Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 620/2013
PDF · 140.27 KB
No categories available
IV. ÚS 620/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. októbra 2013
predbežne prerokoval sťažnosť P. P., B., zastúpeného Advokátskou kanceláriou K..., T.,
konajúcou prostredníctvom advokáta a konateľa JUDr. M. K., vo veci namietaného
porušenia jeho základného práva podľa čl. 21 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva
podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd príkazom
Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. OS PB-V-3-1/2013-0Tp-252/2013
zo 14. februára 2013 a takto
rozhodol:
Sťažnosť P. P. o d m i e t a ako oneskorene podanú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. septembra
2013 doručená sťažnosť P. P. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho
základného práva podľa čl. 21 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
a práva podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej
len „dohovor“) príkazom Okresného súdu Považská Bystrica (ďalej aj „okresný súd“)
sp. zn. OS PB-V-3-1/2013-0Tp-252/2013 zo 14. februára 2013 (ďalej aj „príkaz“).
Sťažovateľ v petite sťažnosti uviedol, že predmetný príkaz vydal Okresný súd
Trenčín, avšak z dokumentácie, ktorú si ústavný súd v rámci prípravy predbežného
prerokovania veci vyžiadal od Okresného súdu Trenčín (kde bolo vedené trestné konanie
pod sp. zn. 2 T/73/2013, v súvislosti s ktorým bola vykonaná predmetná domová
prehliadka), vyplýva, že ho vydal Okresný súd Považská Bystrica.
Zo sťažnosti a z fotokópie napadnutého príkazu okresného súdu vyplýva, že okresný
súd 14. februára 2013 vydal príkaz na domovú prehliadku v trestnej veci zločinu
nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich
držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. a), c) a d) Trestného poriadku, a to
v „obytnom dome súp. č..., vchod..., v byte č... na prízemí, na ulici..., postaveného
na parcele č..., v katastrálnom území obce B. zapísaného na liste vlastníctva č..., správy
katastra P., Katastrálneho úradu T. a vo všetkých priestoroch k nemu patriacich, ktorého
vlastníkom je Okresné stavebné bytové družstvo... a užívateľmi sú J. B... a T. B..., kde majú
trvalé bydlisko aj P. P. (sťažovateľ, pozn.)... a B. B. (osoba trestne stíhaná, pozn.)...“.
Na základe uvedené príkazu došlo 20. marca 2013 k realizácii domovej prehliadky
a pri tomto úkone, ako uvádza sám sťažovateľ, bol prítomný.
Sťažovateľ s poukazom na § 99 ods. 1 Trestného poriadku namieta voči príkazu
okresného súdu, že v jeho odôvodnení „sa okrem skutkovej časti uznesenia o začatí
trestného stíhania a bližšie nešpecifikovaných poznatkov a operatívnych zistení policajtov
Prezídia PZ ÚBOK Odbor Západ, ako i národnej kriminálnej agentúry a národnej
protidrogovej jednotky nenachádzajú žiadne dôkazy, ktoré by vytvárali podmienku
dôvodného podozrenia, že v danom byte sa nachádzajú veci dôležité pre trestné konanie“.
Sťažovateľ je toho názoru, že napadnutý príkaz nespĺňa obsahové náležitosti
odôvodnenia vyžadované § 100 ods. 1 Trestného poriadku, a preto považuje tento príkaz
za nepreskúmateľný, „nakoľko nedáva ani základné odpovede na dôvodnosť podozrenia, že
v danej nehnuteľnosti sa nachádzajú veci dôležité pre trestné stíhanie ani z akého dôvodu
bol samotný príkaz vydaný ani aké majú byť dôvody jeho realizovania“.
Taktiež uskutočnenie domovej prehliadky až 20. marca 2013 (pričom príkaz bol
vydaný 14. februára 2013) považuje sťažovateľ za odporujúce „zákonnej podmienke
spočívajúcej vo vykonaní domovej prehliadky bez meškania“.
Sťažovateľ navrhuje vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie
základného práva podľa čl. 21 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru a zrušil
napadnutý príkaz okresného súdu. Domáha sa tiež priznania finančného zadosťučinenia
v sume 1 500 € a zaplatenia úhrady trov konania.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Konanie o sťažnostiach je bližšie upravené predovšetkým v § 49 až § 56 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona
o ústavnom súde na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú
dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie
ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné
návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané
oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie
v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná
a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia
o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ
mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom
ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej
lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr.
IV. ÚS 14/03, I. ÚS 64/03, I. ÚS 188/03).
Sťažovateľ namieta, že príkazom okresného súdu došlo k porušeniu jeho v sťažnosti
označeného základného práva podľa ústavy, ako aj práva podľa dohovoru, a v tejto
súvislosti sa domáha okrem iného aj jeho zrušenia.
Podľa § 100 ods. 1 Trestného poriadku sa príkaz na domovu prehliadku doručí
vlastníkovi alebo užívateľovi obydlia pri prehliadke, a ak to nie je možné, najneskôr
do 24 hodín po odpadnutí prekážky, ktorá bránila doručeniu.
Ako uvádza sťažovateľ, domová prehliadka sa uskutočnila 20. marca 2013 a bol pri
nej osobne prítomný, teda najneskôr uvedeného dňa sa dozvedel o existencii namietaného
príkazu.
Sťažovateľ však doručil ústavnému súdu sťažnosť až 12. septembra 2013
(elektronické podanie), t. j. zjavne po uplynutí lehoty ustanovenej v § 53 ods. 1 zákona
o ústavnom súde.
Na základe uvedeného ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol už pri
predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu, že bola
podaná oneskorene.
Vzhľadom na to už neprichádzalo do úvahy rozhodovať o ďalších návrhoch
obsiahnutých v sťažnosti, čomu bráni nemožnosť konania vo veci samej.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 3. októbra 2013