdom, a preto žiadal, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:
„... moje základné právo na tlmočníka podľa čl. 47 ods. 4 Ústavy Slovenskej
republiky a právo byť bez meškania a v jazyku, ktorému rozumiem, podrobne oboznámený
s povahou a dôvodom obvinenia proti mne podľa čl. 6 ods. 3 písm. a) Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd bolo postupom Okresného súdu Trnava v konaní pod
spis. zn. 30 T/52/2012 porušené,
prizná mi primerané finančné zadosťučinenie v sume 1.000 eur, ktoré bude Okresný
súd Trnava povinný vyplatiť mi do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu
a napokon
zaviaže Okresný súd Trnava uhradiť mi na účet môjho právneho zástupcu, K... –
advokáti, s. r. o., trovy konania v sume 331,13 eur s DPH, do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto nálezu.“
2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci
konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedníčkou, listom sp. zn. 1 SprV/235/2013
z 15. apríla 2013 a právny zástupca sťažovateľa stanoviskom k vyjadreniu okresného súdu
z 30. apríla 2013.
2.1 Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedla tieto skutočnosti:
«Nesúhlasím s názor obžalovaného, že v sťažnosti popísaným postupom tunajšieho
súdu došlo k porušeniu základného práva obžalovaného na tlmočníka a právo byť bez
meškania a v jazyku, ktorému rozumie podrobne oboznámený s povahou obvinenia proti
nemu.
Po podaní obžaloby súd postupoval takým spôsobom, aby boli zákonným a ústavne
konformným spôsobom zabezpečené jeho základné práva a slobody súvisiace s výkonom
väzby, v ktorej sa v čase podania obžaloby na tunajší súd nachádzal. Do 14 dní od podania
obžaloby súd nariadil a vykonal neverejné zasadnutie, na ktorom rozhodol o väzbe
obvineného v zmysle § 238 ods. 3 Trestného poriadku. Na tomto verejnom zasadnutí súd
doručil obvinenému i jeho obhajkyni rovnopis obžaloby v slovenskom jazyku.
Po vypracovaní písomného vyhotovenia uznesenia o väzbe dňa 10. 9. 2012 a jeho odoslaní
procesným stranám dňa 10. 9. 2012, bol spis predložený na rozhodnutie o sťažnosti
obvineného proti uzneseniu odvolaciemu súdu dňa 12. 9. 2012, ktorý po rozhodnutí o tejto
sťažnosti vrátil spis tunajšiemu súdu 10. 10. 2012. Následne tunajší súd dňa 15. 10. 2012
uznesením pribral do konania prekladateľa z maďarského jazyka, ktorému uložil vykonať
preklad obžaloby do maďarského jazyka.
Opísaný postup tunajšieho súdu považujem za vecne správny, ktorý rešpektoval
práva obžalovaného garantované mu jednak zákonom, Ústavou Slovenskej republiky, ako
i Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Nie je možné stotožniť sa
s tvrdením obžalovaného, že nebol oboznámený s povahou a dôvodmi obvinenia proti jeho
osobe v jazyku, ktorému rozumie. O obvinení bol oboznámený orgánmi činnými v trestnom
konaní v prípravnom konaní. Obžaloba bola podaná pre skutok, pre ktorý bolo
obžalovanému v prípravnom konaní uznesením zo dňa 1. 3. 2011 vznesené obvinenie (č. l.
45 - 50 súdneho spisu). Obžalovaný tak bol už v tomto štádiu oboznámený s podstatou
obvinenia, pre ktoré bola neskôr na tunajšom súde podaná obžaloba. Za dôležitú tiež
považujem skutočnosť, že obžalovaný mal v čase doručenia obžaloby v slovenskom jazyku
obhajcu. Tak ako konštatoval i Najvyšší súd SR vo svojom uznesení z 19. 12. 2006 sp. zn.
2 To 7/2006 „povinnosťou obhajcu je, aby osobe, ktorú obhajuje a ktorá neovláda jazyk,
v ktorom sa trestné konanie vedie, v rámci účinnej právnej pomoci, ktorú je povinný
poskytovať (§ 41 ods. 1 Trestného poriadku účinného do 1. januára 2006) v prípade potreby
zabezpečil preklad písomnosti do jej materinského jazyka alebo do jazyka, ktorý ovláda.“
V tom istom rozhodnutí Najvyšší súd tiež uviedol, že z Ústavy Slovenskej republiky,
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Trestného poriadku nemožno bez
ďalšieho vyvodiť povinnosť orgánov činných v trestnom konaní konať v inom než úradnom
slovenskom jazyku, ale ani povinnosť uvedených orgánov zabezpečovať pre procesné strany
preklad písomností, ktoré sú predmetom alebo výsledkom ich konania, do jazyka strany,
ktorá neovláda jazyk, v ktorom sa konania vedie.
Súd nariadil a začal hlavné pojednávanie až po tom, ako bol obžalovanému doručený
preklad obžaloby do maďarského jazyka a bola mu poskytnutá dostatočná lehota na
prípravu obhajoby v rámci hlavného pojednávania.
V neposlednom rade si dovoľujem poukázať, v rámci hodnotenia rýchlosti konania
súdu, že spis v čase podania obžaloby obsahoval 7617 strán.»
2.2 Právny zástupca sťažovateľa vo svojom podaní k vyjadreniu okresného súdu
stručne uviedol:
„... trvám na podanej ústavnej sťažnosti a nepovažujem za potrebné sa
k spomenutému stanovisku predsedu okresného súdu osobitne vyjadrovať.“
2.3 Predsedníčka okresného súdu, ako aj právny zástupca sťažovateľa oznámili
ústavnému súdu, že netrvajú na tom, aby sa v danej veci konalo ústne pojednávanie.
3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa
s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva
zaručeného v čl. 47 ods. 4 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 3 písm. a) dohovoru.
II.
4. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. ...
Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní
základných práv a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich
z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom
ustanoveným zákonom, alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo
slobody podľa odseku 1, obnovil stav pred porušením.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
5. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 30 T 52/2012 došlo k porušeniu základného práva
sťažovateľa zaručeného v čl. 47 ods. 4 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 3 písm. a)
dohovoru.
6. Podľa čl. 47 ods. 4 ústavy kto vyhlási, že neovláda jazyk, v ktorom sa vedie
konanie..., má právo na tlmočníka.
Podľa čl. 6 ods. 3 písm. a) dohovoru každý, kto je obvinený z trestného činu má...
právo byť bez meškania a v jazyku, ktorému rozumie, podrobne oboznámený s povahou
a dôvodom obvinenia proti nemu.
7. Právo obvineného na tlmočníka/prekladateľa je jedným zo základných práv
zaručených ústavou (čl. 47 ods. 4 ústavy) a dohovorom [čl. 6 ods. 3 písm. a) dohovoru]. Ide
totiž o postup, ktorý má obvinenému zabezpečiť uplatnenie jeho práv vyplývajúcich
z ústavy a dohovoru, ako aj Trestného poriadku a zabrániť mu v porušovaní jeho práv
v dôsledku neznalosti jazyka. Právo na (bezplatnú) pomoc tlmočníka/prekladateľa je
komponentom rovnosti zbraní v trestnom konaní, pretože nedokonale rozumejúci či vôbec
nerozumejúci účastník/strana hlavne v postavení obvineného, nemôže argumentovať tak
účinne ako prokurátor. V nerešpektovaní tohto práva by dokonca mohla spočívať i nepriama
diskriminácia v prístupe k právu na spravodlivý proces na základe jazyka (Luedicke,
Belkacem a Koc v. Nemecko, rozsudok z 28. novembra 1978).
8. Zo súdneho spisu sp. zn. 30 T 52/2012, ktorý si ústavný súd zapožičal, vyplýva, že
10. septembra 2012 sa na okresnom súde konalo neverejné zasadnutie. Na tomto
pojednávaní bol sťažovateľ osobne prítomný a bola prítomná aj jeho obhajkyňa JUDr. A.
K., ako aj tlmočník z jazyka maďarského Ing. P. R.
V zápisnici o neverejnom zasadnutí č. k. 30 T/52/2012-1637 sa uvádza: „Predstúpil
obvinený B. K., t. č. vo väzbe, ktorý po zákonnom poučení uvádza: chcem vypovedať k veci,
svoje právo odoprieť k veci nevyužívam.
Ja sa necítim byť vinný lebo ja som bol požiadaný o skladovanie, nevedel som o aké
prostriedky ide, ja som len poznal A. a nikoho iného, nevedel som o pozadí, o tom čo sa
dialo...“
9. Pokiaľ ide o námietky sťažovateľa, ktoré sa týkajú porušenia označených práv
tým, že „10. 9. 2012, teda 14. deň od podania obžaloby, bolo okresným súdom rozhodnuté
o mojom ponechaní vo väzbe, pričom v uvedenom čase som nemal k dispozícii obžalobu
v maďarskom jazyku“, ústavný súd tieto námietky na základe predmetnej sťažnosti
preskúmavať nemohol, pretože zo súvisiaceho spisu okresného súdu zistil, že sťažovateľ
svoju sťažnosť nepodal v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.
Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať
v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo
upovedomenia o inom zásahu, pričom táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta
odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť (pozri napr.
I. ÚS 120/02, I. ÚS 124/04). Zákon o ústavnom súde neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej
lehoty odpustiť (napr. IV. ÚS 14/03).
Lehota na podanie sťažnosti podľa čl. 127 ústavy začala v okolnostiach danej veci
plynúť 10. septembra 2012, pričom sťažnosť sťažovateľa bola ústavnému súdu doručená
v čase (18. februára 2013), keď už dávno uplynula lehota ustanovená v § 53 ods. 3 zákona
o ústavnom súde, preto sa ústavný súd už nemohol zaoberať opodstatnenosťou námietok
uplatnených v sťažnosti, teda z dôvodu, že sťažnosť bola podaná oneskorene, nebolo možné
sťažnosti v uvedenej časti vyhovieť.
9.1 Okrem uvedeného ústavný súd poukazuje aj na to, že ako to vyplýva
z predmetnej zápisnice o neverejnom zasadnutí, hoci sťažovateľ 10. septembra 2012 nemal
ešte k dispozícii preklad na neho podanej obžaloby, túto skutočnosť ani zásah
do základného práva zaručeného v čl. 47 ods. 4 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 3
písm. a) dohovoru na tomto pojednávaní nenamietal, nevyčerpal prostriedky nápravy, preto
pripadalo odmietnutie jeho sťažnosti v tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
aj pre neprípustnosť.
9.2 Nad rámec konštatovaného ústavný súd uvádza, že 12. septembra 2012 okresný
súd predložil Krajskému súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) súdny spis na rozhodnutie
o opravnom prostriedku sťažovateľa – sťažnosti proti rozhodnutiu okresného súdu
o ponechaní vo väzbe. V tejto sťažnosti sťažovateľ namietal neexistenciu dôvodov jeho
väzby, avšak ani v tomto podaní (sťažnosti) nenamietal porušenie svojho základného práva
podľa čl. 47 ods. 4 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 3 písm. a) dohovoru.
10. Krajský súd 17. septembra 2012 nariadil neverejné zasadnutie, aby rozhodol
o sťažnosti sťažovateľa proti rozhodnutiu, ktorým bol ponechaný vo väzbe,
na 25. september 2012, na ktorom uznesením č. k. 3 Tos 138/2012-7651 sťažnosť
sťažovateľa podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietol. Dňa 10. októbra 2012
bol spis vrátený okresnému súdu. Dňa 11. októbra 2012 okresný súd doručoval uvedené
uznesenie krajského súdu stranám trestného konania, zároveň upovedomil Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky o vzatí sťažovateľa – cudzinca – do väzby a o podaní
obžaloby na neho, ktoré (upovedomenie) zaslal Veľvyslanectvu Maďarskej republiky
v Bratislave. Opatrením okresného súdu č. k. 30 T/52/2012-7671 z 15. októbra 2012
okresný súd podľa § 28 ods. 3 Trestného poriadku pribral do trestného konania vedeného
pod sp. zn. 30 T/52/2012 prekladateľa z jazyka maďarského PhDr. Š. H., ktorý je zapísaný
v zozname prekladateľov Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, a uložil mu, aby
v lehote 5 dní od doručenia tohto opatrenia vykonal úradný preklad obžaloby z 27. augusta
2012, uznesenia okresného súdu sp. zn. 30 T/52/2012 z 10. septembra 2012, uznesenia
krajského súdu sp. zn. 30 T/52/2012 z 25. septembra 2012, výzvy okresného súdu na
predloženie dôkazov. Prekladateľ 11. decembra 2012 doručil okresnému súdu preklad
obžaloby do jazyka maďarského. Okresný súd preklad obžaloby doručil sťažovateľovi
27. decembra 2012 s výzvou na predloženie dôkazov a nariadil hlavné pojednávanie na
31. január 2013.
11. Pokiaľ sťažovateľ namietal, že „okresný súd pribral do konania až 15. októbra
2012 prekladateľa z maďarského jazyka, a až 27. decembra 2012, teda až 122. deň od
podania obžaloby sa mohol sťažovateľ prvýkrát oboznámiť s obžalobou v celom rozsahu
v jazyku, ktorý je jeho rodným jazykom“ a týmto došlo tiež k porušeniu jeho označených
práv, ústavný súd poukazuje predovšetkým na to, že na túto časť námietky sťažovateľa sa
vzťahuje už čl. 6 ods. 3 písm. b) dohovoru, toto ustanovenie dohovoru však sťažovateľ
nenamietal.
Napriek uvedenému ústavný súd preskúmal, či sťažovateľ bol s obžalobou
oboznámený včas, aby mal dostatočný čas na prípravu svojej obhajoby na hlavnom
pojednávaní. Je nesporné, že okresný súd doručeniu už preloženej obžaloby v okolnostiach
danej veci nevenoval dostatočnú pozornosť. Nič totiž nebránilo okresnému súdu, aby napr.
už 10. septembra 2012 vydal aj opatrenie na preloženie predmetnej obžaloby. Napriek
uvedenému však treba konštatovať, že z ustanovenia čl. 47 ods. 4 ústavy a z čl. 6 ods. 3
písm. b) dohovoru nevyplýva v prvom rade to, aby obvinený bol „bez meškania“
oboznámený (v danom prípade navyše vo svojom jazyku) s podanou obžalobou, ale o to,
aby bol oboznámený „dostatočne dlho pred“ rozhodnutím o tejto obžalobe (napr.
rozhodnutie ESĽP Khatchadourian v. Belgicko z 12. januára 2010, T. v. Rakúsko
zo 14. novembra 2000).
Sťažovateľ dostal preloženú obžalobu 27. decembra 2012, podľa názoru ústavného
súdu „dostatočne dlho pred“ hlavným pojednávaním, ktoré bolo vo veci nariadené
na 31. január 2013. Napokon sťažovateľ vo svojej ústavnej sťažnosti ani nenamietal, že by
nemal čas pripraviť sa na svoju obhajobu na uvedenom hlavnom pojednávaní. Vzhľadom
na tieto skutočnosti námietkam sťažovateľa nebolo možné vyhovieť ani v tejto časti, pretože
obdobie viac ako jedného mesiaca pred hlavným pojednávaním, keď už sťažovateľ mal
k dispozícii preklad obžaloby, mu zabezpečilo možnosť účinným spôsobom sa obhajovať.
12. Keďže ústavný súd nerozhodol o porušení označených práv sťažovateľa, bolo bez
ďalšieho právneho významu rozhodovať o jeho ďalších návrhoch viažucich sa
na vyslovenie ich porušenia.
13. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie
je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 3. októbra 2013