Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 643/2013
PDF · 190.13 KB
No categories available
IV. ÚS 643/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. októbra 2013
predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej F., s. r. o.,
B., konajúca prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. B. F., vedené pod sp. zn.
Rvp 13786/2012, sp. zn. Rvp 13787/2012 a sp. zn. Rvp 13788/2012, ktorými namieta
porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Zvolen v konaniach vedených pod sp. zn. 11 Er 5927/2007 a uznesením z
10. novembra 2011, sp. zn. 11 Er 4407/2006 a uznesením z 30. apríla 2012 a sp. zn. 11
Er 1666/2004 a uznesením z 12. januára 2011 a postupom Krajského súdu v Banskej
Bystrici v konaniach vedených pod sp. zn. 41 CoE 106/2012 a uznesením z 27. augusta
2012, sp. zn. 41 CoE 188/2012 a uznesením z 8. augusta 2012 a sp. zn. 13 CoE 80/2012 a
uznesením zo 7. augusta 2012, a takto
rozhodol:
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. sp. zn.
Rvp 13786/2012, sp. zn. Rvp 13787/2012 a sp. zn. Rvp 13788/2012 s p á j a na spoločné
konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 13786/2012.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 5. novembra
2012 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“, v
citáciách len „sťažovateľ“), ktorými namieta porušenie svojho základného práva podľa
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom
Okresného súdu Zvolen (ďalej len „okresný súd“) v konaniach vedených pod sp. zn. 11
Er 5927/2007 a uznesením z 10. novembra 2011, sp. zn. 11 Er 4407/2006 a uznesením
z 30. apríla 2012 a sp. zn. 11 Er 1666/2004 a uznesením z 12. januára 2011 (ďalej spolu aj
„napadnuté konania okresného súdu“ a „napadnuté uznesenia okresného súdu“) a postupom
Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) v konaniach vedených pod
sp. zn. 41 CoE 106/2012 a uznesením z 27. augusta 2012, sp. zn. 41 CoE 188/2012 a
uznesením z 8. augusta 2012 a sp. zn. 13 CoE 80/2012 a uznesením zo 7. augusta 2012
(ďalej spolu aj „napadnuté konania krajského súdu“ a „napadnuté uznesenia krajského
súdu“).
Sťažovateľka sa v rámci svojej podnikateľskej činnosti zaoberá inter alia
poskytovaním úverov z vlastných zdrojov. V rámci zmluvných vzťahov založených
zmluvami o úvere sťažovateľka pristúpila po dohode s dlžníkmi k spísaniu notárskych
zápisníc, ktoré obsahovali okrem iných náležitostí súhlas povinných osôb s ich
vykonateľnosťou, resp. k uzavretiu rozhodcovských doložiek, ktorými bola založená
právomoc Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a. s., B.
Z dôvodu nesplnenia povinností zo strany dlžníkov bola sťažovateľka nútená domáhať sa
splatenia pohľadávok aj s príslušenstvom prostredníctvom exekúcií na podklade
exekučných titulov (notárska zápisnica, rozsudky rozhodcovského súdu). Prvostupňový súd
poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcií, avšak v priebehu ich vykonávania následne
exekúcie napadnutými uzneseniami zastavil. Na základe odvolania sťažovateľky boli
napadnuté uznesenia okresného súdu potvrdené napadnutými uzneseniami krajského súdu.
V sťažnostiach sťažovateľka uvádza, že sa nemohla „... stotožniť s odôvodnením
označeného rozhodnutia porušovateľa a to tak po stránke právnej, ako aj po stránke
skutkovej a preto podal proti nemu odvolanie. Navyše, sťažovateľ podal po podaní
odvolania návrh na prerušenie konania postupom podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c) OSP
a čl. 267 zmluvy o fungovaní EÚ! Porušovateľ v prvom rade a ani porušovateľ v druhom
rade nerozhodli do skončenia konania o návrhu sťažovateľa na prerušenie konania!
Porušovateľ v druhom rade rozhodol priamo o odvolaní sťažovateľa a to tak, že uznesenie
súdu prvého stupňa potvrdil... V danom rozhodnutí sa súd vôbec nezmieňuje o procesnom
návrhu sťažovateľa! Práve chýbajúca procesná činnosť porušovateľov vecne vyjadrená
vydaním rozhodnutia o návrhu sťažovateľa na prerušenie konania postupom podľa ust.
§ 109 ods. 1 písm. c) OSP a čl. 267 zmluvy o fungovaní EÚ, ako aj úplná ignorácia právnej
argumentácie a tvrdení sťažovateľa vo vzťahu k nutnosti súdu konať položením
prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru Európskej únie, zásadným spôsobom porušila
základné práva sťažovateľa...“.
Sťažovateľka podala v priebehu konania pred všeobecnými súdmi návrhy
na prerušenie konaní postupom podľa § 109 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej aj „OSP“) a čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktoré odôvodnila tým, že
«súd sa nijako nevysporiadal s výkladovými pravidlami uvedenými v smernici Rady
93/13/EHS a nijako nezdôvodnil prečo považuje rozhodcovskú doložku (resp.
splnomocnenie ako jednostranný právny úkon, ktorým dlžník dobrovoľne splnomocnil
fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, pozn.) za neprijateľnú
podmienku v zmluve o úvere. Máme za to, že v danom prípade je nutné požiadať o výklad
pojmu „nekalá zmluvná podmienka“ v kontexte tohto sporu Súdny dvor Európskej únie...
Súdnemu dvoru Európskej únie by mala byť daná príležitosť posúdiť exekučné konanie
týkajúce sa záväzkových vzťahov v rámci spotrebiteľských zmlúv komplexne tak, aby
účastníkov konania zbavilo právnej neistoty vyplývajúcej z doterajšieho výkladu úniového
práva a následnej aplikácii vnútroštátnymi súdmi Slovenskej republiky. Máme za to, že
v danom prípade je potrebné požiadať Súdny dvor Európskej únie aj o výklad čl. 17 a čl. 47
Charty základných práv EÚ a to v súvislosti s výkladom pojmu „neprijateľná zmluvná
podmienka“ v kontexte smernice Rady 93/13/EHS a jej následnej aplikácii exekučným
súdom a dopadom na existujúce právne vzťahy.».
Podľa sťažovateľky „Všeobecný súd mal zákonnú povinnosť zaoberať sa návrhom
sťažovateľa a umožniť mu tak dosiahnuť stav (resp. minimálne ovplyvniť pokračovanie
civilného procesu), v ktorom by sa právna vec pred vnútroštátnym súdom rozhodovala
na základe správneho a adekvátneho právneho základu, súčasťou ktorého je aj výklad
práva spoločenstva (či úniového práva) podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ Súdnym
dvorom Európskej únie v konaní o prejudiciálnej otázke.“.
Sťažovateľka na základe argumentácie uvedenej v sťažnostiach navrhuje, aby
ústavný súd o nich rozhodol nálezom, v ktorom vysloví porušenie jej základného práva
podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu
v napadnutých konaniach, alternatívne postupom krajského súdu v napadnutých konaniach,
napadnuté uznesenia krajského súdu zruší a veci vráti na ďalšie konanie a zároveň jej prizná
primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania. Súčasťou sťažností sú
aj návrhy na odklad vykonateľnosti napadnutých uznesení krajského súdu podané podľa
§ 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii
Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Konanie o sťažnostiach je bližšie upravené predovšetkým v § 49 až § 56 zákona
o ústavnom súde.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne
prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde
na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na jeho
odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez
ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré
nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým
zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
II.1 K spoločnému prerokovaniu vecí
Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci
to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov. V zmysle § 112
ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci,
ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. Zákon
o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným
§ 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na
prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.
S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.
Rvp 13786/2012, sp. zn. Rvp 13787/2012 a sp. zn. Rvp 13788/2012 a z ich obsahu
vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe
sťažovateľky, okresného súdu a krajského súdu, proti ktorým tieto sťažnosti smerujú,
rozhodol ústavný súd, aplikujúc citované právne normy, tak, že predmetné sťažnosti spojil
do jedného konania (bod 1 výroku tohto uznesenia).
II.2 K namietanému porušeniu základných práv podľa ústavy a práv podľa
dohovoru
Sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy
a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutými postupmi a napadnutými uzneseniami
okresného súdu a krajského súdu, ktorými krajský súd potvrdil napadnuté uznesenia
okresného súdu o zastavení exekúcií, čo malo mať za následok porušenie jej označených
základných práv podľa ústavy a práv podľa dohovoru.
Podľa § 24 zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak
a) sa týka veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa
rozhodovalo len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli
splnené,
b) ústavný súd v tej istej veci koná,
c) navrhovateľ sa ním domáha preskúmania rozhodnutia ústavného súdu.
Ak ústavný súd zistí, že sťažnosť sa týka toho istého sťažovateľa a tej istej veci,
odmietne ju ako neprípustnú už po jej predbežnom prerokovaní.
Ústavný súd zo spisov vedených pod sp. zn. Rvp 13660/2012, sp. zn.
Rvp 13665/2012 a sp. zn. Rvp 13669/2012 zistil, že sťažovateľka ešte 2. novembra 2012
doručila ústavnému súdu obdobné sťažnosti, v ktorých (zhodne s týmito sťažnosťami)
namieta okrem iného aj porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy
a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutých konaniach
a napadnutými uzneseniami a postupom krajského súdu v napadnutých konaniach
a napadnutými uzneseniami, pričom v týchto sťažnostiach okrem iného formuluje
aj výhrady voči tomu, že v predmetných veciach konajúce súdy nepožiadali Súdny dvor
Európskej únie o rozhodnutie o prejudiciálnej otázke. O týchto sťažnostiach nebolo doteraz
rozhodnuté.
Z uvedených dôvodov ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosti
sťažovateľky podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako neprípustné.
Vzhľadom na odmietnutie sťažností bolo bez právneho dôvodu, aby sa ústavný súd
zaoberal ďalšími návrhmi sťažovateľky.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. októbra 2013