Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 611/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. októbra 2013

predbežne prerokoval návrh Mgr. art. N. C., I., zastúpenej Advokátskou kanceláriou K. s. r.

o., B., v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. M. D., na preskúmanie rozhodnutia

Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií č. VP/26/13-K z 25.

júna 2013 a takto

rozhodol:

Návrh Mgr. art. N. C. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnený.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 21. augusta

2013 doručený návrh Mgr. art. N. C., I. (ďalej len „navrhovateľka“), zastúpenej

Advokátskou kanceláriou K. s. r. o., B., v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. M. D.,

na preskúmanie rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť

funkcií (ďalej len „výbor“) č. VP/26/13-K z 25. júna 2013 (ďalej aj „napadnuté

rozhodnutie“).

Navrhovateľka v návrhu okrem iného uvádza:

«1. Na základe uznesenia Vlády SR č. 450 z 9. júla 2010 vykonávala Navrhovateľka

s účinnosťou od 9. júla 2010 funkciu štátnej tajomníčky Ministerstva kultúry a cestovného

ruchu Slovenskej republiky. Z toho dôvodu sa na Navrhovateľku vzťahoval Ústavný zákon

č. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov

v znení ústavného („Ústavný zákon“), keďže bola verejným

funkcionárom podľa čl. 2 ods. 1 písm. k) Ústavného zákona. Počas pôsobenia vo funkcii

verejného funkcionára Navrhovateľka riadne a včas podávala príslušné oznámenia podľa

čl. 7 ods. 1 Ústavného zákona.

2. Uznesením Vlády Slovenskej republiky č. 87 zo dňa 21. marca 2012 bola

s účinnosťou od 3. apríla 2012 Navrhovateľka z funkcie štátnej tajomníčky odvolaná. Výkon

verejnej funkcie teda Navrhovateľke skončil dňa 3. apríla 2012 (ďalej len „deň skončenia

výkonu verejnej funkcie“).

3. Dňa 28. mája 2013 Výbor pre nezlučiteľnosť funkcií Národnej rady Slovenskej

republiky (ďalej len „Výbor“) doručil Navrhovateľke oznámenie o začatí konania

č. VP/26/13-K vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov v zmysle

čl. 9 ods. 2 písm. a) Ústavného zákona. Prílohou oznámenia bolo uznesenie Výboru č. 162

z 23. mája 2013, ktorým Výbor začal konanie proti Navrhovateľke z dôvodu údajného

porušenia povinnosti podľa čl. 7 ods. 1 Ústavného zákona (ďalej len „Uznesenie“).

Porušenia povinnosti podľa čl. 7 ods. 1 Ústavného zákona sa mala Navrhovateľka dopustiť

tým, že v lehote do 31. marca 2013 nepodala oznámenie funkcií... Súčasne výbor vyzval

navrhovateľku, aby sa k uzneseniu vyjadrila.

4. K Uzneseniu sa Navrhovateľka vyjadrila listom z 7. júna 2013 (ďalej len

„Vyjadrenie“).

5. Rozhodnutím Výboru č. VP/26/13-K zo dňa 25. júna 2013 (ďalej len

„Rozhodnutie“) Výbor

a) skonštatoval, že Navrhovateľka porušila povinnosť podľa čl. 7 ods. 1 Ústavného

zákona tým, že ako bývalá štátna tajomníčka Ministerstva kultúry a cestovného ruchu

Slovenskej republiky nepodala Oznámenie verejného funkcionára; podľa názoru Výboru

mala Navrhovateľka podať takéto oznámenie za rok 2012 do 31. marca 2013.

b) uložil Navrhovateľke pokutu podľa čl. 9 ods. 10 písm. a) Ústavného zákona

vo výške 805 EUR.

6. V súlade s čl. 10 Ústavného zákona môže verejný funkcionár podať návrh na

preskúmanie rozhodnutia Výboru na Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný

súd“) v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa odseku 1, ktorým bola

vyslovená strata mandátu alebo funkcie, alebo do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia

podľa čl. 9 ods. 10, ktorým bolo rozhodnuté o pokute voči verejnému funkcionárovi.

7. Navrhovateľka podáva návrh na preskúmanie Rozhodnutia, keďže toto

Rozhodnutie bolo vydané v rozpore s Ústavným zákonom, zakladá sa na nesprávnom

právnom posúdení veci a navyše je aj nedostatočne odôvodnené.»

Navrhovateľka v dôvodoch svojho návrhu na preskúmanie napadnutého rozhodnutia

uvádza, že nemala povinnosť podať oznámenie verejnej funkcionárky podľa čl. 7 ústavného

o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných

funkcionárov v znení ústavného (ďalej len „ústavný zákon

č. “). Podľa nej ústavný zákon v ukladá verejnému funkcionárovi,

aby do 30 dní odo dňa, kedy sa ujal výkonu verejnej funkcie, a počas jej výkonu vždy do

31. marca podal písomné oznámenie, ktorého náležitosti a prílohy a ďalšie podmienky jeho

podávania sú ďalej špecifikované v ústavného Pritom

zdôrazňuje formuláciu „počas jej výkonu vždy do 31. marca“ s tým, že predmetné

oznámenie má verejný funkcionár podávať počas (a nie „za čas“) výkonu funkcie. Uvedená

formulácia podľa navrhovateľky predpokladá „trvanie výkonu funkcie k dátumu, do ktorého

sa má táto povinnosť splniť, t. j. k 31. marcu“.

Navrhovateľka ďalej uvádza, že výkon verejnej funkcie jej skončil 3. apríla 2012,

keď ju vláda Slovenskej republiky odvolala s účinnosťou k rovnakému dátumu.

Z uvedeného preto podľa nej vyplýva, že nebol daný ani dôvod na začatie konania podľa

ústavného , ani dôvod na následné vydanie napadnutého

rozhodnutia, ktoré ju „sankcionuje za porušenie povinnosti, ktorú nemala“. Navrhovateľka

argumentuje judikatúrou ústavného súdu v podobných veciach (,

, ). Tvrdí, že nebola verejnou funkcionárkou v čase začatia

konania pred výborom ani v čase vydania napadnutého rozhodnutia (23. mája 2013), a teda

že nebola podľa jej názoru „pasívne“ legitimovaná v konaní vedenom pred výborom, ktorý

právne pochybil, ak viedol konanie proti bývalej verejnej funkcionárke a ukončil ho

napadnutým rozhodnutím; poukazujúc pritom na to, že „Po uplynutí jedného roka od

skončenia výkonu verejnej funkcie je fyzická osoba (ak sa opätovne nestala verejným

funkcionárom z iného dôvodu) oslobodená spod režimu Ústavného zákona, ustanovenia

Ústavného zákona sa na ňu už nevzťahujú a ani nemožno voči nej podľa Ústavného zákona

viesť konanie, pretože ani na tieto účely sa už nepovažuje za verejného funkcionára.“.

Navrhovateľka súčasne považuje rozhodnutie výboru za nedostatočne odôvodnené,

keďže výbor sa v ňom podľa nej nevyrovnal so skutkovým stavom a s relevantnými právnymi

predpismi, a preto ho označuje aj za zmätočné a nepreskúmateľné. Z uvedených dôvodov

navrhovateľka žiada ústavný súd, aby „v súlade s čl. 10 ods. 2 Ústavného zákona a s

ustanovením o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov... rozhodol nasledovne:

1. Rozhodnutie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť

funkcií sp. zn. VP 26/13-K z 25. júna 2013 zrušuje.

2. Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky je povinná uhradiť Mgr. art. N. C.

trovy právneho zastúpenia v sume 118,52,- EUR (slovom: stoosemnásť eur a päťdesiatdva

centov) na účet jej právneho zástupcu K. s. r. o., advokátska kancelária, ... do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“.

II.

Podľa ústavného dotknutý verejný funkcionár

môže podať návrh na preskúmanie rozhodnutia výboru na ústavný súd v lehote 30 dní odo

dňa doručenia rozhodnutia podľa odseku 1, ktorým bola vyslovená strata mandátu, alebo do

30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, ktorým bolo rozhodnuté o pokute voči verejnému

funkcionárovi. Podanie návrhu na preskúmanie rozhodnutia výboru má odkladný účinok.

Podľa štátne orgány môžu konať iba na

základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa uznesenia ústavného súdu sp. zn. PLz. z 2. mája 2007 sa na konanie

vo veciach podľa a nasl. ústavného vzťahuje zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“), podľa ktorého sa každý návrh predbežne

prerokuje.

Ústavný súd podľa návrh predbežne prerokuje

na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

O zjavnú neopodstatnenosť návrhu ide vtedy, keď namietaným postupom alebo

rozhodnutím orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva

alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej

súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím orgánu verejnej moci

a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných

dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten návrh, pri

predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia

označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho

prijatí na ďalšie konanie.

Predmetom posudzovaného návrhu, ktorým navrhovateľka žiada zrušiť rozhodnutie

výboru, je jej žiadosť o preskúmanie napadnutého rozhodnutia výboru v konaní podľa

jedenásteho oddielu druhej hlavy označeného ako „Konanie

o preskúmaní rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu

záujmov“ ( a 73b ).

Podľa ústavného verejným funkcionárom je na

účely tohto ústavného zákona každý, kto vykonáva funkciu uvedenú v čl. 2 ods. 1 tohto

ústavného zákona.

Podľa druhej vety ústavného na účely a 8

a na účely konania, ak sa porušili povinnosti podľa čl. 7 a 8 sa osoba, ktorá vykonávala

verejnú funkciu, považuje za verejného funkcionára aj v období jedného roka odo dňa

skončenia výkonu verejnej funkcie.

Podľa ústavného verejný funkcionár je povinný

do 30 dní odo dňa, keď sa ujal výkonu verejnej funkcie, a počas jej výkonu vždy

do 31. marca podať písomné oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok.

Podľa ústavného verejnému funkcionárovi

podľa čl. 2 ods. 1 písm. a), c), d), f), h), j) až m), o), q), t) až zk), ktorý v období dvoch

rokov pred skončením výkonu verejnej funkcie rozhodol o poskytnutí štátnej pomoci alebo

o poskytnutí alebo povolení inej podpory, výhod alebo odpustenia povinností vyplývajúcich

zo všeobecne záväzných právnych predpisov alebo z individuálnych právnych aktov

fyzickým osobám alebo právnickým osobám, sa počas jedného roka od skončenia výkonu

verejnej funkcie zakazuje

a) byť zamestnaný v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnoprávnom vzťahu

u tých osôb, ak je jeho mesačná odmena v tomto zamestnaní vyššia ako 10-násobok

minimálnej mzdy,

b) byť členom riadiaceho, kontrolného alebo dozorného orgánu tých osôb,

c) byť spoločníkom, členom alebo akcionárom tých osôb,

d) mať uzatvorenú zmluvu o prokúre, mandátnu zmluvu, komisionársku zmluvu,

zmluvu o sprostredkovaní, zmluvu o obchodnom zastúpení, zmluvu o tichom spoločenstve

alebo darovaciu zmluvu s týmito osobami,

e) mať uzatvorenú zmluvu, ktorej obsahom je oprávnenie konať v mene tých osôb.

Podľa ústavného verejný funkcionár podľa

ods. 1 je povinný do 30 dní po uplynutí jedného roka odo dňa skončenia výkonu verejnej

funkcie podať písomné oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok.

Z citovaných ustanovení ústavného vyplýva, že

navrhovateľka ako verejná funkcionárka bola podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona

č. povinná podať oznámenie funkcií, zamestnaní, činností a majetkových

pomerov, ktoré má povinnosť podať každý verejný funkcionár za predchádzajúci rok vždy

(periodicky, resp. pravidelne) do 31. marca nasledujúceho roku. Navrhovateľka v návrhu

tvrdí, že vzhľadom na skončenie jej funkcie 3. apríla 2012 už nemala túto povinnosť,

pretože podľa nej dikcia ústavného „počas výkonu

funkcie“ zjavne predpokladá trvanie výkonu tejto funkcie k dátumu, do ktorého sa má táto

povinnosť splniť. Keďže podľa jej názoru 31. marca 2013 uplynulo viac ako 11 mesiacov

od skončenia výkonu jej funkcie verejnej funkcionárky, v žiadnom prípade takúto

povinnosť už nemala. Vo vyjadrení k uzneseniu výboru č. 162 z 23. mája 2013 pritom

navrhovateľka uviedla, že si je vedomá toho, že si „nesplnila zákonnú povinnosť

a nepredložila... predmetné oznámenie za rok 2012 v požadovanom termíne“.

V súvislosti s vyjadrením navrhovateľky odvolávajúcej sa aj na judikatúru ústavného

súdu, že od skončenia výkonu verejnej funkcionárky nemala povinnosť podľa § 7 ods. 1

ústavného , ústavný súd poukazuje na uznesenie č. k.

PLz. -10 zo 7. júla 2010, ktorým plénum ústavného súdu prijalo podľa § 6

zjednocujúce stanovisko k právnemu názoru vo veci vedenej pod

sp. zn. a k právnemu názoru vyjadrenému v nálezoch vedených pod sp. zn.

z 31. januára 2008, sp. zn. z 10. apríla 2008 a sp. zn.

z 11. septembra 2008. Podľa tohto zjednocujúceho stanoviska „verejný

funkcionár má po skončení výkonu funkcie povinnosť podať oznámenie podľa čl. 7 ods. 1

ústavného o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií

verejných funkcionárov v znení ústavného za dobu výkonu funkcie

v kalendárnom roku, v ktorom skončil aktívny výkon funkcie, do 31. marca nasledujúceho

kalendárneho roku“. Týmto zjednocujúcim stanoviskom ústavný súd prekonal judikatúru,

na ktorú sa odvoláva navrhovateľka, a senáty sú v ďalšom konaní podľa § 6 zákona

o ústavnom súde ním viazané.

Preskúmaním návrhu navrhovateľky ústavný súd dospel k záveru, že navrhovateľka

si nesplnila svoju povinnosť verejnej funkcionárky podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona

č. , keďže podľa tohto ústavného zákona na účely a na účely

konania, ak sa porušila povinnosť podľa ústavného , sa osoba,

ktorá vykonávala verejnú funkciu, považuje za verejného funkcionára aj v období jedného

roka odo dňa skončenia výkonu verejnej funkcie, t. j. od 3. apríla 2012, t. j. jednoznačne aj

v období do 31. marca 2013.

Z uvedených dôvodov ústavný súd považoval postup ako aj napadnuté rozhodnutie

výboru č. VP 26/13-K z 25. júna 2013 o tom, že navrhovateľka, ktorá bola odvolaná

z funkcie štátnej tajomníčky 3. apríla 2012, porušila povinnosť ustanovenú v čl. 7 ods. 1

ústavného tým, že oznámenie za rok 2012, ktoré mala podať do

31. marca 2013 podala až po výzve výboru 24. mája 2013, za správne, a preto návrh

navrhovateľky podľa odmietol ako zjavne

neopodstatnený.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. októbra 2013