Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 611/2013
PDF · 167.19 KB
No categories available
IV. ÚS 611/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. októbra 2013
predbežne prerokoval návrh Mgr. art. N. C., I., zastúpenej Advokátskou kanceláriou K. s. r.
o., B., v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. M. D., na preskúmanie rozhodnutia
Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií č. VP/26/13-K z 25.
júna 2013 a takto
rozhodol:
Návrh Mgr. art. N. C. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnený.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 21. augusta
2013 doručený návrh Mgr. art. N. C., I. (ďalej len „navrhovateľka“), zastúpenej
Advokátskou kanceláriou K. s. r. o., B., v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. M. D.,
na preskúmanie rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť
funkcií (ďalej len „výbor“) č. VP/26/13-K z 25. júna 2013 (ďalej aj „napadnuté
rozhodnutie“).
Navrhovateľka v návrhu okrem iného uvádza:
«1. Na základe uznesenia Vlády SR č. 450 z 9. júla 2010 vykonávala Navrhovateľka
s účinnosťou od 9. júla 2010 funkciu štátnej tajomníčky Ministerstva kultúry a cestovného
ruchu Slovenskej republiky. Z toho dôvodu sa na Navrhovateľku vzťahoval Ústavný zákon
č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov
v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z. („Ústavný zákon“), keďže bola verejným
funkcionárom podľa čl. 2 ods. 1 písm. k) Ústavného zákona. Počas pôsobenia vo funkcii
verejného funkcionára Navrhovateľka riadne a včas podávala príslušné oznámenia podľa
čl. 7 ods. 1 Ústavného zákona.
2. Uznesením Vlády Slovenskej republiky č. 87 zo dňa 21. marca 2012 bola
s účinnosťou od 3. apríla 2012 Navrhovateľka z funkcie štátnej tajomníčky odvolaná. Výkon
verejnej funkcie teda Navrhovateľke skončil dňa 3. apríla 2012 (ďalej len „deň skončenia
výkonu verejnej funkcie“).
3. Dňa 28. mája 2013 Výbor pre nezlučiteľnosť funkcií Národnej rady Slovenskej
republiky (ďalej len „Výbor“) doručil Navrhovateľke oznámenie o začatí konania
č. VP/26/13-K vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov v zmysle
čl. 9 ods. 2 písm. a) Ústavného zákona. Prílohou oznámenia bolo uznesenie Výboru č. 162
z 23. mája 2013, ktorým Výbor začal konanie proti Navrhovateľke z dôvodu údajného
porušenia povinnosti podľa čl. 7 ods. 1 Ústavného zákona (ďalej len „Uznesenie“).
Porušenia povinnosti podľa čl. 7 ods. 1 Ústavného zákona sa mala Navrhovateľka dopustiť
tým, že v lehote do 31. marca 2013 nepodala oznámenie funkcií... Súčasne výbor vyzval
navrhovateľku, aby sa k uzneseniu vyjadrila.
4. K Uzneseniu sa Navrhovateľka vyjadrila listom z 7. júna 2013 (ďalej len
„Vyjadrenie“).
5. Rozhodnutím Výboru č. VP/26/13-K zo dňa 25. júna 2013 (ďalej len
„Rozhodnutie“) Výbor
a) skonštatoval, že Navrhovateľka porušila povinnosť podľa čl. 7 ods. 1 Ústavného
zákona tým, že ako bývalá štátna tajomníčka Ministerstva kultúry a cestovného ruchu
Slovenskej republiky nepodala Oznámenie verejného funkcionára; podľa názoru Výboru
mala Navrhovateľka podať takéto oznámenie za rok 2012 do 31. marca 2013.
b) uložil Navrhovateľke pokutu podľa čl. 9 ods. 10 písm. a) Ústavného zákona
vo výške 805 EUR.
6. V súlade s čl. 10 Ústavného zákona môže verejný funkcionár podať návrh na
preskúmanie rozhodnutia Výboru na Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný
súd“) v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa odseku 1, ktorým bola
vyslovená strata mandátu alebo funkcie, alebo do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia
podľa čl. 9 ods. 10, ktorým bolo rozhodnuté o pokute voči verejnému funkcionárovi.
7. Navrhovateľka podáva návrh na preskúmanie Rozhodnutia, keďže toto
Rozhodnutie bolo vydané v rozpore s Ústavným zákonom, zakladá sa na nesprávnom
právnom posúdení veci a navyše je aj nedostatočne odôvodnené.»
Navrhovateľka v dôvodoch svojho návrhu na preskúmanie napadnutého rozhodnutia
uvádza, že nemala povinnosť podať oznámenie verejnej funkcionárky podľa čl. 7 ústavného
zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných
funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2007 Z. z. (ďalej len „ústavný zákon
č. 357/2004 Z. z.“). Podľa nej ústavný zákon v čl. 7 ods. 1 ukladá verejnému funkcionárovi,
aby do 30 dní odo dňa, kedy sa ujal výkonu verejnej funkcie, a počas jej výkonu vždy do
31. marca podal písomné oznámenie, ktorého náležitosti a prílohy a ďalšie podmienky jeho
podávania sú ďalej špecifikované v čl. 7 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. Pritom
zdôrazňuje formuláciu „počas jej výkonu vždy do 31. marca“ s tým, že predmetné
oznámenie má verejný funkcionár podávať počas (a nie „za čas“) výkonu funkcie. Uvedená
formulácia podľa navrhovateľky predpokladá „trvanie výkonu funkcie k dátumu, do ktorého
sa má táto povinnosť splniť, t. j. k 31. marcu“.
Navrhovateľka ďalej uvádza, že výkon verejnej funkcie jej skončil 3. apríla 2012,
keď ju vláda Slovenskej republiky odvolala s účinnosťou k rovnakému dátumu.
Z uvedeného preto podľa nej vyplýva, že nebol daný ani dôvod na začatie konania podľa
čl. 9 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z., ani dôvod na následné vydanie napadnutého
rozhodnutia, ktoré ju „sankcionuje za porušenie povinnosti, ktorú nemala“. Navrhovateľka
argumentuje judikatúrou ústavného súdu v podobných veciach (IV. ÚS 293/07,
IV. ÚS 75/08, IV. ÚS 95/08). Tvrdí, že nebola verejnou funkcionárkou v čase začatia
konania pred výborom ani v čase vydania napadnutého rozhodnutia (23. mája 2013), a teda
že nebola podľa jej názoru „pasívne“ legitimovaná v konaní vedenom pred výborom, ktorý
právne pochybil, ak viedol konanie proti bývalej verejnej funkcionárke a ukončil ho
napadnutým rozhodnutím; poukazujúc pritom na to, že „Po uplynutí jedného roka od
skončenia výkonu verejnej funkcie je fyzická osoba (ak sa opätovne nestala verejným
funkcionárom z iného dôvodu) oslobodená spod režimu Ústavného zákona, ustanovenia
Ústavného zákona sa na ňu už nevzťahujú a ani nemožno voči nej podľa Ústavného zákona
viesť konanie, pretože ani na tieto účely sa už nepovažuje za verejného funkcionára.“.
Navrhovateľka súčasne považuje rozhodnutie výboru za nedostatočne odôvodnené,
keďže výbor sa v ňom podľa nej nevyrovnal so skutkovým stavom a s relevantnými právnymi
predpismi, a preto ho označuje aj za zmätočné a nepreskúmateľné. Z uvedených dôvodov
navrhovateľka žiada ústavný súd, aby „v súlade s čl. 10 ods. 2 Ústavného zákona a s
ustanovením § 73b ods. 3 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov... rozhodol nasledovne:
1. Rozhodnutie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť
funkcií sp. zn. VP 26/13-K z 25. júna 2013 zrušuje.
2. Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky je povinná uhradiť Mgr. art. N. C.
trovy právneho zastúpenia v sume 118,52,- EUR (slovom: stoosemnásť eur a päťdesiatdva
centov) na účet jej právneho zástupcu K. s. r. o., advokátska kancelária, ... do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“.
II.
Podľa čl. 10 ods. 2 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. dotknutý verejný funkcionár
môže podať návrh na preskúmanie rozhodnutia výboru na ústavný súd v lehote 30 dní odo
dňa doručenia rozhodnutia podľa odseku 1, ktorým bola vyslovená strata mandátu, alebo do
30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, ktorým bolo rozhodnuté o pokute voči verejnému
funkcionárovi. Podanie návrhu na preskúmanie rozhodnutia výboru má odkladný účinok.
Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na
základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
Podľa uznesenia ústavného súdu sp. zn. PLz. ÚS 1/07 z 2. mája 2007 sa na konanie
vo veciach podľa čl. 9 a nasl. ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. vzťahuje § 25 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), podľa ktorého sa každý návrh predbežne
prerokuje.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh predbežne prerokuje
na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie
ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne
neopodstatnený.
O zjavnú neopodstatnenosť návrhu ide vtedy, keď namietaným postupom alebo
rozhodnutím orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva
alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej
súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím orgánu verejnej moci
a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných
dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten návrh, pri
predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia
označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho
prijatí na ďalšie konanie.
Predmetom posudzovaného návrhu, ktorým navrhovateľka žiada zrušiť rozhodnutie
výboru, je jej žiadosť o preskúmanie napadnutého rozhodnutia výboru v konaní podľa
jedenásteho oddielu druhej hlavy zákona o ústavnom súde označeného ako „Konanie
o preskúmaní rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu
záujmov“ (§ 73a a 73b zákona o ústavnom súde).
Podľa čl. 2 ods. 1 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. verejným funkcionárom je na
účely tohto ústavného zákona každý, kto vykonáva funkciu uvedenú v čl. 2 ods. 1 tohto
ústavného zákona.
Podľa čl. 3 ods. 1 druhej vety ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. na účely čl. 7 a 8
a na účely konania, ak sa porušili povinnosti podľa čl. 7 a 8 sa osoba, ktorá vykonávala
verejnú funkciu, považuje za verejného funkcionára aj v období jedného roka odo dňa
skončenia výkonu verejnej funkcie.
Podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. verejný funkcionár je povinný
do 30 dní odo dňa, keď sa ujal výkonu verejnej funkcie, a počas jej výkonu vždy
do 31. marca podať písomné oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok.
Podľa čl. 8 ods. 1 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. verejnému funkcionárovi
podľa čl. 2 ods. 1 písm. a), c), d), f), h), j) až m), o), q), t) až zk), ktorý v období dvoch
rokov pred skončením výkonu verejnej funkcie rozhodol o poskytnutí štátnej pomoci alebo
o poskytnutí alebo povolení inej podpory, výhod alebo odpustenia povinností vyplývajúcich
zo všeobecne záväzných právnych predpisov alebo z individuálnych právnych aktov
fyzickým osobám alebo právnickým osobám, sa počas jedného roka od skončenia výkonu
verejnej funkcie zakazuje
a) byť zamestnaný v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnoprávnom vzťahu
u tých osôb, ak je jeho mesačná odmena v tomto zamestnaní vyššia ako 10-násobok
minimálnej mzdy,
b) byť členom riadiaceho, kontrolného alebo dozorného orgánu tých osôb,
c) byť spoločníkom, členom alebo akcionárom tých osôb,
d) mať uzatvorenú zmluvu o prokúre, mandátnu zmluvu, komisionársku zmluvu,
zmluvu o sprostredkovaní, zmluvu o obchodnom zastúpení, zmluvu o tichom spoločenstve
alebo darovaciu zmluvu s týmito osobami,
e) mať uzatvorenú zmluvu, ktorej obsahom je oprávnenie konať v mene tých osôb.
Podľa čl. 8 ods. 5 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. verejný funkcionár podľa čl. 8
ods. 1 je povinný do 30 dní po uplynutí jedného roka odo dňa skončenia výkonu verejnej
funkcie podať písomné oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok.
Z citovaných ustanovení ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. vyplýva, že
navrhovateľka ako verejná funkcionárka bola podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona
č. 357/2004 Z. z. povinná podať oznámenie funkcií, zamestnaní, činností a majetkových
pomerov, ktoré má povinnosť podať každý verejný funkcionár za predchádzajúci rok vždy
(periodicky, resp. pravidelne) do 31. marca nasledujúceho roku. Navrhovateľka v návrhu
tvrdí, že vzhľadom na skončenie jej funkcie 3. apríla 2012 už nemala túto povinnosť,
pretože podľa nej dikcia čl. 7 ods. 1 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. „počas výkonu
funkcie“ zjavne predpokladá trvanie výkonu tejto funkcie k dátumu, do ktorého sa má táto
povinnosť splniť. Keďže podľa jej názoru 31. marca 2013 uplynulo viac ako 11 mesiacov
od skončenia výkonu jej funkcie verejnej funkcionárky, v žiadnom prípade takúto
povinnosť už nemala. Vo vyjadrení k uzneseniu výboru č. 162 z 23. mája 2013 pritom
navrhovateľka uviedla, že si je vedomá toho, že si „nesplnila zákonnú povinnosť
a nepredložila... predmetné oznámenie za rok 2012 v požadovanom termíne“.
V súvislosti s vyjadrením navrhovateľky odvolávajúcej sa aj na judikatúru ústavného
súdu, že od skončenia výkonu verejnej funkcionárky nemala povinnosť podľa § 7 ods. 1
ústavného zákona č. 357/2004 Z. z., ústavný súd poukazuje na uznesenie č. k.
PLz. ÚS 1/2010-10 zo 7. júla 2010, ktorým plénum ústavného súdu prijalo podľa § 6
zákona o ústavnom súde zjednocujúce stanovisko k právnemu názoru vo veci vedenej pod
sp. zn. II. ÚS 223/2010 a k právnemu názoru vyjadrenému v nálezoch vedených pod sp. zn.
IV. ÚS 293/07 z 31. januára 2008, sp. zn. IV. ÚS 75/08 z 10. apríla 2008 a sp. zn.
IV. ÚS 95/08 z 11. septembra 2008. Podľa tohto zjednocujúceho stanoviska „verejný
funkcionár má po skončení výkonu funkcie povinnosť podať oznámenie podľa čl. 7 ods. 1
ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií
verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z. za dobu výkonu funkcie
v kalendárnom roku, v ktorom skončil aktívny výkon funkcie, do 31. marca nasledujúceho
kalendárneho roku“. Týmto zjednocujúcim stanoviskom ústavný súd prekonal judikatúru,
na ktorú sa odvoláva navrhovateľka, a senáty sú v ďalšom konaní podľa § 6 zákona
o ústavnom súde ním viazané.
Preskúmaním návrhu navrhovateľky ústavný súd dospel k záveru, že navrhovateľka
si nesplnila svoju povinnosť verejnej funkcionárky podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona
č. 357/2004 Z. z., keďže podľa čl. 3 ods. 1 tohto ústavného zákona na účely čl. 7 a na účely
konania, ak sa porušila povinnosť podľa čl. 7 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z., sa osoba,
ktorá vykonávala verejnú funkciu, považuje za verejného funkcionára aj v období jedného
roka odo dňa skončenia výkonu verejnej funkcie, t. j. od 3. apríla 2012, t. j. jednoznačne aj
v období do 31. marca 2013.
Z uvedených dôvodov ústavný súd považoval postup ako aj napadnuté rozhodnutie
výboru č. VP 26/13-K z 25. júna 2013 o tom, že navrhovateľka, ktorá bola odvolaná
z funkcie štátnej tajomníčky 3. apríla 2012, porušila povinnosť ustanovenú v čl. 7 ods. 1
ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. tým, že oznámenie za rok 2012, ktoré mala podať do
31. marca 2013 podala až po výzve výboru 24. mája 2013, za správne, a preto návrh
navrhovateľky podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne
neopodstatnený.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 3. októbra 2013